Dom Podmanických vo Svätom Jure: História a Obnova Renesančnej Kúrie

Šľachtická kúria, dnes nazývaná Krone, je jednou z dominánt na námestí v centre Mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur (Prostredná ulica č. 160). Objekt mal to šťastie, že ho do vlastníctva získal investor s citom pre obnovu pamiatok - v roku 2006 ho od Mesta a rôznych vlastníkov odkúpil subjekt naviazaný na podnikateľskú skupinu Bencont Group.

„Našou motiváciou ku kúpe bol aj fakt, že ide o veľmi hodnotný dom priamo v srdci mesta a súčasne bolo možné kúpiť všetky časti uličného aj dvorového krídla, čo býva vo Svätom Jure obvykle problém vzhľadom na rozdrobenosť vlastníctva,“ hovorí o kúpe nehnuteľnosti predseda predstavenstva Bencont Group Peter Huňor a dodáva: „Ja, môj brat, ktorý je zároveň partnerom v Benconte, i viacerí moji kľúčoví kolegovia, máme k tomuto mestu Juru osobný vzťah. Bývame tu a tu sme rozvinuli a dokončili náš prvý veľký developerský projekt, Jurský park.

Očakávanie, že dom odhalí novým majiteľom svoje skryté „poklady“ sa naplnilo. V pravom rohu uličnej fasády, tesne pod strechou pri odkvape sa odlúpol kus omietky a odkryla sa tak renesančná výzdoba s maľovaným čierno-bielym kvádrovaním. Prizvaný reštaurátor následne našiel aj ďalšie časti renesančnej výzdoby fasády a to v takom rozsahu a kvalite, že bolo možné celú plochu omietok a náterov na fasáde riešiť v duchu renesancie. Je to prvá fasáda v centre Svätého Jura, ktorá v takejto ucelenej forme prezentuje toto obdobie v architektonickom vývoji mesta.

Ďalším nečakaným nálezom boli maľby dvoch uhorských kráľovských koruniek v prešovni, ktoré náhodne objavili štukatéri počas odstraňovania nevhodných náterov. Korunky sú datované do polovice 17. storočia a zatiaľ sa nepodarilo objasniť, prečo sú tu vyobrazené. Nepochybne sú však pre históriu objektu dôležité a vďaka nim bol objekt novými majiteľmi nazvaný Krone. V kaviarni Krone záležalo reštaurátorom i investorovi na každom detaile.

Donedávna bol najstarším zistením majiteľom domu šľachtický rod Podmanických, ktorý ho vlastnil v druhej polovici 18. storočia. Novým archívnym výskumom bolo zistené, že tento dom získal status kúrie už v roku 1610. V tom období patril rodine Jelšičovcov.

Práca na záchrane starobylého domu priniesla mnoho zaujímavých zistení a vo výsledku príkladne obnovený a obdivuhodný objekt, avšak cesta k nemu nebola ľahká. Niektoré časti dvorového krídla boli v dezolátnom stave s narušenou statikou a dokonca sa zvažovala aj ich demolácia. Vlastníci sa však po konzultácii s pamiatkovým úradom rozhodli, že sa pokúsia všetky časti zachovať. Svoju úlohu v tomto procese zohral aj fakt, že dom bol v roku 2008 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Prístup vlastníkov sa počas dlhej rekonštrukcie vyvíjal - v priebehu prác sa objavovali rôzne nálezy, ktoré sa dokumentovali a projekt sa im prispôsoboval - čoraz väčší dôraz bol kladený na čo najvyššiu kvalitu pamiatkovej obnovy. Investori prirodzene zverili vybrané časti objektu do rúk reštaurátora a dbali aj na kvalitu práce umeleckých remeselníkov - štukatérov, stolárov, kováčov, kamenárov, zámočníkov.

Objekt bol uvedený do prevádzky postupne - jedna časť v roku 2019 a celý objekt v lete 2020. Hlavná miestnosť kaviarne, z vchodom z ulice, bola miestnym obyvateľom známa ako bývalé mäsiarstvo a z tohto obdobia sa tu na podlahe zachoval keramický obklad s geometrickým vzorom, ktorý bol „z nostalgie“ zachovaný. V priestore kaviarne boli reštaurované omietky a opätovne bola vytvorená zaniknutá peniažková výzdoba na strope.

Postupne bolo sprístupnené aj horné poschodie uličného krídla, v ktorom je dnes reštaurácia. Dokončené boli aj práce na časti dvorového krídla, kde sa na poschodí, a tiež v podkroví, nachádzajú izby na ubytovanie hostí. Do jednej z najstarších pivníc vo Svätom Jure sa zmestí akcia s 50 hosťami.

Z dvora sa schodíkmi dole vstupuje do prešovne a z tej ešte hlbšie ďalšími schodíkmi do pivnice. Pivnica, ktorá nadväzuje na prešovňu, je pravdepodobne jednou z najstarších v meste, jej vek je odhadovaný na približne 500 rokov.

Do podkrovia uličného krídla bola vstavaná konferenčná miestnosť. Priestor na takúto funkciu sa „otvoril“ vďaka použitiu kombinácie oceľovej a drevenej konštrukcie, pričom bol zachovaný pôvodný sklon a tvar strechy. Podbránie poskytuje v lete konzumujúcim hosťom príjemný chládok.

Tak ako v minulosti, ani dnes nie je Krone tuctovou budovou s tuctovými obyvateľmi. Výnimočnosť napríklad gastronomických služieb tu spočíva v kombinácii tradičných historických receptúr s novou úpravou, za použitia moderných technológií. Využívajú sa pri tom sezónne suroviny od lokálnych dodávateľov a výberu čerstvej zeleniny a ovocia, najlepších kúskov mäsa a prvotriednych svätojurských vín sa venuje rovnakú pozornosť ako samotnému kulinárskemu umeniu.

K dispozícii je tu pre návštevníkov mesta 43 postelí v pätnástich izbách, väčšie oslavy sa môžu usporiadúvať pivnica s kapacitou 50 hostí, pracovné mítingy zas v konferenčnej miestnosti pre 42 ľudí. Reštauračné menu v Krone je postavené na čerstvých a kvalitných surovinách.

„Za roky podnikania máme za sebou desať tisícky odovzdaných štvorcových metrov pre našich klientov. Krone je však niečo špeciálne, čakali sme 9 rokov, preinvestovali takmer tri milióny eur, no to, čo máme denne na očiach, nám prináša konštantnú radosť.

Svätý Jur patrí k najmenším mestám na Slovensku. Ako niekdajšie slobodné kráľovské mesto sa však rozhodne neradí k najmenej historickým. V starom jadre možno nájsť tri kostoly, kaštieľ a kúriu, zvyšky opevnenia, radnicu či synagógu. Dejiny Svätého Jura majú mnoho spoločné s ďalšími dvomi mestami v okrese, s Modrou a najmä Pezinkom, s ktorým mal Jur až do 16. storočia spoločných zemepánov - magnátsky rod Hunt-Poznanovcov, neskôr známy ako pezinskí a svätojurskí grófi. V Pezinku bol ich sídlom predchodca dnešného zámku, v Juri hrad Biely Kameň.

K najstarším stavbám patrí stredoveký gotický kostol. Stojí na konci historickej hlavnej ulice na vyvýšenine s výhľadom na mesto. V jeho blízkosti sa zachovala aj drevená zvonica zo 17. storočia.

Jur sa stal kráľovským mestom rovnako ako Pezinok v polovici 17. storočia za panovania Ferdinanda III. Mesto sa však nerozvinulo až tak ako Pezinok a Modra, aj preto je jeho historické jadro dodnes o niečo menšie než v prvých dvoch prípadoch. Silný ohlas mala v Juri reformácia, Habsburgovcom sa však mestečko podarilo vrátiť ku katolíckej viere.

Jedným z ich nástrojov bol piaristický rád, ktorý v 18. storočí postavil v Juri nový kláštor a používal aj pôvodne evanjelický kostol zo 17. storočia, takzvaný dolný. Evanjelickí kňazi museli naopak mesto opustiť a svoj kostol si mohli znovu otvoriť až po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. koncom 18. storočia.

Jurský evanjelický kostol si dodnes uchoval podobu typického tolerančného kostola, nárožnej budovy pôvodne bez veže. Pamiatkou na reformačné obdobie je aj starý evanjelický cintorín na rohu Krajinskej cesty s niekoľkými hrobmi a kaplnkou zo 17. storočia.

Veľkú časť historických pamiatok nájdete na Prostrednej ulici, ktorá je odbočkou z hlavnej Krajinskej cesty smerom do Malých Karpát. Medzi meštianskymi a prízemnými vinohradníckymi domčekmi stojí radnica, ktorá je pôvodne Zichyovskou kúriou prestavanou v 19. storočí.

Jur má svoj význam aj pre židovskú komunitu. Aj keď nepatril medzi významné centrá židov, na dvore jedného z rodinných domov tu stojí jedna z najstarších synagóg na Slovensku. V 40. rokoch 19. storočia sa do Jura dostala konská železnica z Bratislavy. Pôvodná výpravná budova stále stojí vedľa novšej stanice.

Napriek tomu, že Jur bol na Slovensku jedným z prvých miest pripojených na železnicu, príliš veľký rozvoj mu to neprinieslo. V 19. a prvej polovici 20. storočia neprekročil hranicu 4000 obyvateľov a obyvatelia sa živili rovnako ako v stredoveku viničom. Ten však koncom 19. storočia trpel nákazou fyloxéry a rovnako ako Modra aj Jur doplatil na katastrofu chudobou a vysťahovalectvom. Mesto sa príliš nezmenilo ani v neskorších obdobiach.

Meštiansky dom na Prostrednej ul. č. 38, známy podľa jeho vlastníkov z 2. polovice 18. stor. aj ako kúria Podmanických, je situovaný v centrálnej časti Mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur a v roku 2009 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (č. ÚZPF 11608/1). Vznik tohto meštianskeho domu sa predpokladá v 1. polovici 16. storočia, pričom status kúrie nadobudol začiatkom 17. storočia.

Komplexná obnova tohto objektu sa pripravovala od roku 2006 a realizovaná bola v období 2013-2019. V priebehu obnovy bol na uličnej fasáde objavený nález renesančnej výtvarnej výzdoby - maľovaného čiernobieleho kvádrovania s motívom obálky. Na základe tohto nálezu KPÚ BA rozhodol o potrebe vykonania reštaurátorského výskumu.

Reštaurátorský výskum realizovaný v roku 2018 akad. maliarom Vojtechom Mýtnikom preukázal pomerne veľký rozsah zachovanej renesančnej vrstvy pravdepodobne z obdobia okolo roku 1630. Na základe zrealizovaného výskumu a so súhlasom vlastníka KPÚ BA rozhodol o prezentácii renesančnej podoby fasády spôsobom rekonštrukčnej kópie, popri zachovaní a zakomponovaní hodnotných riešení a prvkov z mladších vývojových etáp na fasáde (rokokové, kamenné, bohato zdobené články nadokenných ríms a portálu, kamenné renesančné podokenné rímsy v sekundárnej polohe z 19. stor.). Originálne nálezy boli zakonzervované a sú zachované pod rekonštrukčnou vrstvou omietky.

Obnova fasády meštianskeho domu na Prostrednej ul. č. 38 je hodná osobitnej pozornosti nielen v kontexte samotnej kultúrnej pamiatky, ale aj s ohľadom na celé územie MPR Svätý Jur, nakoľko táto fasáda vydáva prvé očividné svedectvo o historickej podobe šľachtického domu vo Svätom Jure z obdobia prvej polovice 17. storočia. Z pamiatkárskeho hľadiska má táto realizácia tiež cenné prvenstvo v tom, že je prvou reštaurátorskou obnovou fasády profánnej architektúry v meste.

Časová Os Obnovy a Významné Míľniky:

tags: #dom #podmanickych #svaty #jur #prostredna #ul