Prítomnosť a vplyv nemecky hovoriacich kňazov na Slovensku má dlhú a bohatú históriu. Od stredovekej kolonizácie až po súčasné dialógy a spoluprácu, nemecky hovoriaci duchovní zohrávali významnú úlohu v náboženskom a kultúrnom živote krajiny.
V Hornom Uhorsku, teda na území dnešného Slovenska, dôsledkom tatárskeho pustošenia v priebehu 13. storočia bolo vyľudnenie krajiny. Preto panovník pozýval nových osadníkov najmä spomedzi Nemcov, ale prichádzali aj osadníci z Čiech, z Poľska, z Vlách, Flámi a Valóni. Kolonisti tvorili osady, ako zárodky miest, budované na výsadách, ktoré dostali od kráľa. Najvýznamnejšími výsadami boli aj slobodná voľba richtára a mestského farára. Tieto boli napríklad priznané Banskej Bystrici uhorským kráľom Belom IV.
Reformácia a jej vplyv
Na nasledujúcich stránkach sa budeme venovať historickým faktom o príchode reformácie na územie dnešného Slovenska. Prebádanie týchto skutočností som považoval za potrebné i vzrušujúce, keďže pamäť národa si na túto stránku svojej histórie, žiaľ, nepamätá. Preto je potrebné ju oprášiť a pripomenúť si ju.
Medzi faktory, ktoré ovplyvnili vznik reformácie v Európe, patril určite aj humanizmus. Rýchlosť s akou sa u nás reformácia ujímala, svedčí o tom, že aj u nás bola pre ňu zrelá doba a pripravená pôda. Reformačné myšlienky sem prichádzali priamo z Nemecka, ale i cez južných i severných susedov, zo Sliezska.
Vo východoslovenských a stredoslovenských banských mestách, kde bolo početné nemecké meštianstvo, pôsobili nemeckí mešťania ako sprostredkovatelia nemeckej reformácie. Na západné Slovensko prenikala reformácia z Čiech a Moravy. Slovenskí teológovia tradične odchádzali na štúdium teológie na nemecké univerzity, najmä do Wittenbergu.
Naše kraje udržiavali živý styk s nemeckými krajinami už dávnejšie skrze kupectvo. V hornouhorských slovenských mestách sa o Lutherových spisoch dozvedeli veľmi skoro. Už v roku 1519 vraj obchodníci z výročitých trhov v Lipsku prinášali reformátorove diela.
V prvej polovici 16. storočia do roku 1545 narátame zo Slovenska asi 50 študentov, ktorí študovali vo Wittenbergu. Medzi prvými boli v roku 1522 Martin Ciriak z Levoče a Juraj Baumheckel z Banskej Bystrice. Týchto študentov ďalej pribúdalo a vracali sa domov vzdelaní a schopní pôsobiť ako kazatelia a šíriť pravdu evanjelia.
Teologicky vzdelaní služobníci Slova získavali patrónov pre reformu cirkevných zborov v mestách a v jednotlivých krajoch. Mnísi, kňazi, učitelia, alebo novými myšlienkami zapálení laici, mali rozličný pôvod a k zdrojom nového poznania sa dostali i prostredníctvom humanizmu, zväčša však boli žiakmi vo Wittenbergu.
Juraj Leudischer
Jednou z najvýznamnejších osobností uhorskej reformácie bol Juraj Leudischer. Tento levočský rodák bol vraj v detstve pážaťom na krakovskom dvore. V Levoči sa stal pomocným duchovným. Ako sa stal luteránom, o tom bližšie nevieme, ale predpokladá sa, že v Gonci pri Košiciach, kde pôsobil ako rektor školy, sa oboznámil s Lutherovými spismi. J. Leudischer vedome rozširoval Lutherove názory a napádal celibát, a aj sa oženil s istou Levočankou.
Šťastlivo uniknúc smrti po prepustení z väzenia zanechal obchodovanie a prešiel do Kežmarku, kde Katzianerova moc nesiahala. Tu sa J. Leudischer s celým zápalom venoval hlásaniu reformácie. Už v roku 1530 bol vyvoleným farárom v meste. J. Leudischer horlivo pôsobil v Kežmarku dvanásť rokov. Bol naozaj aktívnym evanjelistom a dynamicky pôsobil na viacerých miestach, ako mu to priaznivci a prenasledovatelia, ktorých tiež nebolo málo, dovolili.
O protivenstvách i podpore tohto kazateľa svedčí aj nasledovná udalosť. Popradskí, Velickí a Spišskosobotskí farári sa písomne obrátili na vikára so žiadosťou, aby Leudischera ako kacíra odstránil skôr, než nakazí celé okolie a zničí vážnosť kňažstva. Vikár súhlasil s ich sťažnosťou a naliehal na seniora kňažstva, aby rozhodne znemožnil tohto úhlavného luterána, ktorý „rozosieva jed a nakazí každého, kto sa k nemu priblíži“.
Ďalším z jeho protivníkov bol levočský senior katolíckeho kňažstva, Juraj Molitoris, ktorý vystríhal kňazov pred pomocnými duchovnými, lebo vraj...
Prečo je dnes náckov tak ťažké rozpoznať?
Súčasnosť: Stretnutia biskupov a dialóg
V súčasnosti sa stretávajú nemecky hovoriaci biskupi a zástupcovia biskupských konferencií zodpovední za oblasť médií v podobnom formáte už 20 rokov, vždy v inej krajine. Cieľom stretnutia je snaha prehĺbiť spoluprácu medzi zástupcami biskupských konferencií jednotlivých krajín.
Hostia zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Švajčiarska, Chorvátska, Litvy, Slovinska a Nemecka pricestovali na pozvanie predsedu Konferencie biskupov Slovenska Stanislava Zvolenského, ktorý na úvod predniesol správu o sociálnej a spoločenskej situácii na Slovensku. Biskupi, kňazi a delegáti biskupských konferencií hovorili o spoločensko-politickej a cirkevnej situácii.
Počas troch dní hovoriaci biskupi a zástupcovia biskupských konferencií zodpovední za oblasť médií debatovali o úlohe žurnalistiky v meniacej sa Európe a vo svete, o politickom populizme ako výzve pre Cirkev a jej komunikáciu a o ďalších témach.
Predseda KBS predstavil účastníkom zasadania štatistiku obyvateľstva a vierovyznania na Slovensku a zoznámil ich so situáciu Cirkvi po roku 1989. Ocenil pomoc dobrodincov z nemecky hovoriacich krajín, ktoré významným spôsobom prispeli k obnove náboženského života na Slovensku.
Konferencia biskupov Slovenska si dobre uvedomuje, že miesto, v ktorom sa v súčasnosti jednotlivec rozhoduje pre vieru alebo jej odmietnutie je často oblasť kultúry v najširšom zmysle. Cirkev preto na danom poli musí vyvíjať viac iniciatívy. Zároveň si uvedomujeme, že je nevyhnutné hľadať nové pastoračné prístupy k mladým ľuďom a venovať viac priestoru katechéze.
Slovensko má vďaka svojej geografickej polohe, dobrým susedským vzťahom, svojej histórii a duchovnému zázemiu veľký potenciál prispieť svojimi skúsenosťami, tradíciami a iniciatívami do rozvoja európskej spoločenstva.
Úlohou žurnalistiky v meniacej sa Európe prítomných zoznámil nemecký biskup Ulrich Neymeyer. Hovoriť budú aj o politickom populizme ako výzve pre Cirkev a jej komunikáciu.