Bratislava, mesto s bohatou históriou, ukrýva mnohé tajomstvá a legendy, ktoré sa viažu k jej pamiatkam a cintorínom. Medzi najznámejšie patria príbehy spojené s Ondrejským cintorínom a Evanjelickým cintorínom pri Kozej bráne. Tieto miesta sú nielen svedkami minulosti, ale aj zdrojom fascinujúcich povestí a záhad.
Ondrejský cintorín v Bratislave
Ondrejský cintorín: Prechádzka históriou
Ondrejský cintorín patrí medzi najstaršie zachované cintoríny v Bratislave. Vznikol okolo roku 1784 a je miestom posledného odpočinku významných prešporských rodín, remeselníkov, umelcov, podnikateľov a mnohých vynikajúcich osobností. Mená ako Pálffy, Esterházy, Feigler, Ortvay, Manderla, Palugyay, Justi, Kozics, Werner, Ludwig, Marshall, Rigele, Lanfranconi, Albrecht, bratislavský „Robinson“ Karl Jetting, Majsch, Tido Gašpar, J. E. Hubert, Gessay, Žabota, Vavro Šrobár, Melkovič, Satinský a mnohé ďalšie - tvorili históriu mesta. V knihe sa spomína viac ako 170 osobností a množstvo umelecky zaujímavých náhrobkov, ktoré sú zobrazené na vyše 200 dobových fotografiách.
Cintorín je známy aj vďaka pamiatkám viažucim sa na epidémie, a tiež pre unikátny plán električkovej železnice, ktorá na začiatku 20. storočia premávala medzi Prešporkom a Viedňou.
Čaro tohto cintorína umocňujú nádherné sochy a náhrobky od známych umelcov akými boli Rigele, Mahr, Feigler, Rumpelmayer, Lipšic, Márton, Mack, Majerský, Bahna, Gibala, Ondruš, Vika, Motoška a ďalší.
Autorkou publikácií o histórii Bratislavy a jej cintorínoch je PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), ktorá vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave a od roku 1974 pracuje ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave.
Evanjelický cintorín pri Kozej bráne
Evanjelický cintorín pri Kozej bráne bol založený koncom 18. storočia a nachádza sa uprostred evanjelickej štvrti, ktorú ohraničuje Župné námestie, Suché mýto, Palisády, Kozia a Šulekova ulica.
Mená na náhrobkoch svedčia o bohatej histórii tejto časti mesta: ležia tu známe osobnosti z obdobia národného obrodenia, významní profesori T. G. Schroer, Kováč-Martiny, J. Grosz, M. Schevrlay, S. H. Glatz, Š. Boleman, S. Tamasko, S. Wölfel, J. Kvačala, J. Pettko, A. Fuchs, F. J. Grailich, V. Michaelis, S. Markusovszký, historik B. Nájdeme tu náhrobky predstaviteľov mesta (A. Steckelhuber, J. Lederer), mestských inštitúcií (I. Daxner, E. Forbát, L. Dobrovits), obchodníkov (T. E. Mader, Ludwigovci), podnikateľov (A. Steltzer, M. Dax, Hackenbergovci, Feitzelmayerovci), kníhtlačiarov (Wigandovci, G. Haeckenast), majiteľov tovární, ktorí sa ako mecenáši zaslúžili o kultúrny a spoločenský rozvoj nášho mesta (Habermayerovci, Jurenákovci, Grünebergovci, Reidnerovci, Slubekovci, Royko), vedcov a vynálezcov, (Bahýľ, J. A. Bäumler), architektov (Ch. Ludwig, J. Merganc), kultúrnych pracovníkov (A. Güntherová, M. Pietor, M. Martinček, J. L. Bella, G. Koričanský), evanjelických farárov (P. Rázga, J. V. Jarius, J. Ch. Tremmel, K. A. Raabe, L. Szeberényi, J. Drobný, M. Bodický), lekárov (K. Kanka, Ľ. Valach, F. Celler), šľachticov (de Apadia, gróf d’Annecourt), generála R.
Život v Bratislave v 19. a 20. storočí
Ako sa bývalo v Bratislave v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia? Čo sa jedávalo, ako sa obliekali rôzne spoločenské skupiny, ako sa zabávali, ako trávili voľné chvíle? Publikácia predstaví vily, paláce, nájomné domy, kolónie, sídliská v Bratislave, ich obyvateľov a životný štýl. Dozvieme sa zaujímavosti o ich lokalizácii, projektantoch, interiérovom vybavení. Kde býval známy mykológ Ján Andreas Bäumler či hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella? Aké miestnosti sa v roku 1892 nachádzali v paláci Vidora Csákyho na Štúrovej ulici, ako vyzerala obytná izba v robotníckej Schulpeho kolónii či zariadenie kúpeľne na prelome 19. a 20. storočia? Kde mali svoje ateliéry Alois Pinkas, Frico Motoška, Gustáv Mally? Kam sa vyhadzovali smeti v objektoch Mierovej kolónie projektovanej architektom Karfikom?
Mgr. Marta Janovíčková (1953, Vráble) vyštudovala odbor veda o výtvarnom umení na FiFUK v Bratislave. Pôsobila v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Pracuje v Múzeu mesta Bratislavy. Je autorkou viacerých výstav, expozícií a článkov zameraných na bytovú kultúru a užité umenie.
Architektúra a životný štýl vo vilovej časti Bratislavy
Kniha o architektúre a životnom štýle vo vilovej časti Bratislavy obsahuje takmer 700 vilových domov na Hradnom vrchu, na Slavíne, na Kalvárii a v priľahlom Horskom parku, ale aj v širšom okolí centra mesta. Autori v krátkych historických exkurzoch zachytávajú ich podobu od stredoveku, keď tam ešte boli vinohrady, poľovné revíry a pastviny, neskôr výletné reštaurácie a hostince. Tieto lokality sa postupne menili na obytné štvrte lepšie situovaných Bratislavčanov - od letných sídiel talianskeho typu v polovici 19. storočia cez nemecko-maďarskú romantizujúcu a eklektickú zástavbu v okolí Palisád na prelome 19. a 20. storočia až po stavebný rozmach za prvej Československej republiky a súčasnú modernú vilovú archite...
Tabuľka: Významné osobnosti pochované na cintorínoch v Bratislave
| Cintorín | Významné osobnosti |
|---|---|
| Ondrejský cintorín | Pálffy, Esterházy, Feigler, Ortvay, Manderla, Palugyay, Justi, Kozics, Werner, Ludwig, Marshall, Rigele, Lanfranconi, Albrecht, Karl Jetting, Majsch, Tido Gašpar, J. E. Hubert, Gessay, Žabota, Vavro Šrobár, Melkovič, Satinský |
| Evanjelický cintorín pri Kozej bráne | T. G. Schroer, Kováč-Martiny, J. Grosz, M. Schevrlay, S. H. Glatz, Š. Boleman, S. Tamasko, S. Wölfel, J. Kvačala, J. Pettko, A. Fuchs, F. J. Grailich, V. Michaelis, S. Markusovszký, A. Steckelhuber, J. Lederer, I. Daxner, E. Forbát, L. Dobrovits, T. E. Mader, Ludwigovci, A. Steltzer, M. Dax, Hackenbergovci, Feitzelmayerovci, Wigandovci, G. Haeckenast, Habermayerovci, Jurenákovci, Grünebergovci, Reidnerovci, Slubekovci, Royko, Bahýľ, J. A. Bäumler, Ch. Ludwig, J. Merganc, A. Güntherová, M. Pietor, M. Martinček, J. L. Bella, G. Koričanský, P. Rázga, J. V. Jarius, J. Ch. Tremmel, K. A. Raabe, L. Szeberényi, J. Drobný, M. Bodický, K. Kanka, Ľ. Valach, F. Celler, de Apadia, gróf d’Annecourt, generál R. |
Na miestach, kde ešte nedávno stáli fabriky, priemyselné objekty, robotnícke štvrte, ktoré svojou architektúrou a atmosférou pripomínali industriálny rozmach mesta na prelome 19. a 20. storočia, dnes vyrastá nová zástavba.
Prechádzka po Ondrejskom cintoríne