Blansko a jeho okolie sú bohaté na historické a kultúrne pamiatky. Medzi ne patria aj drevené kostoly, ktoré sú svedkami bohatej histórie a duchovného dedičstva regiónu. Tento článok vás prevedie niektorými z najvýznamnejších sakrálnych stavieb v okolí Blanska, pričom sa zameriava na ich architektúru, históriu a kultúrny význam.
Křtiny: Vstupná brána do Moravského krasu
Křtiny sú obec v okrese Blansko, približne 15 kilometrov severovýchodne od centra Brna a 10 kilometrov juhovýchodne od Blanska. S počtom obyvateľov okolo 820 sú považované za vstupnú bránu do strednej časti Moravského krasu a sú známe predovšetkým ako významné mariánske pútnické miesto.
Ležia na križovatke niekoľkých údolí, vrátane hlbokého krasového Josefovského údolia. Prví Slovania sa do oblasti dostali v 6. storočí. Prilákala ich sem aj železná ruda. V okolitých lesoch boli objavené pozostatky primitívnych vysokých pecí z 8. storočia. Výroba železa sa tu udržala až do konca 19. storočia a stála pri zrode priemyselných podnikov v blízkych mestách, ako sú Adamov a Blansko.
Prvá písomná zmienka o Křtinách pochádza z 24. septembra 1237. Podľa povesti v miestnom údolí krstili svätí Cyril a Metod prvých moravských kresťanov, čo dalo obci jej názov. Počas husitských vojen bol miestny kláštor v roku 1423 vypálený. Po vojnách boli Křtiny niekoľkokrát vyplienené, najmä počas tridsaťročnej vojny. V rokoch 1830 až 1854 boli Křtiny majetkom rodu Dietrichsteinovcov.
Kostol Panny Márie v Křtinách
Křtiny sú jedným z najstarších mariánskych pútnických miest na Morave. Dominantou obce je barokový kostol Panny Márie, ktorý bol vybudovaný v prvej polovici 18. storočia podľa návrhu architekta Jana Blažeja Santiniho-Aichela. Tento monumentálny chrám je považovaný za perlu barokovej architektúry a je chránený ako národná kultúrna pamiatka. V interiéri kostola sa nachádza gotická socha Panny Márie Křtinskej z roku 1340, ktorá je cieľom mnohých pútnikov. Kostol je známy aj svojou výnimočnou akustikou a pravidelne sa tu konajú koncerty duchovnej hudby.
Nachádzal sa tu aj ženský kláštor, ktorý podľa legendy v roku 1423 zničili husiti. V podzemí kostola bola objavená a sprístupnená rozsiahla kostnica, v ktorej sú pozostatky stoviek stredovekých obyvateľov. Pôvodne baroková rezidencia premonštrátov bola v 19. storočí prebudovaná na klasicistický zámok. Oválna základná škola je predstaviteľ modernej architektúry.
Křtiny ležia na okraji Moravského krasu, čo z nich robí ideálny východiskový bod pre milovníkov prírody a turistiky. V blízkosti obce sa nachádza množstvo krasových útvarov, jaskýň a malebných údolí. Návštevníci môžu preskúmať napríklad jaskyňu Výpustek, ktorá slúžila počas druhej svetovej vojny ako podzemná továreň a neskôr ako vojenský kryt. Dnes sú Křtiny živým centrom kultúrneho a duchovného života. Každoročne sa tu koná množstvo púti, koncertov a iných podujatí, ktoré priťahujú návštevníkov z celej krajiny aj zo zahraničia. V Josefovskom údolí, ktoré je krasového charakteru sa nachádza jaskyňa Býčia skala. V roku 2008 bol sprístupnený komplex rozsiahlych podzemných priestorov jaskyne Výpustek, ktorý bol známy už v stredoveku. V roku 1928 založil Augustin Bayer v Křtinskom okolí na ploche 23 ha arborétum. Pestuje sa v ňom cca 1000 druhov domácich a exotických drevín, napr. Sciadopitys verticillata, Cedrus libani.
Rájec nad Svitavou
Zámok Rájec nad Svitavou je neskorobarokový zámok nachádzajúci sa v meste Rájec-Jestřebí. Bol postavený v rokoch 1763 až 1769 pravdepodobne podľa návrhu viedenského architekta Isidora Amanda Marcela Canevala. Zámok je výnimočný svojou klasicistickou architektúrou francúzskeho typu, ktorá je na Morave ojedinelá. Interiéry zámku sú bohato zdobené a obsahujú cenné umelecké zbierky, vrátane obrazov západoeurópskych, holandských a flámskych majstrov zo zbierok rodiny Salmov.
Zámok tiež disponuje rozsiahlymi zbierkami orientálneho porcelánu a jednou z najväčších zámockých knižníc s viac ako 60 000 zväzkami, vrátane rukopisov zo 14. storočia a prvotlačí z 15. storočia. Okolie zámku tvorí anglický park založený v roku 1767, ktorý bol v prvej štvrtine 19. storočia upravený do prírodno-krajinárskeho štýlu. Park obsahuje vzácne dreviny, vodopád a systém troch rybníčkov.
Súčasťou areálu je aj záhradníctvo, známe svojou ojedinelou zbierkou kamélií, ktorá bola v roku 1973 prevezená z Průhonic. Každoročne koncom februára sa tu koná tradičná výstava týchto rastlín a kvetinových aranžmánov. Na území Rájca nad Jestřebí boli už v stredoveku dve gotické pevnosti, ktoré boli zničené koncom 14. storočia. V 15. storočí bola jedna z týchto pevností obnovená a v roku 1570 prestavaná na renesančný zámok. Ten ale bohužiaľ v roku 1757 vyhorel a miesto neho bol postavený zámok nový, ktorý je syntézou neskorého baroka a francúzskeho klasicizmu. Dnes je zámok národnou kultúrnou pamiatkou.
Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch
Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok Slovenska, predstavujúcou vzácny príklad predrománskej sakrálnej architektúry s možným pôvodom v období Veľkej Moravy. Nachádza pri obci Kopčany neďaleko od Holíča, na ľavom brehu rieky Moravy, v blízkosti slovensko-českej hranice. Stojí na miernej terénnej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy v Kopčanoch. Je situovaný približne 2 km od významného veľkomoravského hradiska Mikulčice-Valy.
Stavba je jednoloďovým kostolom s pravouhlým uzáverom lode, typickým pre malé sakrálne stavby v strednej a západnej Európe v 8. až 11. storočí. Pôvodné bočné múry sú zachované takmer po korunnú rímsu. V 13. storočí došlo k gotickým úpravám, vrátane zamurovania pôvodných okien na severnej strane a pridania nového úzkeho okna vo východnej stene presbytéria. V rámci tejto prestavby bol tiež celý interiér vyzdobený freskami. V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Tieto úpravy zrejme súviseli s vojnovými stretmi medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, kedy slúžil ako oporný bod neďaleko hraníc.
V 17. storočí, v období baroka, boli upravené okná a pravdepodobne došlo k ďalším menším stavebným zásahom. Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964, v roku 2004 boli v okolí kostola objavené tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie, čo naznačuje, že kostol mohol byť postavený už v 9. storočí. Dendrochronologické a rádiokarbónové analýzy dreva z muriva kostola však naznačujú jeho vznik v druhej polovici 10. storočia, konkrétne okolo roku 951.
Kostol svätej Margity Antiochijskej si zachoval mnoho pôvodných prvkov a architektonických detailov, ako sú pôvodné okenné otvory, povrchová úprava stien či valená klenba v presbytériu. V súčasnosti je kostol národnou kultúrnou pamiatkou a slúži na príležitostné bohoslužby a púte, pripomínajúc bohatú históriu a duchovné dedičstvo regiónu.
Prehľad vybraných pamiatok a ich vstupné poplatky:
| Pamiatka | Vstupné |
|---|---|
| Ružomberok, Vlkolínec (osoba v skupine nad 30 osôb) | 4,50 € |
| Liptovský Ján, Stanišovská jaskyňa (dospelý) | 7 € |
| Liptovský Hrádok, Hrad a kaštieľ (osoba v skupine) | 4 € |
| Liptovský Mikuláš, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (dospelý) | 8 € |
| Liptovský Mikuláš, Synagóga (dospelý) | 2 € |
| Pribylina, Múzeum Liptovskej dediny (dospelý) | 9 € |
| Liptovská Sielnica, Archeoskanzen Havránok (dospelý) | 4 € |
| Driny - jaskyňa (dospelý) | 10 € |
| Chtelnica - kaštieľ (dospelý) | 3 € |
| Jaroměřice nad Rokytnou - kostol svätej Markéty (dospelý) | 6,50 € |
| Prešov Solivar (dospelý) | 9 € |
| Hervartov (drevený kostolík) | 2 € (príspevok) |