Drevený artikulárny kostol: História a unikáty slovenskej architektúry

Drevené artikulárne kostoly sú jedinečné skvosty sakrálnej architektúry na Slovensku. Tieto kostoly sa líšia od katolíckych i gréckokatolíckych drevených kostolov a sú osobitnou modifikáciou tej vetvy protestantskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku.

Na Slovensku sa nachádzajú skvosty ľudovej architektúry - unikátne drevené kostoly. Technológia ich stavby bola jedinečná: všetok materiál musel byť z dreva a na stavbe nesmeli použiť ani jediný klinec. Drevených kostolov, ktoré niesli prvky západnej, hlavne rímskej a východnej byzantskej kultúry, bolo na našom území kedysi až 300. Dodnes sa zachovalo približne päťdesiat a všetky tieto sakrálne pamiatky pochádzajú zo 16.-18. storočia.

Pôvodný vzhľad si ich na Slovensku zachovalo už len päť (Paludza, Leštiny, Istebné, Hronsek, Kežmarok).

Od roku 2008 je spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Drevený artikulárny kostol v Hronseku.

Artikulárne kostoly a ich história

Na veľký rozmach protestantizmu v 17. storočí reagoval cisár Leopold I. Vďaka nemu tzv. šopronský snem schválil artikulou č. XXVI výstavbu 38 evanjelických kostolov, ktoré však museli spĺňať prísne podmienky. Dnes ich poznáme ako tzv. Artikulárne kostoly nemohli mať vežu so zvonom, pri ich výstavbe sa nemohlo použiť železo ani kameň a stavať sa mohli len mimo hraníc obcí.

Artikuly hovorili o tom, že chrám musel byť postavený v priebehu jedného roka, na jeho stavbu nemohol byť použitý žiadny kovový diel, jeho súčasťou nemohla byť veža a vchod do chrámu nesmel byť priamo z ulice.

Kostoly nemali takmer žiadny základ (riziko sadania stavby a jej zrútenia), použitý materiál pre výstavbu malo byť výlučne drevo (riziko požiaru, degradácie materiálu vplyvom vlhka), poloha kostolov musela byť mimo mestských hradieb (žiadna ochrana v prípade napadnutia cudzím vojskom) a pod.

Pozemky, ktoré boli prideľované evanjelickým zborom pre stavbu kostolov, sa v niektorých prípadoch nachádzali v ťažko prístupnom či bažinatom teréne alebo na potupnom mieste, napr. pri krčme.

Drevené artikulárne kostoly sú jedinečné aj v okolitých krajinách, kde nevládli až také neznášanlivé pomery a neboli pre výstavbu evanjelických kostolov podobné obmedzenia.

Podmienky pre stavbu artikulárnych kostolov:

• Stavba musela byť postavená mimo obce.
• Použitý materiál musel byť len z dreva.
• Kostol nesmel mať veže ani zvony.
• Vchody museli byť odvrátené od obce.

Drevený artikulárny kostol Hronsek

V malebnej obci Hronsek, neďaleko Banskej Bystrice, sa nachádza unikátny skvost sakrálnej architektúry - drevený artikulárny kostol. So stavbou hronseckého kostolíka sa začalo 23. októbra 1725, o rok neskôr - na jeseň 1726, bol hotový. Pre stavbu v Hronseku bolo vybrané záplavové územie Hrona tzv. hronovisko. Močiare v okolí a bezprostredná blízkosť rieky mali byť prírodné prekážky postupujúcej stavbe.

Pozoruhodná stavba nesie výrazné prvky najmä škandinávskej architektúry. Kostol je postavený na pôdoryse v tvare kríža. Vysoký je 8 metrov, dlhý 26 metrov a široký 11 metrov. Jeho zvláštnosťou je drevená hrazdená konštrukcia a tiež unikátne použitie drevených dubových kolíkov. Klenba kostola pripomína prevrátenú loď.

Spolu 30 okien šesťuholníkového tvaru, zhotovených z fúkaného skla, je rozmiestnených po celom obvode kostola. Dolnú časť chórov zdobí vyrezávaný ornament v podobe lipového listu - symbol slovanského povedomia.

Tak ako pôsobí kostol pri pohľade z vonku mohutne, keď doň vstúpite, môže sa vám v prvom momente zdať maličký. Zdanie však klame, kostol vďaka unikátnemu, amfiteatrálne usporiadanému, sedeniu pojme až 1100 osôb.

Do kostola možno vstúpiť piatimi vchodmi. Nad jedným vstupom je umiestnený kohút - symbol kresťanskej bdelosti. Kostol prikrýva šindľová strecha s dubovými krížmi na troch stranách.

Ďalšou jedinečnosťou hronseckého kostola je nevšedný oltár so šiestimi vymeniteľnými obrazmi v spoločnom ráme. Obrazy sa vymieňajú podľa aktuálneho liturgického obdobia. Všetky pochádzajú z dielne majstra Samuela Mialoviča, z roku 1771.

Organ pre kostol postavil slávny banskobystrický majster Martin Podkonický v roku 1764. Zvonica stojí pri kostole samostatne. Postavená bola spolu s kostolom.

Dôkazom hlbokého spojenia medzi prírodou a dušou človeka, sú štyri mohutné lipy, ktoré stoja pri kostole ako jeho verní služobníci od jeho počiatku. Zasadili ich na oslavu úspešného ukončenia stavby v roku 1726. Odvtedy tu tíško rastú a dotvárajú jedinečnú atmosféru tohto miesta. Vedľa kostola stojí staručká budova fary, ktorá si pamätá mnoho výrazných osobností slovenskej histórie.

Kostol dodnes púta pozornosť okoloidúcich a takmer každého chytí za srdce jeho jedinečná krása.

Obec Hronsek leží na ľavom brehu rieky Hron v Banskobystrickom okrese (na polceste medzi Banskou Bystricou a Zvolenom) a je mimoriadne bohatá na historické pamiatky. V zozname národných kultúrnych pamiatok je ich zapísaných až 19! Z tých najnavštevovanejších sú to určite ešte kaštieľ a Vodný hrad. Avšak najznámejší je práve tento unikátny skvost sakrálnej architektúry.

Tento artikulárny kostol je spolu s drevenou zvonicou (nachádza sa oproti kostolu) jedna z najväčších drevených stavieb v strednej Európe.

Pred kostolom nájdete pár oddychových lavičiek pod stromami - veľmi obľúbené miesto na oddych pre návštevníkov i cykloturistov. Z každého miesta je možné vidieť na oltár a klenba kostola pripomína prevrátenú loď. Oltár kostola má šesť vymeniteľných obrazov z roku 1771 od majstra Samuela Kialoviča.

Inak… vedeli ste, že v roku 1847 práve tu uzavrel manželstvo básnik Andrej Sládkovič s hronseckou devou Antóniou Júliou Sekovičovou?

Každú nedeľu o 9:00 hodine sa v ňom konajú evanjelické služby Božie. Záujemcovia o prehliadku evanjelického a.v. A nezabudnite na príspevok, ktorý venujete kúpením pohľadnice exteriéru a interiéru kostola pri jeho prehliadke.

Drevený artikulárny kostol Kežmarok

Kostol Najsvätejšej Trojice, známy ako Drevený artikulárny kostol v Kežmarku patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky v Kežmarku. Vysvätený bol 15. augusta 1717, iba 75 dní po podpísaní zmluvy so staviteľom Jurajom Müttermannom. Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Vzácny je najmä tým, že napriek okolnostiam jeho vzniku a obmedzeniam pri jeho výstavbe sa ho podarilo zachovať v takmer pôvodnej forme dodnes. Najstaršou súčasťou kostola je krstiteľnica z roku 1690, ktorá pochádza z pôvodného kostola. Výnimočný je aj barokový organ ornamentálne zdobený s iluzívnymi maľbami a plastikou anjela.

Interiér Dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku.

História Dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli postaviť kostol len na základe povolenia 26. zákonného článku - artikulu, vydaného Šopronským snemom r. 1681. 26. artikul povolil protestantom v Uhorsku stavať kostoly po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste - akým bol aj Kežmarok - a po dva v každej župe.

Kostoly v mestách sa mohli postaviť len na predmestí - za mestskými múrmi a na mieste, ktoré presne vyznačila kráľovská komisia. Stavba sa musela postaviť výlučne na náklady evanjelickej cirkvi z najlacnejšieho stavebného materiálu.

R. 1682 cisárska komisia určila v Kežmarku pomerne potupné miesto na postavenie artikulárneho kostola, a to hneď za mestskou Vyšnou bránou pri kamennom hostinci, postavenom ešte roku 1593.

Preto sa dvaja kežmarskí mešťania Pavol Vitalis a Ján Michaelides vybrali roku 1688 na sever Európy s poverením vyberať milodary na stavbu dvoch kostolov - zvlášť pre Slovákov, zvlášť pre Nemcov, na stavbu fary a školy. Mešťania navštívili dnešné Poľsko, Východné Prusko, viaceré nemecké kniežatstvá, Sliezsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Švédsko i Dánsko a roku 1690 sa vrátili domov. Švédsky panovník Karol XI. a dánsky kráľ Kristián V. povolili osobne vo svojich krajinách urobiť pre Kežmarok zbierku.

K prestavbe sa pristúpilo až po upokojení pomerov v krajine v roku 1717. Stavebné, resp. na prestavbu prvého artikulárneho kostola. Keďže bohoslužby sa stále museli konať mimo mesta, náhradné priestory sa počas prestavby našli vo veľkom majere vdovy po Jakubovi Krayovi.

Dňa 1. júna 1717 uzavrela ev. a. v. na vyhotovenie celého obleku atď. “na spôsob neba”. Ďalšia zmluva sa uzavrela s kežmarským drevorezbárom Jánom Lerchom, ktorý so svojou dielňou urobil prakticky všetky rezbárske práce v kostole. Celkové náklady na výstavbu celého kostola sa odhadovali až na 5000 zlatých. v meste a na okolí žili bohatšie rodiny a jednotlivci.

Kostol bol vysvätený už dňa 15. augusta 1717 - teda v 12. nedeľu po sv. Trojici - a sv. Trojici bol opäť aj zasvätený.

Kežmarský artikulárny kostol má podobne ako spomínané typy kostolov pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža, v jeho ramenách je zaklenutý širokou valenou klenbou. Klenba spočíva na štyroch točených nosných stĺpoch a na obvodových múroch kostola. Aby sa jej nosná plocha zosilnila, boli do rohov kostola vložené malé prístavby. Osvetlenie kostola zaisťuje 15 okrúhlych vitrážových okien (podľa tradície pomáhali kostol stavať švédski námorníci, a preto sú údajne okná okrúhle), 6 šesťdielnych okien taktiež s vitrážami a jedno štvorcové okno.

Rozmery stavby: dĺžka 34,68 m, šírka 30,31 m a výška 20,60 m. Stavba je zrubová z trámov červeného smreku. Fasáda kostola bola z hlinenej mazanice, odľahčenej plevami, upevnenej na kolíkoch, ktoré boli vložené do nej i do trámov. Mazanica bola prekrytá vápennou maľbou a vybielená vápenným náterom.

Vysoká sedlová krížová šindľová strecha kostola je členená štítmi s podlomenicou, čím pripomína strechy na spôsob starých spišských domov, aké sa dodnes v Kežmarku zachovali.

Kým zvonka vyzerá kostol ako nejaká obrovská hospodárska budova, jeho barokový interiér zaujme každého svojím priestorom a krásou a nemožno sa diviť, že je považovaný za najkrajší spomedzi posledných piatich zachovaných kostolov svojho druhu na území Slovenska.

Drevený artikulárny kostol Leštiny

Drevený artikulárny evanjelický kostol z roku 1688 s drevenou zvonicou láka turistov z blízkeho aj ďalekého okolia do malej obce neďaleko Dolného Kubína. Národná kultúrna pamiatka sa nachádza priamo v obci Leštiny. Kostol postavili podľa pravidiel výstavby artikulárnych kostolov. Na ich stavbu nesmel by použitý kameň ani železo, výlučne iba drevo.

Od roku 2008 je spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Túto významnú sakrálnu pamiatku Leštín dal koncom 17. storočia postaviť Jób Zmeškal, ktorý bol kapitánom hradnej stráže na Oravskom hrade.

Oltár v Drevenom artikulárnom kostole v Leštinách.

Vnútorné zariadenie kostola pochádza zo 17. až 18. storočia. Interiér kostola zdobí barokový oltár s polychrómovanou drevorezbou zo začiatku 14. storočia, maľba žlto-bielych kvetov na modrom základe na zábradlí z roku 1821, bohato zdobená renesančná kazateľnica zo začiatku 18. storočia, kópia pohrebnej zástavy J. Zmeškala a epitaf M. Mešku z roku 1753.

Zaujímavé sú aj patronátne lavice, v ktorých sedávali zámožní páni okolia.

Dominantu obce tvorí drevený artikulárny kostol, ktorý bol postavený v roku 1688 až 1689 na príkaz Jóba Zmeškala, kapitána hradnej stráže na Oravskom hrade a prvého "vicišpána" v Dolnom Kubíne. Pôvodná stavba bola bez veže a bez zvonov. V 70. rokoch 18. storočia bol kostol zrekonštruovaný a vonkajšiu rustikálnu fasádu nahradilo doskové debnenie. V roku 1775 farníci zrekonštruovali aj interiér a maľby z konca 17. storočia boli nahradené novými. V roku 1877 bola pri kostole postavená zvonica a neskôr bola s kostolom spojená prekrytým schodiskom.

Z architektonického pohľadu predstavuje typický model kostola z konca 17. storočia. Spolu s kostolom sa v jeho blízkosti vybudovala aj fara. Kostol má podlhovastý pôdorys a je na príkrom svahu. Tento sklon bol vyrovnaný kamennou základňou. Na výstavbu sa použilo smrekové drevo z okolitých lesov. Dominantu kostola tvorí veľká valbová strecha pokrytá dreveným šindľom. Súčasťou kostola je aj malá prístavba za oltárom. Vstup do kostola tvorí portál s archivoltou.

Interiér kostola je bohato zdobený a vyniká rôznorodosťou tvarou, farieb a motívov. Interiéru dominujú nástenné kvetinové maľby zo 17. storočia. V interiéri kostola sa nachádza barokový oltár s drevorezbou z konca 17. storočia a bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18. storočia.

Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž

Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol, najväčšia drevená stavba strednej Európy. Bol postavený majstrom Jozefom Langom v obci Paludza a po jej zatopení pri budovaní Liptovskej Mary bol premiestnený do obce Svätý Kríž. Kostol pochádza z roku 1693 a je to jedna z najväčších drevených stavieb na Slovensku, ale aj v rámci Strednej Európy.

Neskôr v roku 1774 bol kostol prestavaný tesárskym majstrom Jozefom Langom. Vzhľadom na vtedajší počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol, preto cirkevný zbor uzavrel 5.3.1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11.11. toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti.

Kostolná veža bola postavená v roku 1781 po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. Kostol má 12 dverí a 72 okien a okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu - drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emocionálne. Veža je vysoká 19 metrov. V rokoch 1921-1922 boli osadené vo veži nové zvony, volajú sa Viera, Nádej, Láska. Drevená zvonica bola pristavaná ku kostolu až po vydaní tolerančného patentu Jozefa II.

V čase výstavby vodného diela Liptovská Mara, keď bola obec Paludza zatopená, bol prenesený kostol na rozhranie obcí Svätý Kríž a Lazisko. V súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na územi starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky. Dodnes kostol slúži veriacim, má kapacitu 6000 osôb a tiež je sprístupnený ako vzácna kultúrna pamiatka pre širokú návštevnícku verejnosť.

Artikulárny kostol bol dňa 23.3. 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Pôdorys kostola je v tvare kríža a má dĺžku 43 metrov, má 12 dverí a 72 okien. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov.

Budova má krížový pôdorys s dvojposchodovými emporami, dosadajúcimi na silné drevené stĺpy. Na strope a chóre sú rastlinné a figurálne maľby, na ktorých vidno odev ľudu, mešťanov a šľachticov zo 17. a 18. storočia. Barokový oltár s obrazom Premenenie Krista a kazateľnica je z roku 1693 a zhotovil ich rezbár J. Lech z Kežmarku. Organ je dielom J. Podmanického z Banskej Štiavnice z roku 1760. Luster pochádza z roku 1780 a je zhotovený z benátskeho skla.

Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slovenskej drevenej architektúry.

tags: #dreveny #artikularny #kostol