Znamenia Časov a Hľadanie Dôkazov
Ako sa z určitých znakov dá usudzovať, aké bude počasie, aj mesiášske časy mali svoje znaky, z ktorých bolo možno poznať, že Ježiš je prisľúbený a očakávaný Mesiáš. Ježiš im povedal: Dajte si pozor a varujte sa kvasu farizejov a sadukajov! Až vtedy porozumeli, že im nepovedal, aby sa varovali kvasu [chleba], ale učenia farizejov a sadukajov.Kto je Ježiš?
Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.BIBLIA 20 | Vzbura Levitov
Cesta Utrpenia a Vzkriesenia
Odvtedy začal Ježiš Kristus svojim učeníkom poukazovať, že musí ísť do Jeruzalema a že musí mnoho trpieť od starších a veľkňazov i zákonníkov a že musí byť zabitý a v tretí deň vstať z mŕtvych. Tu Ho vzal Peter a začal Ho odhovárať: Nech Ti je Boh milostivý, Pane! To sa Ti nesmie stať! On sa však obrátil a riekol Petrovi: Choď za mňa, satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské.
Čo Osoží Človeku?
Veľa ľudí celý svoj život prežije snahou o dosiahnutie „úspechu“, usilovaním sa o slávu, šťastie a moc, ale keď sa nad tým zamyslíme - aký je skutočný význam „úspechu“? Pre niektorých je to uspokojenie z toho, koľko peňazí majú v banke alebo aké luxusné auto riadia, do akých najlepších škôl poslali svoje deti, alebo že majú moc a vplyv. Ale bez ohľadu na to, ako vysoko stúpnete v očiach druhých, nič nie je dôležitejšie než hodnota vašej duše! Biblia jasne hovorí: „Čo vám to osoží, ak získate celý svet, ale stratíte svoju vlastnú dušu?“ Je niečo, čo má pre vás väčšiu cenu než vaša duša? Diabol používa rôzne nástrahy tohto sveta, aby vás oslepil voči tomu, na čom skutočne záleží a čo má hodnotu presahujúcu do večnosti. To najdôležitejšie je zostať blízko Boha! Neviete si predstaviť, akú hodnotu máte v očiach nášho nebeského Otca, kým neuvažujete o Jeho nesmiernej obeti na Golgote. Ak sa teda pýtaš, akú hodnotu má tvoja duša, tak vedz, že Ježiš kvôli tebe opustil nebeskú nádheru, aby dobrovoľne dal svoj život za teba na kríži. To preto, aby si s Ním mohol prežívať večnosť.Odpustenie
Každý poznáme, čo znamená mať zranenú dušu nespravodlivosťou, ktorej sa nám dostalo. Liekom je odpustenie. Odpustenie utišuje vnútro, zmenšuje napätie, upokojuje naše srdce. Aj keď vieme, že odpustenie prináša pokoj, predsa však nie je vôbec ľahké vydať sa na túto cestu. Pýtame sa: Aká je miera odpúšťania a kde nájdeme k nemu silu? Obraciame svoju pozornosť na Pána Ježiša.Nasledovanie Krista v Každodennom Živote
Vziať kríž v takej situácii znamená premôcť sa, potlačiť a prekonať city, túžby a občas sa vzdať svojich zámerov. Stále sa to učím prijať svoj kríž a denne nasledovať Krista ako manžel a otec. Vlastne, učíme sa to spoločne ako rodina. V tom peknom a jasnom, ale aj v tom ťažšom a neistom. V tom malom, aj v tom zložitom. Každý z nás sa učí a snaží občas sa zaprieť. Nie vždy sa to podarí. A nie je to ľahké. Ale stojí to za to.
Ak žijete v manželstve, tak hľadať najprv Božie kráľovstvo určite znamená aj venovať dostatok času budovaniu manželského vzťahu a manželskej lásky. Všetko, čo je s tým v protiklade, musí ísť bokom! Biblická kniha Pieseň piesni hovorí o láske manželov toto: „A keby človek za lásku chcel dať všetky bohatstvá svojho domu, len by sa opovrhlo ním“ (Pies 8,7). Argumentovať tým, že naše manželstvo síce chradne a my sa vzájomne odcudzujeme, ale nemáme na výber, pretože musíme zarobiť toľko a toľko peňazí, je zvyčajne falošnou výhovorkou.
Súčasný pápež František často hovorí o prepojení tejto chudoby s radostným srdcom. Boh nechce, aby sme žili v biede, ale rovnako nechce, aby sme boli otrokmi mamony. Ak sme slobodní, môžeme sa zriecť túžby vlastniť mnohé veci, a tak získať čas. Čas na manželstvo, čas na partnera, čas na lásku.
Dôveryhodnosť Biblie
Dôveryhodnosť Biblie - obzvlášť Nového Zákona, má pre život kresťana zásadný význam. V Novom Zákone sú zachytené svedectvá Ježišových učeníkov, ktorí s ním trávili deň a noc. Mnohí ľudia majú záujem Bibliu spochybňovať, pretože je výzvou na premenu ich života. Pokiaľ ale Bibliu a jej zvesť prijmeme, môže nás úplne premeniť.Ježišov morálny nárok presahuje etické učenie kohokoľvek iného. Príkladom toho sú jeho slová o cudzoložstve. Počuli ste, že bolo povedané: „Nescudzoložíš!“ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.Ježiš hovorí veľmi konkrétne o skrytých hriechoch. Hriechy v myšlienkach stavia na rovnakú úroveň s cudzoložstvom. Ukazuje tým, že hriech začína už v myšlienkach a na úrovni myšlienok ho musí človek oľutovať. Ježiš prináša na svetlo to, čo je v srdci človeka a posudzuje to s prísnosťou, ktorá nemá obdoby.Láska k Nepriateľom
Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nero robia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.Ježišovo prikázanie o láske k nepriateľom presahuje všetko, čo bolo do tej doby poznané. Láska k nepriateľom neznamená len vzdať sa pomsty a nenávisti. Neznamena len preukázať nepriateľom nejaký dobrý skutok. Robí nás schopnými odpustiť najväčšiemu nepriateľovi a chcieť aj pre neho to najlepšie. Je potrebné vziať do úvahy, že Ježiš bol prvý, kto tieto a iné veci učil.Ježišove Slová o Nasledovaní a Obete
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto vás prijíma, mňa prijíma. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. „Kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“Sme naozaj pripravení dať Ježiša vo svojom živote na prvé miesto? Pretože iba ak horíme jeho láskou, sme ochotní a pripravení strácať všetky naše pozemské istoty. Iba ak sme si istí nekonečnou a bezpodmienečnou Božou láskou, tak len vtedy sme schopní odumierať sebe, svojmu egoizmu, svojim žiadostiam, túžbam a nezdravým vzťahom. Odumieranie sebe a život zameraný na lásku k Bohu a ľuďom znamená podľa Ježiša „stratiť seba a nájsť život v Bohu“.Keď žijeme tento princíp, všetky naše vzťahy, túžby a veci v našom živote sa dostávajú na správne miesto. Vtedy skutočne žijeme a stávame sa požehnaním pre celé naše okolie.Historická Hodnovernosť Nového Zákona
V štyroch Evanjeliách, Skutkoch apoštolov a listoch apoštolov, sprostredkúva Nový Zákon historicky verný obraz diania a pozadia kresťanstva v prvom storočí. Historicky je v súlade s inými prameňmi židovských a rímskych autorov. Príkladom je Talmud, židovský pisateľ Josefus Flavius a rímski dejepisci Tacitus a Sueton.
Jedným z príkladov historickosti Nového Zákona je jeruzalemský rybník Siloe, spomínaný v Jánovom evanjeliu 9:7. V lete v roku 2004, počas prác na novej kanalizácii, bolo nájdených niekoľko schodov, ktorých vek sa odhaduje na 2400 rokov. Ďalej bola nájdená vodná nádrž, do ktorej bola Chizkijášovým tunelom vedená voda z prameňa Gichon. Tento 525m dlhý tunel bol vybudovaný judským kráľom Chizkijášom približne 700 rokov pred Kristom a ešte dnes je priechodný. Rybník Siloe slúžil obyvateľom Jeruzalema v čase Ježiša ako zásobník vody. V omietke našli archeológovia mincu, ktorá bola vyrazená 50 rokov pred Kristom.
Pri vykopávkach divadla v Cezareji bol v roku 1961 nájdený nápis: „Pontius Pilatus Praefectus Judaeae“. Svedectvo o Pilátovi, ako miestodržiteľovi v provincii „Judsko“, tak podáva nielen Nový Zákon a židovský pisateľ Josefus Flavius, ale aj tento nález.
Podobne je to s nápisom o Galiovi z Delf v Grécku, ktorý bol prvýkrát uverejnený v roku 1905. Nápis spomína Galia ako prokonzula Achaje a potvrdzuje tak rovnaký údaj v Skutkoch apoštolov 18:12.
Nový Zákon neobsahuje len jeden ale štyri opisy Ježišovho života. Tieto opisy nie sú v niektorých detailoch zhodné. To však nie je argument proti ich dôveryhodnosti, ale naopak argument pre ich spoľahlivosť. Pre dejepisca je neúplný súlad silným poukázaním na to, že správy neboli menené alebo neskôr spätne harmonizované.
Keď štyria ľudia, ktorí boli sami z časti účastníci diania, opisovali Ježišove slová a skutky, je úplne prirodzené, že ich osobitý pohľad a rôznosť adresátov budú mať na ich opis vplyv. Obzvlášť evanjelista Lukáš sa snažil všetko dôkladne prejsť a prináša mnoho historicky dokázateľných paralel.
Je prekvapujúce, že Lukáš píše o dvoch veľkňazoch. Nejedná sa o chybu, ale o historicky zaujímavú skutočnosť. Oficiálne bol v tom čase v úrade veľkňaza Kajfáš. Annáš (svokor Kajfáša) však, ako Rimanmi zosadený veľkňaz, mal stále ešte veľký vplyv. O tom svedčia aj Skutky apoštolov 4:6 a Jánovo evanjelium, kde je napísané, že Ježiš nebol po svojom zajatí odvedený k úradujúcemu veľkňazovi, ale k Annášovi.
Z diela židovského dejepiscu Josefa Flavia „Židovská vojna“, sa môžeme dozvedieť presnú následnosť veľkňazov v Jeruzaleme, ktorá je v súlade so svedectvom Nového Zákona. Moc a dôležitosť Annáša ešte dlho po jeho úradovaní, je potvrdená ako historicky dôveryhodná skutočnosť známymi teológmi ako napr.
Dôveryhodnosť Nového Zákona, ktorý vznikol v rozmedzí 40-tich rokov po smrti Ježiša, potvrdzuje veľa takýchto faktov a detailov. Markovo evanjelium bolo spísané zhruba desať rokov po Ježišovej smrti a vzkriesení. Autormi Nového Zákona sú očití svedkovia Ježišovho života alebo kresťania z prvej vlny kresťanstva, ktorí boli v kontakte s očitými svedkami.
Nový Zákon nepredstavuje len súhrn náboženských myšlienok. Dnešnému modernému človeku je ťažké si predstaviť, že by bol schopný si zapamätať dlhé príhovory alebo texty. Nie sme už toľko závislí na našej pamäti. Máme zápisníky, knihy, počítače. Zvykli sme si tiež rýchlo zabudnúť, pretože sme každodenne vystavení záplave informácií.
Ľudská pamäť je ale schopná výnimočných výkonov. Rozsah tradícií dnešných írskych Bardov je okolo 100 000 slov. Ježišovi učeníci zmenili svoj život na základe Ježišovho kázania. On sa stal stredobodom celého ich konania. Mali teda záujem si jeho slová a činy zapamätať a verne odovzdávať. Učeníci boli s Ježišom a oslovovali ho ako učiteľa (napr. Marek 10:35). Boli s ním takmer dva a pol roka každý deň. Učil ich v súkromí a boli tiež prítomní, keď učil ľud. Mohli si tak prirodzenou ces tou jeho slová zapamätať. Od detstva boli z domu a zo synagógy zvyknutí učiť sa veci naspamäť. To ich uro bilo schopnými verne sprostredkovať ústnu tradíciu.
Ježiš ich už za svojho života poslal zvestovať „príchod Božieho kráľovstva“. Museli už veľmi skoro použiť to, čomu sa naučili. Všetky knihy Nového Zákona boli spísané pred zničením Jeruzalema Rimanmi v roku 70 po Kristovi. Ježiš bol ukrižovaný v roku 30. Ide teda o obdobie 40-tich rokov. Existuje množstvo argumentov svedčiacich o tom, že Nový Zákon bol napísaný počas prvých štyroch desaťročí po Ježišovej smrti.
Príklad: kniha „Skutky apoštolov“ vo svojej druhej časti opisuje činnosť apoštola Pavla. Neopisuje ale jeho smrť. Posledná kapitola Skutkov opisuje Pavlovu činnosť v Ríme v šesťdesiatych rokoch 1. st. Tento otvorený koniec svedčí o tom, že kniha bola napísaná v tejto dobe. Kniha Skutkov nadväzuje na Lukášovo evanjelium, ktoré bolo spísané pred Skutkami. Prechod z ústnej na písomnú tradíciu sa uskutočnil veľmi skoro.
Rovnakú snahu o správne a verné odovzdanie Ježišových slov a slov apoštolov môžeme predpokladať u tých, ktorí v nasledujúcich storočiach Nový Zákon prepisovali. Najstarší zachovaný rukopis bol nájdený v Egypte okolo roku 1920 ‑P52 (papyrus číslo 52). Obsahuje niekoľko veršov z Jánovho evanjelia. Vznikol najneskôr v roku 125. Z doby okolo roku 200 pochádzajú Bodmerove papyrusy, pôvodom z Egypta. Obsahujú Lukášovo a Jánovo evanjelium. Z tej istej doby je aj papyrus P4 s rozsiahlymi zlomkami Lukášovho evanjelia. Z 3. storočia sa dochovali rozsiahle papyrusy Chester-Beaty P45, obsahujúce zlomky zo všetkých štyroch evanjelií a Skutkov a papyrus P46 s Pavlovými listami. Zachovali sa aj ďalšie papyrusy z 2. a 3. storočia. Pokrývajú väčšinu textu Nového Zákona.
V 4. storočí vznikli najstaršie majuskulové rukopisy (písané veľkými písmenami gréckej abecedy). Obsahujú celý Nový Zákon. Sú písané na pergamene -materiáli zo zvieracej kože. Najznámejšie z nich sú Codex Vaticanus a Codex Sinaiticus. Z 5. storočia pochádza Codex Alexandrinus.
Nasledujúca tabuľka dáva prehľad o rukopisoch Nového Zákona.| Typ rukopisu | Počet |
|---|---|
| Papyrusy | 127 |
| Majuskulové | 317 |
| Minuscule | 2907 |
| Lekcionáre | 2451 |
| Celkový počet | 5802 |
Bohatstvo nájdených rukopisov najlepšie vynikne porovnaním s ostatnými historickými textami. Po 40 rokoch bádania konštatoval prof. Text Nového Zákona je výnimočne dochovaný, lepšie ako text ktoréhokoľvek iného antického diela. Ako kresťania sme Bohu vďační, že sa nám dochovali spoľahlivé informácie o Ježišovi a prvotných kresťanoch.