História Dómskej farnosti v Košiciach

Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku a významná gotická pamiatka strednej Európy. Stojí v srdci Košíc na Hlavnej ulici a je katedrálou Košickej arcidiecézy. Jeho výstavba sa začala v 14. storočí a trvala vyše 130 rokov. Dóm je dlhý 60 metrov, široký 36 metrov, s 59-metrovou severnou vežou. V interiéri s kapacitou viac než 5 000 ľudí sa nachádza hlavný oltár sv. Alžbety s 48 gotickými maľbami.

Svätá Alžbeta a tradície

Na plagáte nájdete rozpis predvianočného spovedania v jednotlivých kostoloch vo Farnosti sv. Alžbety. Pozývame Vás na svätú omšu za všetkých zomrelých, ktorých darovanie orgánov umožnilo iným žiť, na 3. adventnú nedeľu 14.12.2025 o 10.30 hod. v Dóme sv. Alžbety.

Katarínska zábava a stridžie dni

25. november slávi podľa kalendára meniny Katarína. Už po stáročia sa s týmto menom viažu rôzne pranostiky. Iste nejednu poznáte, rovnako tak aj zvyky a tradície. Medzi nimi má svoje výsadné miesto práve katarínska zábava. Po nej už v najbližšiu nedeľu nastal čas adventu. Štyri týždne bez pôžitkov a zábav, v znamení pokánia, zmierenia, očakávania i príprav, pôstu a ticha.Zároveň vzhľadom na blížiace sa adventné obdobie a pochmúrne noci, vznikali viaceré legendy, zvyky a tradície. Kedysi ľudia viac verili v moc nadpozemských bytostí, a tak toto obdobie charakterizujú stridžie dni. Išlo o magické dni počas zimného slnovratu, kedy ľudia verili, že temné sily premáhajú dobré sily a preto sa museli chrániť. Medzi stridžie dni sa počítali dni sv. Kataríny - 25.11., Ondreja - 30.11., Barbory - 4.12. a Lucie - 13.12. Sviatok sv. Kataríny sa považuje za prvý stridží deň. Na tento deň, rovnako ako na všetky stridžie dni sa vzťahovalo veľa rôznych praktík a zákazov, ktoré bolo treba dodržiavať. Niektoré obyčaje sa však regionálne odlišovali a zopár si priblížime.

Ženám vstup zakázaný?

Kedysi sa ľudia obávali ženských návštev nielen na Nový rok, ale trebárs aj na deň sv. Kataríny. Keďže to bol prvý stridží deň, ženy neboli ako hostia v domácnostiach vítané. Ak by v tento deň vošla do príbytku ako prvá žena, znamenalo by to pre gazdinú pohromu. No po mužskej návšteve mohol prísť už ktokoľvek. V tieto dni chodievali dedinami chlapci „s oceľou“ a vinšom: „Priniesol som oceli, žeby sa vám misky nebili“.

Mládežnícke prekáračky

Omladina sa zvykla svojsky zabávať. Počas katarínskej noci dievčence poschovávali náradia, ktoré mládenci „vyňuchali“ a poprenášali z domov. Niekde vysadili dvere z pántov, odtiahli voz alebo ho postavili susedovi na strechu. Mládenci cez deň chodievali po dedinách v maskách, prezlečení za ženy, cigánky, cirkusové medvede.

Aj Katarína praje láske

Sv. Katarína praje láske, veď ostatne je patrónkou mladých žien. A to sa odzrkadlilo aj do folklóru. Podobne ako v iné stridžie dni bolo rozšírené praktizovanie ľudovej mágie. Ak si dievča k sebe chcelo pripútať mládenca, malo vysypať cestičku od jeho domu k svojmu pilinami. Ďalším populárnym zvykom na Katarínu, podobne ako na Barboru, bývalo sadenie vetvičiek z čerešne alebo slivky do kvetináča.

Ženy mali zakázané pracovať, mohli sa však zabávať

V deň sv. Kataríny sa vzhľadom na atribút jej umučenia, ktorým bolo koleso, nesmelo pracovať so všetkým, čo malo kolesá. Nesmelo sa mlieť, priasť na kolovrátkoch, a dokonca ani šiť či vyšívať. A tak mali dostatok času na prichystanie tradičných katarínskych zábav.S Katarínou boli spojené aj pred nadchádzajúcim adventom posledné zábavy. Prvé liturgické obdobie roka, ktorým je tradične advent, má v sebe zakorenené posolstvo pôstu, stíšenia, vzdania sa rozkoše, a tým aj zábavy. Katarínske zábavy trvali až do rána bieleho. Platilo na nich akési „ženské právo“ - dámska volenka.

Svätá Katarína Alexandrijská

Svätá Katarína Alexandrijská očami Caravaggia. V katolíckom kalendári svätcov - martyrológiu je niekoľko svätíc menom Katarína. K tým najvýznamnejším a najpopulárnejším, hlavne v stredoveku - patrila svätá Katarína Alexandrijská, panna a mučenica. Žila na prelome 3. a 4. storočia v Alexandrii, no viac-menej všetky údaje o nej pochádzajú až z neskoršieho obdobia. Jej uctievanie ako jednej zo štrnástich pomocníkov v núdzi, začalo už v 8. storočí. Jej kult sa do Európy veľmi rozšíril vďaka križiackym výpravám.Narodila sa v Alexandrii v šľachtickej rodine. Keď sa obrátia na kresťanstvo kritizovala miestodržiteľa Maxencia za prenasledovanie kresťanov. Jeho ponuku na kráľovský sobáš, ak sa vzdá viery, odmietla, a preto ju uväznil. Počas väzenia obrátila na kresťanstvo jeho ženu a dvesto vojakov. Všetkých dal Maxencius popraviť.

Koleso v hlavnej úlohe

Katarínu nechal niekoľko ráz mučiť a napokon ju dal priviazať o koleso vybité klincami. Mali ju tak vláčiť, no koleso zasiahol blesk a rozpadlo sa. Maxencius jej dal odťať hlavu. No namiesto krvi jej zo žíl vytrysklo mlieko. A práve nástroj umučenia - koleso - a to či už celé alebo zlomené - patrí k atribútom tejto kresťanskej svätice. Mimochodom, po smrti jej telo mali preniesť anjeli na Sinaj, kde neskôr nechal byzantský cisár Justinián postaviť Kláštor sv. Kataríny.Na Slovensku medzi významné architektonické pamiatky patrí napríklad známa Katarínka - Kostol a kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej zo 17. storočia, nachádzajúci sa pri obciach Naháč a Dechtice v Trnavskom kraji. Svätá Katarína býva častým umeleckým námetom, a to už od najstarších čias. Mnoho veľkých svetových maliarov sa inšpirovalo pri tvorbe jej legendou.

Ďalšie udalosti a aktivity farnosti

* Rorátne sv. omše: Pozývame vás na rorátne sv. omše, ktoré budú v katedrále počas adventého obdobia od 1. do 16. decembra ráno o 6.00 hod. okrem nedieľ.* Celomestské večeradlo: Inštitút Nepoškvrneného Srdca Panny Márie vás srdečne pozýva na celomestské večeradlo s o. arcibiskupom Bernardom Boberom, ktoré sa bude konať 26. 11. o 17.00 hod. v Kostole Krista Kráľa v Košiciach.

Oltár Poslednej večere

Oltár Poslednej večere je rekonštrukciou stredovekého oltára, ktorého veľká časť je nenávratne stratená. Zachovali sa z neho len tabuľové maľby v predele a oltárny nadstavec. Historické pôvodné súčasti sú doplnené o novodobú repliku zničených oltárnych obrazov. Pôvodný neskorogotický Oltár Poslednej večere bol do Dómu umiestnený pri tzv.

Sociálna činnosť a pomoc bezdomovcom

Zaraz znamená na východe o chvíľu. Túto odpoveď má katolícky kňaz Peter Gombita pre každého z desiatok ľudí, ktorí ho s prosbou v očiach ťahajú za rukáv. Peter Gombita je pre tristo ľudí bez domova v Košiciach tak trochu spasiteľ, tak trochu duchovný otec, tak trochu kamarát. Na východe unikátnu neziskovú organizáciu Oáza - nádej pre nový život založil farár v roku 2004. Pomáha s ubytovaním, so stravou, so spaním, s voľným časom, ale aj s prácou.

Oáza - nádej pre nový život

Zariadenie s poetickým názvom Oáza pritom vzniklo v tesnom susedstve spaľovne košického odpadu Kosit. Prerobená a po troch rokoch skolaudovaná administratívna budova z čias socializmu, býva v nej 180 ľudí. Ďalšia stovka žije v hangári, aj najťažšie prípady, na pomoc úplne odkázaní ležiaci klienti. Práve sem, do zúfalej krajiny medzi spaľovňou a železnicou, poslali predstavitelia mesta Košice Gombitu s jeho bezdomovcami.Farár s dvadsiatkou chlapov sa smelo pustili do roboty. Pätnásť rokov opustenú budovu Správy mestskej zelene vyčistili a opravili. Obnovili skleníky. Pribudla farma, kde chovajú sliepky, kozy, kone, je tu aj útulok pre psov.

Financovanie Oázy

Na otázku, z čoho to platili, má farár Gombita rýchlu odpoveď: „Dodnes nežiadame eurofondy. Najprv sme dostali na tridsať klientov príspevok od mesta a VÚC. Na osobu 128 eur. Pokrývali sme z toho prevádzku. Dnes má Oáza ešte dva zdroje, firemné a súkromné dary.Oáza mala na začiatku tridsať klientov, dnes je to desaťnásobok. Stará sa o nich farár so štrnástimi ľuďmi. Potrebovali by aspoň trojnásobok pracovníkov. Dnes 63-ročný Peter Gombita začínal pracovať s bezdomovcami pred štvrťstoročím ako farár vo Svidníku.

Historické osobnosti a študenti spojení so Suchou

V roku 1394 študoval na pražskej univerzite filozofiu Suchovský rodák „Paulus de Sucha“. Štefan Suhai (2.2.1551-9.6.1608) Študoval v Trnave, filozofické a teologické štúdium vo Viedni. Pavol Suhai Po štúdiách v Trnave vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Michal Strelar V r. 1633 chodil do Trnavského gymnázia- Michael Strelar Slavus Suhensis nobilis. Ján Lackovič Joannes Lackowitz Suhensis Slavus- študent v Trnave. Ján Suhai Študoval na Trnavskej univerzite. Juraj Suhai Po štúdiách a vysviacke slovenský kazateľ v Dóme sv. Martina.

Meno	Životopis
Paulus de Sucha	V roku 1394 študoval na pražskej univerzite filozofiu.
Štefan Suhai	Študoval v Trnave, filozofiu a teológiu vo Viedni. Neskôr biskup vacovský a nitriansky.
Pavol Suhai	Po štúdiách v Trnave vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Pôsobil na Spiši a v Prešove.
Michal Strelar	V r. 1633 chodil do Trnavského gymnázia.
Ján Lackovič	Študent v Trnave.
Ján Suhai	Študoval na Trnavskej univerzite. Farár vo Veľkých Kostoľanoch a Dlhej.
Juraj Suhai	Slovenský kazateľ v Dóme sv. Martina. Farár v Žemberovciach, Križovanoch nad Dudváhom a Suchej nad Parnou.

tags: #domska #farnost #kosice