História Dolného Kubína a jeho Kostolov s Dôrazom na Záskalie

Dolný Kubín, mesto s bohatou históriou, sa nachádza na Orave. Jeho dejiny siahajú hlboko do minulosti, o čom svedčia aj archeologické nálezy z rôznych období.

Pohľad na Dolný Kubín

Archeologické Nálezy a Prvé Písomné Zmienky

Archeologické nálezy z mladšej doby bronzovej (pohrebisko na Kapustných hradách), z mladšej doby halštatskej v Medzihradnom, na Trninách (opevnené sídlisko) z čias púchovskej kultúry s unikátnym nálezom zlatých a strieborných keltských mincí, nástrojov a keramiky z doby laténskej, rímskej a slovanskej sú uložené v Oravskom múzeu na Oravskom hrade. Prvá písomná zmienka o Kubíne je z roku 1314 (Kublen), v roku 1325 sa spomína Dolný Kubín v listine magistra Doncha.

Vývoj Dolného Kubína v Stredoveku a Novoveku

V roku 1380 založili rímskokatolícku farnosť a kostol sv. Kataríny. V roku 1556 sa Dolný Kubín stal majetkom Thurzovcov, od roku 1626 Oravského komposesorátu. Zo 16. storočia pochádza erb Dolného Kubína - v delenom štíte ruža a brvná. V roku 1603 Dolný Kubín vypálili hajdúsi Š. Bocskaya. V roku 1632 zemepán G. Illésházy povýšil Dolný Kubín na mestečko (oppidum) a udelil mu trhové a jarmočné privilégium a v roku 1633 dostal mestské privilégium od Ferdinanda II. V roku 1683 vyplienili mestečko litovskí vojaci. Po vypálení Veličnej Litovcami v roku 1683 sa sídlom Oravskej župy stal Dolný Kubín do roku 1922. V roku 1774 postavil M. Matejčík prvý drevený most cez rieku Oravu. V roku 1777 sa Dolný Kubín stal sídlom okresu. V roku 1784 postavili evanjelici svoj prvý kostol na námestí a Židia v roku 1826 synagógu. V roku 1813 postihla mesto strašná povodeň a v roku 1831 mor.

Kostol sv. Kataríny

Dolný Kubín ako Centrum Národného Hnutia a Modernizácia

V 19. storočí bol Dolný Kubín významným centrom slovenského národného hnutia na Orave. Národovci založili Spoločnosť vychovávateľskú v ev. bratstve oravskom (1837), Tatrín (1844), Spoločnosť účastinárov Čaplovičovej knižnice (1858). V roku 1871 sa Dolný Kubín stal veľkou obcou, sídlom Obvodného notárskeho úradu, naďalej bol sídlom okresu a župy. V rokoch 1893 a 1895 veľké požiare zničili námestie. V roku 1918 tu boli založené kasárne, v roku 2002 zrušené. Dolný Kubín bol oslobodený 4.4.1945. V roku 1949 sa súčasťou mesta stali samostatné obce Medzihradné, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Záskalie, v roku 1971 Bziny, Mokraď, Beňová Lehota, Srňacie a v roku 1973 Kňažia. V roku 1993 sa Bziny odčlenili od Dolného Kubína (referendum). V rokoch 1960-1996 bol Dolný Kubín okresným mestom celej Oravy, od 1.9.1996 sa na Orave vytvorili okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín.

Pripojené Obce a Ich História

Miestna časť Veľký Bysterec (založený v roku 1348) sa v roku 1418 spomína ako mestečko. Samostatnými obcami boli Beňová Lehota (založená v roku 1370 Vavrincom, synom Lewkeša-zemianska dedina rodiny Beňolehockých), Malý Bysterec (založený v roku 1355 Jakubom a Mikešom, zemianska dedina Medveckov a Smrečányiovcov), Kňažia (založená Valachmi v roku 1345), Záskalie (sedliacko-zemianska dedina založená 1345), Mokraď (1357, od 1587 majetok zemana Štefana Guziča), Medzihradné (zemianska dedina Medzihradských založená v roku 1354) a Srňacie (zemianska dedina Zmeškalovcov založená v roku 1548).

Hospodársky a Remeselný Vývoj

V 14. storočí bol Dolný Kubín strediskom kamenárskeho remesla. V 16. storočí sa stal križovatkou obchodných ciest z Liptovskej a Trenčianskej župy a trhovým strediskom. Do Turca sa využívala vodná cesta po Orave, pltnica, lebo cesta cez Kraľovanskú dolinu bola vybudovaná v 18. storočí. Zvonolejárska dielňa majstrov Vajzerovcov a Fízelovcov v 16. storočí bola známa v celom starom Uhorsku. Niektorí remeselníci dostali od Thurzovcov slobodnícke práva. Od roku 1632 sa konali 2 výročné jarmoky a týždenný trh, od roku 1633 sa konali 4 výročné jarmoky a týždenný trh, v 19. storočí sa konalo 10 výkladných jarmokov, týždenný trh v utorok a dobytčie trhy podľa privilégií Františka I. z roku 1828. V roku 1669 dostal Dolný Kubín právo skladu. V roku 1696 dostal právo vyberať mýto od pltí, všetkých povozov a pocestných cez dolnokubínsky brod. Zamrznuté roky 1715-1716 sprevádzal hladomor a vysťahovalectvo. V 18. storočí tu boli cechy obuvnícky, čižmársky, krajčírsky a kováčsky. František I. vydal remeselníckym majstrom cechové privilégium v roku 1818. V roku 1870 vznikol Remeselnícky spolok, v roku 1872 Okresné živnostenské spoločenstvo. V roku 1898 začala výstavba železnice. G. Macko postavil továreň na poľnohospodárske stroje vo V. Bysterci v roku 1903, Oravský priemysel, úč. spol., prevádzkoval pekáreň, mlyn, pílu a výrobu elektrickej energie. V roku 1949 začal prevádzku závod Elektro-Praga (SEZ - elektrotechnický), 1952 Kovohuty Mokraď (ZVL - valivé ložiská), stavebný podnik, Okresný podnik výroby a služieb.

Školstvo a Vzdelávanie

Prvá písomná zmienka o škole je z roku 1580. V 19. storočí konfesionálne základné školy: katolícka, evanjelická, židovská. V roku 1894 postavili budovu štátnych škôl - základnej a Obchodnej školy (1888-1828). V Dolnom Kubíne je 6 základných škôl, 2 základné umelecké školy (ZUŠ I. Ballu, ZUŠ P. Bohúňa), Gymnázium P. O. Hviezdoslava (od roku 1919), SZŠ, Obchodná akadémia, SOU Kňažia, SOU-súkromné, Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu. Na Obchodnej akadémii je pomaturitné Vyššie odborné sociálno-právne štúdium. Trnavská univerzita, fakulta sociálnej práce a zdravotníctva, má v Dolnom Kubíne detašované pracovisko - štúdium v odbore sociálna práca.

Kostol sv. Kataríny

Neogotický kostol postavený v rokoch 1885 - 1886 (podľa iného zdroja v rokoch 1880 - 1887) s ponechaním severného obvodového muriva a veže starého gotického kostola. Ide o rozsiahly sakrálny jednoloďový objekt s rovným uzáverom presbytéria, predstavanou vežou a krytou stĺpovou predsieňou. Vznikol prestavbou gotického kostola zo 14. storočia. Výmaľba interiéru z roku 1939 od E. Massányiho. Fasády sú členené lomenými oknami, dekoratívnymi opornými piliermi s kvádrovaním. Vnútorné zariadenie pochádza z 80. rokov 19. storočia. Epitaf rodiny Zmeškalovcov, pôvodom z Vyšného Kubína, je renesančný z roku 1622. Stredná časť neskorogotického oltára má tabuľový obraz Metercie so sv. Sebastiánom a Fabiánom, pápežom, zo začiatku 16. storočia.

Interiér Kostola sv. Kataríny

O kubínskej fare je vo vizitácii z roku 1559 sa píše: Kubín má kostol zasvätený sv. Kataríne, je dosť pekne vyzdobený, nepotrebuje opravy, má dva strieborné kalichy, medenú monštranciu, pacifikál, štyri ornáty. Farár tunajší, menom Ladislav, je ženatý, ale krst, krizmu, olej a svätenú vodu vysluhuje v kostole po katolícky, sviatosť oltárnu podáva pod obojakým spôsobom. V roku roku 1560 je zaznačené: Kubín patrí hradu Orava a pánom Kubínskym. Farárom je Ladislav Parvus, je ženatý a nestály, hoci opatruje kostol v dobrom stave, tak ako ho prijal od predchodcu; svätenú vodu kostol nemá, ani Eucharistiu. Minulého roku začiernil obrazy uhlíkom, a obraz Ukrižovaného dolámal a spálil. Do konca 16. storočia celá Orava prešla do správy evanjelicko-luteránskej cirkvi v duchu zásady „Cuius regio eius religio“ (čie panstvo toho náboženstvo). Juraj Thurzo, pán Oravského hradu, podporoval šírenie reformácie na Orave všetkými silami. Do evanjelickej správy prešli všetky fary a kostoly a boli budované nové, na novoosídlených územiach. Ochotne sa k novému učeniu pridávali najmä zemania, ktorých k tomu často viedli najmä hospodárske a majetkové dôvody.

Z vizitácie E. Lániho z roku 1611 sa dozvedáme, že v Kubíne je evanjelická fara, ktorá v sebe zahrňovala obce Dolný Kubín, Vyšný Kubín, Jasenová, Leštiny, Osádka, Srňacie, Pokryváč, Pucov, Pribiš, Medzibrodie, Bziny, Kňažia, Jelšava, Záskalie, Mokraď a Medzihradné. Kostol v rokoch 1622 - 1627 prestavali a maľby a obrazy zabielili. Z prestavby sa zachovala pamätná tabuľa dnes zasadená na pravej stene kostola. Nápis informuje, kto dal tabuľu vyhotoviť: „generosus dominus Job Zmesskal et generosa domina Anna de Szentivan“.

V polovici 17. storočia sa začína obnovovať katolícky život na Orave. Prvý farár pre všetkých katolíkov celej Oravy prišiel v roku 1645. Bol ním Ján Sczechovich de Ratulov, prepošt de Valkov, Vice Archidiakon. Usadil sa najskôr v Čimhovej, neskôr sa presťahoval do Oravky. V jeho práci mu pomáhali poľskí rehoľníci a licenciáti, ktorí pôsobili vo väčších obciach. Boli to neženatí laici vzdelaní vo vierouke, ktorí mali právomoc krstiť, učiť ľud, sobášiť a pochovávať. V kubínskej farnosti pôsobil licenciát ešte v roku 1712. V roku 1672 katolíci prevzali späť kostol v Dolnom Kubíne. Po mnohých rokoch prišiel katolícky kňaz. Bol ním archidiakonom Oravy Martin Pongrácz, ktorý predtým pôsobil v Trstenej. Bolo to obdobie protihabsburských povstaní a sprisahaní a neustále boje sa odrazili aj na živote veriacich na Orave. Povstaleckí vojaci sa dopúšťali mnohých násilností najmä na katolíckych kňazoch. Jedným z nich bol aj dolnokubínsky farár Ján Tranoscius. Bol synom evanjelického farára Samuela Tranoscia, ktorý pôsobil v Liptovskom Mikuláši. Ján prestúpil na katolícku vieru a po štúdiách teológie na viedenskom Pázmaneu bol v apríli roku 1680 vysvätený na kňaza. Po krátkom pôsobení na Liptove bol roku 1682 poslaný do Kubína. Snažil sa o navrátenie protestantov na katolícku vieru a podľa dobových záznamov, mával s nimi časté hádky. Jeho horlivej činnosti urobili koniec vojaci Štefana Thökölyho, ktorí ho najskôr kruto mučili a nakoniec ho sťali.

Po uzavretí mieru medzi cisárom a povstalcami sa situácia upokojila. Katolícke kostoly boli vrátené katolíkom. Evanjelikom bolo povolené postaviť si za určitých podmienok vlastné tzv. artikulárne kostoly. Od začiatku 18. storočia sa Orava postupne stávala znovu katolíckou. Rekatolizácia postupovala rýchlo a pokojne. V roku 1725 kubínski veriaci prestavali svoj kostol v barokovom slohu. Ďalšiu veľkú prestavbu uskutočnili v rokoch 1880 - 1887 pod vedením farára Jozefa Kohúta a za podpory župana Edmunda Zichyiho v slohu, ktorý imituje gotiku. 2. augusta 1887 prišiel prestavaný kostol vysvätiť biskup Juraj Čáska. Udalosť je zachytená na mramorovej doske v lodi kostola. 8. mája 1895 vypukol v Kubíne veľký požiar, ktorý zachvátil i kostol. Dekan Kohút s pomocou patróna a štedrých veriacich kostol znovu opravil. Začiatkom 20. rokoch 20. storočia so štedrou podporou Juraja Bullu, oravského župana, bol do kostola umiestnený nový oltár Sedembolestnej Panny Márie, sochy Božského Srdca a Srdca Panny Márie a obrazy krížovej cesty.

V decembri 1938 prebral správu farnosti Viktor Trstenský. Spolu so svojimi spolupracovníkmi pokračoval v práci svojich predchodcov. V roku 1939 sa uskutočnila dlažba kostola, bol pokrytý novou strechou a opravený zvonku. Boli doň umiestnené nové spovednice. jezuitov. V roku 1948 sa náboženský život v meste, tak ako na celom Slovensku, radikálne obmedzil. Boli zrušené všetky cirkevné spolky a cirkevný majetok bol zoštátnený. Sestry saleziánky boli z mesta odvlečené a farár Viktor Trstenský bol uväznený a poslaný do pracovného tábora. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 216/0. Od roku 1974 tu pôsobil dekan Alfonz Letanovský. V roku 1979 začal spolu s kaplánom Andrejom Imrichom a veriacimi generálnu opravu kostola. Uskutočnila sa výmena strechy, maľba exteriéru, odvetranie základov, výmena okien a maľba interiéru. V roku 1989 sa začalo uvažovať o výstavbe nového kostola. Farský kostol už kapacitne nepostačoval. Základný kameň pre nový kostol posvätil Sv. Otec Ján Pavol II. počas svojej prvej návštevy Slovenska 22. apríla 1990 v Bratislave. Výstavba prebiehala v rokoch 1992 až 1997. Väčšina prác sa zvládla formou dobrovoľných brigád veriacich mesta i okolitých dedín. 13. septembra 1997 kostol slávnostne vysvätil biskup František Tondra. Je zasvätený Povýšeniu sv. Kríža.

Generálna rekonštrukcia interiéru farského kostola spolu s obnovou vonkajších schodíšť sa uskutočnila počas prázdninových letných mesiacov roku 2005. Vykonali sa práce súvisiace s podlahovým kúrením, elektrifikáciou kostola, prípojka plynu, položenie dlažby, vybudovanie sociálneho zariadenia v sakristii, očista, zakonzervovanie hlavného oltára a dvoch menších, všetkých sôch a krížovej cesty, reštaurovanie nástenných malieb, celkové vymaľovanie interiéru, osadenie nového obetného stola, kazateľnice, rekonštrukcia jestvujúcich lavíc spolu so zhotovením nových menších lavíc do istých častí kostola, vybudovanie nových spovedných miestností a vyčistenie a naladenie organa.

Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v centre mesta.

Baroková Zvonica

Baroková zvonica pochádzajúca z konca 18. storočia. Datovanie 1860 hovorí o jej oprave alebo prestavbe. Jej kópia sa nachádza v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, kde spoluvytvára expozíciu dolnooravského rínku. Drevená stavba so štvorcovým pôdorysom je osadená na prevýšenom murovanom prízemí. Jeho malá miestnosť so samostatným vstupom sa v minulosti využívala ako obecný archív a na uschovávanie rôznych mier a protipožiarneho náradia. V hornej drevenej časti sú obdĺžnikové zvukové otvory. Objekt je zakončený cibuľovitou strechou.

Stav pamiatky je dobrý.

tags: #dolny #kubin #cast #zaskalie #kostol