Sexualita je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života, ale v kontexte náboženstva sa stáva predmetom mnohých diskusií a rôznych interpretácií. Tento článok sa zameriava na pohľad na dotýkanie sa pohlavných orgánov v kontexte náboženstva, konkrétne katolicizmu a Jehovových svedkov, a skúma, ako rôzne náboženské prístupy ovplyvňujú sexuálny život jednotlivcov.
Pohľad Katolíckej cirkvi na masturbáciu
Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje masturbáciu ako „úmyselné dráždenie pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš“. Učiteľský úrad Cirkvi tvrdí, že onánia je „vnútorne a závažne nezriadený čin, pretože vedomé a dobrovoľné používanie pohlavnej schopnosti mimo normálneho manželského styku podstatne protirečí jej cieľu“.
Katolícka cirkev nerozlišuje vinu na základe pohlavia - či u mužov, alebo u žien, masturbácia je svojou vnútornou povahou hriešna. Vyhľadávanie rozkoše mimo manželského spojenia smeruje jednotlivca k pýche a sebeckosti. Ako každý hriech, aj tento má za cieľ oddialiť nás od Boha.
Biblia priamo o masturbácii nehovorí, ale spomína sa preliatie semena v príbehu u Onanovi (Gn 38, 8-9), ktoré Boh potrestal smrťou. Ide tu však o hlbšiu podstatu - nezriadenosť a žiadostivosť, vyhľadávanie rozkoše sám alebo s partnerom mimo manželského spojenia (ktoré je úplné, dobrovoľné a otvorené pre život).
Na Slovensku bol v roku 2018 priemerný vek sobášiacich sa žien 31 rokov, u mužov 34 rokov. Predstava, že ďalších dvadsať rokov bude dievča/žena čakať na sexuálne potešenie, je takmer nevydržateľná.
V období dospievania je masturbácia u dievčat zväčša spojená s čítaním romantických, až erotických románov, ktoré podporujú sexuálnu predstavivosť. Viac ako 70 % žien uviedlo (v rôznych výskumoch), že majú skúsenosť aj s pozeraním porna.
Napriek tomu, odborná verejnosť rada argumentuje tým, že masturbácia patrí k zdravému prežívaniu sexuálneho života. „Masturbácia je bežná aktivita. Je to prirodzená a bezpečná cesta objavovania svojho tela, pocitu rozkoše a uvoľnenia sexuálneho napätia. Napriek mýtom masturbácia nemá žiadne vedľajšie účinky fyzického charakteru,“ uvádza webová stránka o zdraví healthline.com.
Kým niekto teda môže argumentovať, že masturbácia nemá dosah na fyzické zdravie ženy, ťažko možno poprieť fakt, že skorá či častá masturbácia môže viesť k skutočnej závislosti.
Masturbácia však ovplyvňuje človeka ako takého, v úplnej celistvosti. Jej následkom môžu byť problémy v manželstve alebo znížená kvalita sexuálneho života.
Prvá rada všetkých žien či dievčat, ktoré si touto bolestnou skúsenosťou prešli, je: Ak ste nezačali, ani to neskúšajte!
Sviatosť zmierenia a Eucharistia sú tu vždy pre nás - možnosť vždy začať nanovo. Pre úspešné zvládnutie boja je však treba pomenovať nepriateľa pravým menom.
Jednou zbraňou sú sviatosti, druhou Písmo. Ak pocítite nutkanie, choďte behať, cvičiť, stretnite sa s kamarátkou, vyjdite do kostola. Snažte sa ísť medzi ľudí. Nestane sa to zo dňa na deň. Na svojej ceste zažijete mnoho pádov. Vytrvajte! Využite sviatosť zmierenia, očistite sa, oprášte si kabát a bojujte ďalej.
Kvalitná literatúra priamo ovplyvnila aj Kristenin život. Po prečítaní knihy Joshuu Harrisa Sex nie je problém, žiadostivosť áno (Sex is Not the Problem, Lust Is) som nadobudla biblické pochopenie svojich túžob. Uvedomila som si, že túžba nie je problém. Moje hriešne srdce však áno. Boh stvoril naše srdcia tak, aby boli schopné prežívať rozkoš, a na tom nie je nič zlé.
Chcem s vami zdieľať svoj príbeh, aby ste vedeli, že víťazstvo v Kristovi je možné. Nie ste samy vo vašom boji. Nech sa na ceste čistoty nachádzate kdekoľvek, či ste slobodné, zasnúbené alebo vydaté, milé ženy, nie ste v tom samy! Či už sa hanbíte, bojíte sa vyznať, máte pocit, že by vás odsúdili najbližší, pamätajte si - Boh vás miluje, neodsudzuje a chce vám sprostredkovať svoje milosrdenstvo.
Dôležité je uvedomiť si existenciu, veľkosť a vážnosť svojho problému - a tiež to, že tento problém je riešiteľný.
Rodičovstvo s cieľom: Rozprávajte sa s deťmi o sexe
Sexuálne správanie a učenie Jehovových svedkov
Článok sa detailne zaoberá príčinami, pre ktoré môže byť človek vylúčený z organizácie Jehovových svedkov. Ak by aj bolo potrebné niekoho vylúčiť, nemalo by sa ísť nad rámec týchto dôvodov. (,,Nechoďte nad to, čo je napísané” 1. Korinťanom 4:6).
Aj keď sa v Biblii nachádzajú zmienky o vyhýbaní sa určitým kresťanom (1. Korinťanom 5. kapitola a 2. Jána 10), dôvody, pre ktoré by sa mal kresťan jednotlivcovi vyhýbať, sú limitované na nasledujúce skutky: smilstvo, chamtivosť, modlárstvo, nadávanie, opilstvo, vydieračstvo a nezotrvanie v Kristovom učení.
Porovnajme teraz spomínaný biblický zoznam skutkov so zoznamom, ktorý definujú Svedkovia Jehovovi:
- Odpadlíctvo
- Falošné uctievanie
- Voľné správanie
- Sodomia
,,Písal som niečo zboru, ale Diotrefes, ktorý medzi nimi rád zaujíma prvé miesto, neprijíma od nás nič s úctou. Preto ak prídem, pripomeniem jeho skutky, ktoré stále robí, keď o nás tára zlými slovami. A nielenže sa s tým neuspokojuje, ale ani sám neprijíma bratov s úctou, a tým, čo ich chcú prijať, sa v tom snaží zabrániť a vylúčiť [ich] zo zboru.” 3.
Kniha “Paste Božie stádo” ktorú starší zboru používajú ako manuál, obsahuje kapitolu 5. ,,Určovanie, či má byť zriadený právny výbor.” Kapitola je na stranách 58 až 79 a uvádza zoznam dôvodov, pre ktoré môže byť človek vylúčený. Na strane 58 je poznámka: ,,Samozrejme, tento zoznam nie je úplný.
,,Ak je Jehovov svedok vylúčený, je to po prvé preto, lebo sa dopustil vážneho hriechu, a po druhé preto, lebo nerobí pokánie. K vylúčeniu môže dôjsť len vtedy, keď sú zjavné oba tieto činitele.” Strážna veža, 2015, 15. apríl, s.
Preskúmanie zoznamu ,,trestných činov” uvedených vyššie odhaľuje niekoľko oblastí, o ktorých by len veľmi málo Jehovových svedkov tvrdilo, že sú natoľko závažné, aby si zaslúžili úplnú izoláciu od ich konateľa. Okrem toho, podstatné percento vylúčených za poslednú dobu, je vylúčených za nesúhlas s interpretáciou organizácie, čo sa považuje za ,,odpadlíctvo”. No ako má človek, ktorý je presvedčený, že jeho náboženstvo neučí pravdu, prijať, že odchod z takého náboženstva je hriech ?
Sexuálna výchova v rodine
Rodičia sú prvými a najdôležitejšími učiteľmi detí vo všetkých sférach života. Ich poslaním je teda voviesť ich aj do tak dôvernej oblasti, akou je sexualita, byť v nej ich sprievodcami od skorého detstva až do doby, keď samé uznajú, že už sprevádzanie nepotrebujú a ďalej budú kráčať samé.
V druhom až treťom roku života začína vlastné uvedomenie si buď mužskej alebo ženskej pohlavnej roly. Sexuálna výchova musí byť pravdivá. Nemá to byť iba informácia, ani jej časť, ale je stálou skúsenosťou, získanou dlhodobým príkladom rodičovskej odpúšťajúcej a milujúcej lásky.
Okolo troch rokov sa deti pýtajú, ako prišli na svet. Odpoveď musí byť jasná a otvorená, lebo časom ju sami vyhodnotia. Rodičia by opakovane mali využiť príležitosť na priaznivý rozhovor, napríklad, ako sa zoznámili, aká bola svadba, čo sa po nej udialo, ako sa tešili na jeho narodenie. Vhodne to opakujte dookola, lebo deti túžia po vašom rozprávaní, zaujíma ich, prečo sú tu.
Chlapček alebo dievčatko neskôr pochopia, že ich odlišujú mužské alebo ženské pohlavné orgány. Nie je podstatné, ako ich pomenúvajú, dôležité je pochopiť rôznosť a ich význam. Rodičia by mali vedieť veľmi jednoducho vysvetliť, ako príde spermia k vajíčku a vznikne dieťatko, ktoré dostane od Boha dušu. A ako rastie (vhodné sú obrázky, prípadne model plodu), až sa narodí a potom je dojčené.
Ak hovoríte o intímnom spojení, neporovnávajte ho so svetom zvierat; ten nemá lásku. Je však na vás, aby ste podľa vývoja svojich detí určili najvhodnejšie obdobie pre jednotlivé dôverné informácie. Ak budete odpovedať vyhýbavo, prestanú sa pýtať a budú neskôr hľadať inde (a dokonca to i zatajovať).
V predškolskom veku má mať dieťa zdravý stud, úctu a obdiv ku všetkému, čo je spojené s počatím a porodením dieťaťa. Nemôžete byť prudérni. Musíte ho varovať pred sexuálne úchylnými ľuďmi (pedofilmi) a vysvetliť, že nikto sa s ním nemôže nevhodne maznať, hladkať a dotýkať sa ho. Ak by sa to stalo, musí to ihneď povedať mame alebo ockovi.
V mladšom školskom veku po stránke biologickej a psychickej pretrváva „sexuálny pokoj“. Jeho prejavom sú partie detí rovnakého pohlavia. Ak zistíte masturbáciu alebo detské heterosexuálne hry, môže to byť skôr následok výchovných nedostatkov, rozvrátenej rodiny, alebo dráždivých podnetov z médií, ale aj zlej hygieny alebo manipulácie s pohlavnými orgánmi so sprevádzajúcim príjemným pocitom.
V tomto veku začína dôverný vzťah medzi otcom a synom a matkou a dcérou. Ak sú si manželia blízki a autentickí, je pravdepodobné, že sa im deti budú zverovať aj so sexuálnymi otázkami. Deti by už mali vedieť, čo je sviatostné manželstvo muža a ženy a význam rodiny: otec, mama, deti, súdržnosť, vzájomná pomoc a spolupráca širšej rodiny i úcta k chorým a starým. Nevyhnutné je získať vlastné vedomosti o teológii tela a primerane veku ich začať odovzdávať už malým deťom.
Dieťa by už malo vedieť o pohlavnom spojení medzi mužom a ženou. Ono je predsa výsledkom intímneho života ocka a mamy: je to prirodzené, dobré, krásne a správne. Primeraná informácia o láske rodičov nemôže deti šokovať alebo spôsobovať pocit hanby. Nie je to nič zlé či nevhodné. Práve v tomto veku sú oveľa viac otvorené na takýto rozhovor, ako neskôr.
Nebojte sa im hovoriť o šťastí, radosti a láske, ktorá sa dá dať vlastným telom. Boh nás stvoril „veľmi múdro“. Môžete použiť schematické nákresy pohlavných orgánov, nie však pohlavného spojenia. Vysvetlite, že je to preto, aby za priaznivej situácie mohlo dôjsť k oplodneniu vajíčka spermiou. Toto všetko sa dá poznať a zodpovedne spolupracovať so Stvoriteľom a vrúcne Ho prosiť o dieťatko.
Vaša láska je určite lepšia a krajšia, ako tá na obrazovke, na obrázkoch alebo vo vtipoch. Nebojte sa svedčiť, že pohlavné spojenie je len vec vás dvoch, tatina a maminy, hlboko intímna a nádherná.
Informácie dávajte „po kvapkách“, aj v dlhších časových intervaloch, záleží od reakcie dieťaťa, a nie naraz. Rodič chce dieťaťu zvyčajne len dobre a je vždy lepšie, ak nevhodné informácie zachytí až po pravdivých. To je veľmi dobrá „imunizácia“ voči zlu, vplyvu ktorého sa nedá celkom vyhnúť, ale dá sa naučiť vytesňovať ho a premáhať.
Potrebujú citlivé vysvetlenia, ako milovať blížneho a vedieť rozlišovať konanie, ktoré nie je správne. Milovať hriešnika, ale nie hriech.
Pohlavná výchova preto nie je len pohlavné poučenie. Nezávisí na vzdelaní rodičov, ale na ich rešpektovaní Boha a na prežívaní vzájomnej manželskej lásky.