Kto pozná dejiny Slovenska, ten si veľmi dobre uvedomuje, že naše územie nikdy nebolo možné chápať ako akési kultúrne jednoliate. Naopak, na našom území sa stretávali a spolunažívali rôzne kultúry, etniká, národnosti, náboženské skupiny.
V posledných desaťročiach sa následkom globalizácie, ako aj otvorených hraníc tá pestrosť obyvateľov našej krajiny ešte zvýraznila. Prejavuje sa to napríklad aj čoraz exotickejším výberom mien slovenských rodičov pre ich deti.
V našej eseji sa pokúsime zamyslieť nad jedným aspektom tejto kultúrnej rôznorodosti - konkrétne budeme uvažovať o rozmanitosti náboženských presvedčení, cirkví a náboženských spoločností. Pričom si, pravdaže, uvedomujeme, že dnešné dianie treba vnímať z hľadiska celkovej sekularizácie spoločnosti.
Avšak sekulárna spoločnosť - to ešte nemusí znamenať, že táto spoločnosť je ako celok úplne hluchá voči náboženstvu, voči témam súvisiacim s duchovnom, so vzťahom k Bohu, k morálnym otázkam. Túžba človeka ako bytosti po niečom duchovnom, po niečom posvätnom, je nadčasová - a nepochybne sa týka aj našej súčasnosti.
Počiatky Kresťanstva a Reformácia na Slovensku
Prijatie kresťanstva na našom území je spájané s misiou sv. Cyrila a sv. Metoda, hoci je prakticky nesporné, že kresťanskí misionári pôsobili na dnešnom Slovensku už predtým. Cyril a Metod pochádzali z východného (byzantského) kultúrneho okruhu a v tomto duchu vplývali aj na zrod našej písomnej kultúry.
Za Arpádovcov, s ktorými sú spojené začiatky Uhorského kráľovstva, došlo k preorientovaniu kultúry našich predkov smerom k západnému kresťanstvu, aj pokiaľ ide o vonkajšie znaky. Uhorskí králi Štefan I. a Ladislav I. boli cirkvou kanonizovaní a stali sa vzorom cností. Celý kultúrny život bol v časoch stredoveku pod silným vplyvom katolíckej cirkvi. Aj v oblasti náboženstva však v našich končinách môžeme vnímať určitú heterogénnosť - v priebehu stredoveku osídľujú územie Slovenska aj židia (píšeme s malým „ž“, keďže hovoríme o náboženskej skupine, nie etnickej).
Pokiaľ ide o dianie vnútri kresťanstva, už okolo roku 1400 sa tu vyskytli prejavy valdenskej herézy. Môžeme teda hovoriť o akejsi novej kresťanskej denominácii, ktorej sa však u nás nepodarilo zapustiť hlbšie korene. A tak zásadný zlom prichádza až v 16. storočí v súvislosti s reformáciou. Na Slovensku sa presadili predovšetkým dva protestantské smery: luteránsky a kalvínsky. Luteránsky pohyb bol u nás spojený hlavne so slovenským a nemeckým obyvateľstvom, kým kalvínsky pohyb s maďarským.
Treba spomenúť, že k zrovnoprávneniu nekatolíckych cirkví a náboženských spoločností ešte po dlhé storočia nedošlo. V roku 1781 síce cisár Jozef II.
Koniec 18. a storočia a prvá polovica 19. storočia je spojená s procesom slovenského národného obrodenia. V tomto sebauvedomovacom a emancipačnom procese slovenského národa zohrali významnú úlohu predstavitelia tak katolíckej, ako aj evanjelickej cirkvi. Spomedzi evanjelikov môžeme spomenúť Ľudovíta Štúra, Milana Miloslava Hodžu, či Jozefa Miloslava Hurbana, spomedzi katolíckych duchovných vynikli zase Anton Bernolák či Ján Hollý. Dá sa povedať, že tieto osobnosti tvoria aj dnes piliere nášho národného vedomia, ale zároveň stále požívajú vysokú úctu vo svojich cirkvách.
V 19. storočí (a aj neskôr) zohrali dôležitú úlohu aj dva slovenské konfesionálne spolky - katolícky Spolok sv.
Koncom 19. storočia nastupuje aj v Uhorsku trend sekularizmu, politicky vyjadrený v liberálnej politike (v tom čase ju zastupovala vládnuca Liberálna strana). Počas prvej Česko-Slovenskej republiky tento trend pokračoval. Zároveň v tomto období z odídencov z katolíckej cirkvi vznikla Československá cirkev, neskôr vystupujúca pod názvom Československá cirkev husitská. Na Slovensku si však táto cirkev nikdy výraznejšie zázemie a odozvu nenašla.
V období prvej Slovenskej republiky (1939-1945) bola vládnucim režimom preferovaná predovšetkým katolícka cirkev. Po krátkom povojnovom období tzv. ľudovej demokracie nastupuje komunistický režim (1948-1989), ktorý náboženstvo ako celok potláčal. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti mohli pôsobiť len vo veľmi obmedzených podmienkach a ich predstavitelia museli byť poplatní režimu. Mnohí predstavitelia cirkví boli v tomto období prenasledovaní a väznení.
„Pražská jar“, teda politický odmäk v Česko-Slovensku v roku 1968, priniesla krátkodobý výsledok aspoň v zvýšenej cirkevnej aktivite, dlhodobý výsledok potom v tom, že bola opätovne povolená gréckokatolícka cirkev, ktorá v 50.
Po roku 1989 nastáva nové obdobie, charakterizované akceptáciou plurality názorov v spoločnosti.
Starokatolícka Cirkev na Slovensku: Súčasnosť
V súčasnosti na Slovensku pôsobia dve samostatné a na sebe nezávislé starokatolícke jurisdikcie. Jednou z nich je Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku, ktorá je štátom neregistrovaná kresťanská cirkev.
HOVORY Z FARY # 22
Od leta 2020 má cirkev status Starokatolíckej delegatúry Utrechtskej únie na Slovensku. Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku nemá vlastného biskupa, spadá pod biskupa Starokatolíckej cirkvi v Českej republike. Otvorene sa stavia k partnerstvám rovnakého pohlavia a umožňuje aj svätenie žien. Využívajú Ekumenický lekcionár (ang. Revised Common Lectionary - Revidovaný spoločný lekcionár) a Slovenský ekumenický preklad Biblie. Niekoľkokrát sa Starokatolíci v Bratislave zúčastnili na Limskej liturgii.
Druhou jurisdikciou je Starokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá od roku 2004 nie je členom Utrechtskej únie. Podľa interpretácie Utrechtskej únie bola vylúčená, kvôli tomu že vtedajší arcibiskup Augustín Bačinský sa nechal vysvätiť Antóniom José da Costa Raposom, arcibiskupom Apoštolskej episkopálnej cirkvi v Portugalsku (dnes nazývanej Starokatolícka cirkev v Portugalsku) ktorého Utrechtská únia považuje za tzv. vagantného biskupa, čiže bsikupa vysväteného neregulárnym spôsobom.
Od roku 2004 teda na Slovensku nepôsobila žiadna cirkev s členstvom v Utrechtskej únii. To sa zmenilo v marci 2016, kedy v Bratislave vzniklo misíjne spoločenstvo Starokatolíckej cirkvi v Českej republike pod názvom Starokatolící v Bratislave. Od roku 2019 sa bohoslužby konajú aj v Trnave. Toto spoločenstvo vedie kňaz Martin Kováč.
Predtým ako bol Martin Kováč vysvätený za kňaza, bohoslužby chodieval slúžiť kňaz Pavel Vichlenda. Príležitostne vypomáhal aj episkopálny kňaz Walter Baer. V Bratislave sa zo začiatku bohoslužby konali v prenajatých priestoroch na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Neskôr sa konali v aule Vysokej školy sv. Alžbety v Bratislave. V súčasnosti sa bohoslužby v Bratislave slúžia v kaplnke sv. Ladislava v Primaciálnom paláci.
Z hľadiska slovenského zákona o cirkvách a náboženských spoločnostiach, bohužiaľ, momentálne nemáme k dispozícii registráciu. Registrácia nových cirkví na Slovensku je natoľko náročná, že v súčasnej situácii je pre nás prakticky nemožná - vyžaduje sa totiž získať čestné vyhlásenia o členstve od 50 000 dospelých členov cirkvi! Z pohľadu slovenskej legislatívy sme tak dnes neregistrovanou cirkvou. Členovia nášho bratislavského spoločenstva sú ale riadnymi členmi českej cirkvi - a to zatiaľ prostredníctvom farnosti pri pražskej katedrále sv. Na zastrešenie niektorých našich kultúrnych, vzdelávacích, sociálnych a ďalších aktivít sme tento rok založili aj občianske združenie s názvom Starokatolíci na Slovensku.
Prial by som si, aby naše bratislavské spoločenstvo bolo konštruktívnou súčasťou Starokatolíckej cirkvi v ČR. Naše spoločenstvo momentálne stojí najmä na nedeľných a sviatočných bohoslužbách, takže aktuálne hľadáme ďalšie formy pastoračných aktivít, ktoré by mohli byť pre ľudí v našom okolí zaujímave aj v priebehu týždňa. Po novom roku by sme sa do niečoho takého chceli pustiť. Je tiež jasné, že sám na to všetko časom určite nebudem stačiť. Myslím, že máme potenciál rásť aj do ďalších miest. To je ale zatiaľ len hudbou budúcnosti. Dôležitou súčasťou nášho života je taktiež propagácia starokatolíctva na Slovensku, aby sa dostalo do spoločenského povedomia.
V starokatolíctve som našiel zmysluplnú tvár kresťanstva, ktorá má podľa mňa potenciál osloviť súčasného človeka.
V našom spoločenstve sa ale v duchu ekumenickej otvorenosti našej starokatolíckej tradície usilujeme o aktívny dialóg a stretávanie sa s kresťanmi iných tradícií. Najlepšie a najsrdečnejšie vzťahy máme s evanjelikmi (luteránmi), u ktorých som aj študoval teológiu, najmä s Cirkevným zborom Evanjelickej cirkvi a. v. Bratislava - Staré Mesto a tamojšou farárkou Annou Polckovou, ale aj s Farnosťou Evanjelickej cirkvi metodistickej Bratislava - Staré mesto, kde je farárom môj bývalý spolužiak Ivan Lukáč.
Keďže sa nám tento rok narodilo naše prvé bábätko, snažím sa väčšinu svojho voľného času tráviť so svojou rodinou. Okrem toho veľmi rád čítam. Aktuálne okrem odbornej literatúry z biblistiky, ekumenickej teológie a histórie mám hrozne rád reportážnu literatúru, ktorú v slovenčine a češtine vydáva nové vydavateľstvo Absynt. Pokiaľ ide o jedlo - mám veľmi rád lasagne na rôzne spôsoby, ale nepohrdnem ani indickou kuchyňou.
Oh my Hockey! 9. septembra 2017 som bol v Malom evanjelickom kostole v Bratislave vysvätený na kňaza českej starokatolíckej cirkvi s poverením pre službu na Slovensku. V tejto súvislosti so mnou šéfredaktor časopisu Communio urobil rozhovor pre českých čitateľov, ktorý Vám teraz ponúkam v slovenskej verzii.
Martin, nie všetci čitatelia ťa dobre poznajú.
Mám 27 rokov, pochádzam zo Slovenska, od roku 2014 som ženatý a s manželkou Luckou sa nám tento rok narodilo naše prvé bábätko - synček Samuel Martin. Momentálne žijeme v Trnave. Teológiu som študoval v Bratislave, Prahe, Osle a Viedni a absolvoval som aj niekoľko kratších pobytov na teologických fakultách v ďalších krajinách. Ako dieťa som bol pokrstený v rímskokatolíckej cirkvi, ako v podstate väčšina ľudí na Slovensku.
Keď som bol teenager, v našej farnosti v Hlohovci dostal na starosť prípravu na birmovku kňaz, ktorý ju viedol v duchu charizmatickej spirituality. Táto príprava ma naučila chápať vieru úplne inak: stala sa pre mňa osobnou záležitosťou, viedol som rôzne stretnutia mládeže a spoločenstvá, pôsobil som v tíme diecéznej školy animátorov mládeže, začal som sa zaujímať o bibliu, teológiu a tiež o ekumenické hnutie. Po maturite na osemročnom gymnáziu som sa preto v roku 2009 trochu netradične rozhodol študovať teológiu súbežne na katolíckej a evanjelickej fakulte v Bratislave. To sa ale nestretlo s porozumením na katolíckej fakulte a myslím, že to bol jeden z kľúčových momentov, keď sa začal môj postupný rozchod s rímskou cirkvou.
Keďže som pochádzal z (bratislavsko-)trnavskej arcidiecézy, zažil som tiež, čo znamenala diecéza vedená arcibiskupom Sokolom, ale aj prerod v čase nástupu obľúbeného arcibiskupa Bezáka. V priebehu niekoľkých rokov som zažil chvíle, ktoré ma presvedčili, že moja osobná cesta viery už nie je zlúčiteľná s rímskou cirkvou. Študoval som síce na evanjelickej fakulte, no práve tam som pochopil, že problémy, ktoré zažívam v rímskej cirkvi, sú z môjho pohľadu u slovenských evanjelikov úplne analogické. Mňa totiž nikdy nijak zásadne netrápili vonkajšie veci, akými je podľa mňa napríklad povinný celibát duchovných, ale najmä otázka zneužívania moci na potláčanie iných názorov a prúdov bez možnosti brániť sa. Nikdy predtým a nikde inde som, až do stretnutia so starokatolíctvom, nezažil natoľko otvorené kresťanské spoločenstvo. Do pražskej farnosti som prvýkrát zavítal začiatkom roka 2011. Bol som vtedy hľadajúci, ale stále veľmi konzervatívny „chlapec z dediny“. Stretnutie s alternatívnym katolíctvom ma hlboko formovalo a stále formuje. Starokatolícka Rotunda nalezení sv.
Starokatolíctvo ma naučilo žiť katolícke kresťanstvo v oveľa menších spoločenstvách, no v o to srdečnejšej a otvorenejšej atmosfére.
Začnem smutnejšou skutočnosťou: určite sa totiž tak často a pravidelne neuvidíme s Pavlom Vichlendom, ktorý k nám ochotne a bez nároku na akýkoľvek honorár dochádzal viac ako rok z Brna a neskôr zo Zlína takmer každú nedeľu do Bratislavy, aby nám vypomohol so slávením eucharistie. Okrem toho sme sa obtýždeň striedali za kazateľnicou, takže sme sa aspoň trochu snažili, aby sme sa neopočúvali. Pavla a jeho novú službu administrátora farnosti v Zlíne dodnes sprevádzame svojimi modlitbami.
Kňazská vysviacka, 9. 9. Mojím svätením sa zavŕšila jedna z etáp obnovy starokatolíctva v spoločenstve s Utrechtskou úniou na Slovensku. Starokatolícki veriaci teraz vo mne majú k dispozícii kňaza pre pravidelný sviatostný život, ale aj potvrdenie biskupa a synodálnej rady, že cirkvi na nás na Slovensku záleží. Okrem toho sme v nadväznosti na moje svätenie začali slúžiť naše bohoslužby v nových priestoroch - v aule Vysokej školy sv.
Človek nemôže žiť 24 hodín len duchovným životom… Máš aj nejaké hobby vo voľnom čase? Kde čerpáš energiu, resp. kde si najlepšie oddýchneš?
Ako v Bratislave funguje ekumenické hnutie?
Ekuména je dnes na Slovensku z môjho pohľadu formálna. Existuje niekoľko zaujímavých iniciatív, ale ľudia sa často boja a je cítiť opatrnosť.
Tabuľka: Prehľad Starokatolíckych Cirkví na Slovensku
| Názov cirkvi | Členstvo v Utrechtskej únii | Status | Vedúci predstaviteľ |
|---|---|---|---|
| Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku | Áno | Štátom neregistrovaná | Biskup Starokatolíckej cirkvi v Českej republike |
| Starokatolícka cirkev na Slovensku | Nie (od 2004) | - | - |
Zdroj: Wikipedia
tags: #starokatolicka #cirkev #kicha