Najstaršia písomná zmienka o obci Drahňov pochádza už z roku 1262. V 15. storočí mal Drahňov štatút malého mestečka, o čom svedčí aj to, že sa tu vyberalo mýto. Mestečko však na prelome 17. a 18. storočia takmer úplne zaniklo. Na nohy sa mu opäť podarilo postaviť aj napriek tomu, že ho v tom čase tvorilo len 9 meštianskych domov. Dnes je z 1500 obyvateľov obce 1200 rómskeho pôvodu.
V okrese Michalovce, v strede obce Drahňov, stojí kaštieľ Lónyayovcov spolu s ďalšími troma kultúrnymi pamiatkami. Keď prechádzame obcou, už z hlavnej cesty sa na návrší za futbalovým ihriskom črtá na prvý pohľad jednoposchodová, ošarpane pôsobiaca budova. Až keď ju obídeme dookola, zistíme, že je v skutočnosti dvojpodlažná. Je to kaštieľ, ktorý dali v roku 1812 postaviť Lónyayovci na základoch Daróciovského kaštieľa. Umiestnili doň rodinný archív a knižnicu s 27 tisíc zväzkami. Aj pre ne sa tu často stretávali literáti, politici a vedci.
Lónyayovci mali veľký vplyv na rozvoj obce - a to nie len vďaka intelektuálnemu rastu, ale aj modernému poľnohospodárstvu. Klasicistická stavba kaštieľa má pôdorys v tvare písmena L. Otvorené stĺpové arkády boli súčasťou kratšieho záhradného krídla. Okolie kaštieľa skrášľoval veľký park so zaujímavými rastlinami. Dnes z neho ostali len kríky orgovánu.
Okolo kaštieľa koluje ľúbostný príbeh jeho posledných, svetoznámych majiteľov. Belgická princezná Štefánia (vdova po Sissinom synovi Rudolfovi Habsburskom) sa vzdala cisárskej koruny kvôli láske k nižšie postavenému grófovi Elemírovi Lónyaymu, pánovi kaštieľa v Drahňove. Aj keď od tej doby kaštieľ často navštevovali, nebývali v ňom. Spolu sa odsťahovali do Rusoviec a žili šťastne aj napriek tomu, že Štefánia už nemohla mať deti. Kaštieľ je od roku 1963 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a obec je pri jeho obnove značne limitovaná pamiatkármi.
Lónyayovci boli reformovanej viery a v roku 1836 dokončili stavbu reformovaného kostola, ktorý dodnes s kaštieľom susedí na jeho severnej strane. Ide o jednoloďovú klasicistickú stavbu s predstavanou vežou. Na dedinský kostol udivuje kostol svojou výškou a hmotou. Luisézny vstupný portál má letopočet datujúci stavbu. Je to priestor s rovným uzáverom a prebiehajúcou poschodovou emporou.
V roku 1881 bola za kostolom vybudovaná rodinná hrobka, a neskôr počas vojny kvôli hľadaniu šperkov taktiež zničená. Teraz je zrekonštruovanou pohrebnou kaplnkou. Sakrálna stavba je riešená pôdorysne na spôsob chrámu in antis. Architráv tympanónoveho štítu priečelia spočíva na antách a dvoch iónskych stĺpoch.
V typickej dolnozemplínskej dedine Drahňov sa pýšia aj tým, že v chotári ich obce, rovnom ako stôl, sa našli stopy po osídlení zo staršej doby bronzovej. Navyše, archeológovia našli na rovine obklopujúcej Drahňov zo všetkých strán nespochybniteľné svedectvá o tom, že tu bolo aj halštatské sídlisko s pohrebiskom, laténske, rímsko-barbarské a v deviatom, najneskôr v desiatom storočí aj prvé osídlenie Slovanov. „Preto sa turistom, návštevníkom i mladým Drahňovčanom radi chválime, že drahňovské osídlenie existuje s krátkou prestávkou nepretržite od 9.
Ako výstižne povedal duchovný drahňovského zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Ladislav Csoma (63), Pán Boh mal dobrý deň, keď tú krásu rozosieval po Zemplíne.
Je to už 39 rokov, čo sa do dediny prisťahoval duchovný drahňovského zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Ladislav Csoma. Prišiel sem po skončení vysokej školy v Prahe, za tie roky sa tu na dolnom Zemplíne tak udomácnil, že si jednoducho nevie predstaviť život v inej dedine, a už vonkoncom nie v inom regióne.
„Poslaním našej reformovanej cirkvi, ktorej vznik na Slovensku je datovaný do roku 1567, keď sa konala v Debrecíne jej prvá synoda, je byť nápomocnou ľuďom, podporovať vzdelávanie najmä mladých ľudí a starať sa o duchovný život svojich členov. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva pred ôsmimi rokmi sa k našej cirkvi prihlásilo bezmála 100-tisíc veriacich, prevažnú časť tvoria občania maďarskej národnosti. Tak je to aj v Drahňove, náš zbor má dnes 170 členov. Naša farnosť sa môže pochváliť tým, že od roku 2000 máme v Drahňove reformované študijné centrum, ktoré je dokonca prvým konferenčným a dovolenkovým strediskom našej cirkvi na Slovensku. Slúži rodinám hľadajúcim oddych aj účastníkom kurzov a konferencií. Moderné centrum s konferenčnou sálou pre 100 ľudí sme postavili za 600-tisíc eur, v ústrety nám vyšiel aj Obecný úrad v Drahňove, ktorý nám prispel sumou 30-tisíc eur. Podstatnú časť peňazí na výstavbu študijného strediska v centre dediny sme získali od reformovaných kresťanských cirkví vo Švajčiarsku, Nemecku a Holandsku,“ povedal pre Život duchovný drahňovského zboru.
Aj keď je Ladislav Csoma so životom v Drahňove spokojný, predsa len jeho dušu a myseľ trápia niektoré veci. Je dobré, že v novembri 1989 sa život našej spoločnosti obrátil nečakaným smerom, ale nový poriadok nepriniesol len pozitívne zmeny. No pri veľkých, osudových zvratoch to už akosi tak chodí.
Sila viery slabne, v roku 1980 za čias tvrdého socializmu mal drahňovský zbor reformovanej kresťanskej cirkvi vyše 400 členov, dnes nemá ani polovicu, v živote ľudí dominujú materiálne, často doslova nepotrebné veci.
Mapa Zemplínskej stolice v 18. storočí.
V Hornom Uhorsku sa šírila od 30. rokov 16.storočia. V jej priebehu sa aj na území Užskej stolice najprv presadil luterský smer, ktorý však najneskôr v polovici storočia vystriedal švajčiarsky (neskôr kalvínsky) smer, predstavujúci tak u nás tzv. druhú reformáciu. Učenie Ulryka Zwingliho sa neujalo, stavali sa k nemu odmietavo.
Reformáciu prijalo mestečko veľmi skoro. Podľa staršej literatúry sa reformácia vo Veľkých Kapušanoch začala intenzívne šíriť ešte na začiatku 50. rokov 16. storočia a do roku 1570 mala už v mestečku výraznú prevahu. Prvým známym reformačným kazateľom vo Veľkých Kapušanoch bol kňaz Andrej, doložený r. 1566. Možno bol totožný s nasledujúcim, Andrejom Salánkim ( zo Šalánk v Ugočskej stolici), ktorý sa spomína r. Spolu so starou katolíckou farnosťou prešla v druhej polovici storočia do správy reformovaného cirkevného zboru takisto miestna farská škola.
Aj v Malých Kapušanoch spôsobila reformácia významné zmeny v náboženskom živote obce. V tom čase, ako v mestečku Veľké Kapušany sa akiste aj v Ćepeli rozšírila reformácia. Obec bola sídlom samostatnej farnosti, ktorá existovala už od stredoveku. Farnosť nedisponovala vlastnou školou a jej obyvatelia navštevovali školu v susedných Veľkých Kapušanoch a podieľali sa aj na jej prevádzke. Najneskôr od poslednej štvrtiny 16. REFORMOVANÝ CIRKEVNÝ ZBOR VO VEĽKÝCH KAPUŠANOCH EXISTOVAL BEZ VÝZNAMNEJŠÍCH ZMIEN AŽ DO POSLEDNEJ TRETINY 17. STOROČIA.
K obnoveniu cirkevného života miestnych reformovaných došlo na konci 70. alebo začiatku 80. rokov počas povstania Imricha Thököliho. V TOM OBDOBÍ, V ROKU 1681, ZÍSKALA KAPUŠIANSKA REFORMOVANÁ FARNOSŤ KOSTOLÍK V MALÝCH KAPUŠANOCH, KTORÝ SA V ZMYSLE POSLEDNEJ VôLE JÁNA MOKCSAYHO STAL RODINNOU HROBKOU MOKCSAYOVCOV. Na konci storočia , r. 1699, boli kostoly v rukách katolickej cirkvi. Potom prišlo Rákocziho povstanie a Sečiansky snem, komisia ktorého rozhodla o navrátení farského kostola v mestečku a farskej budovy v Malých Kapušanoch reformovanému zboru. Malý kostol v Malých Kapušanoch sa však reformovaným nevrátil a ostal v držbe nedávno obnovenej rímskokatolickej farnosti.
V období 16. Reformácia sa v Zemplínskej stolici začala šíriť pomerne skoro. Už v 30. rokoch 16. storočia kázal v duchu lutherskej reformácie kazateľ Štefan Gálszécsi (zo Sečoviec), Michal Siklósi, Štefan Kopácsi, Andrej Batizi, Pavol Wolfgang Thúri. Títo kazatelia kratšie alebo dlhšie obdobie pôsobili v Blatnom Potoku ( Sárospataku) a mali vplyv aj na reformáciu miestnych zemepánov Perényiovcov, ale aj ostatných obyvateľov mestečka a jeho okolia. Z Perényiho i jeho syna Gabriela (19.10.1532-7. alebo 28.7. 1567) sa stali oddaní prívrženci lutheranizmu. Šírili ho na svojich majetkoch. Zanietenosť Perényiho pre novú vieru dokazuje aj vydanie spevníka napísaného Štefanom Gálszécsim v Krakove roku 1536, ktorý bol venovaný práve Petrovi Perényimu a možno predpokladať, že bol ním aj fi nancovaný.
Erb rodu Perényi.
Podporovateľkou reformácie bola aj samotná manželka Štefana Drugetha, Eufrozína Töröková, ktorej už ako vdove venoval svoje vytlačené kázne kazateľ Alber Kállai v roku 1599. Pod vplyvom Drugethovcov postupne prestúpili k reformácii obyvatelia im patriacich dedín a panstiev. Pod ich vplyvom prešlo ku švajčiarskej reformácii aj niekoľko rusínskych dedín (Ľubiša, Udavské, Ohradzany, Zbudské Dlhé), aj keď sa ich obyvatelia nikdy nestotožnili s novou vierou a kanonické vizitácie opakovane zaznamenávali problémy duchovných s obyvateľstvom týchto dedín.
Zlaté obdobie zažilo reformované kolégium práve v 50. rokoch, keď na jej pozvanie prišiel v roku 1650 pôsobiť a realizovať svoje pedagogické koncepcie slávny pedagóg Ján Amos Komenský. Vďaka tomu sa popri Debrecíne stal Blatný Potok ( Sárospatak) jedným z najvýznamnejších centier uhorského kalvinizmu a vôbec celej oblasti Predtisia, kde patrila aj Zemplínska stolica. v praxi svoje pedagogické názory. štyri roky a na jeho popud a s finančnou podporou kňažnej bola v meste založená tlačiareň pod vedením nemeckého tlačiara Juraja Rhenia. Tá existovala až do roku 1671, keď bola pred jezuitmi prevezená do Debrecína. V Blatnom Potoku bolo počas týchto rokov vytlačených okolo 70 kníh.
Ďalšou aristokratkou, ktorá vyvíjala podobné aktivity bola Eufrozína Drugethová, manželka krajinského sudcu Štefana Báthoryho. V roku 1580 dala vo Vranove postaviť pre tamojších reformovaných kostol a následne založila aj školu, reformované gymnázium, ktoré malo šíriť humanistické vzdelanie v protestantskom duchu. Eufrozína spolu s manželom založila tlačiareň v abovskej obci Vizsoly, ktorá sa preslávila vydaním prvej úplnej Biblie preloženej do maďarského jazyka v preklade Gašpara Károlyiho roku 1590, na vydanie ktorého samozrejme s manželom prispela.
tags: #drahnov #reformovany #kostol