Bánovce nad Bebravou sa nedostali ešte do povedomia širšej verejnosti svojimi stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami, hoci niektoré z nich presahujú hranice regiónu. Takouto pozoruhodnou pamiatkou je i gotický kostol sv. Mikuláša biskupa na návrší severovýchodnej časti mesta.
Najvzácnejšou pamiatkou je KOSTOL SV. MIKULÁŠA BISKUPA z 15. STOROČIA. Tento kostolík je veľmi starobylý a pevný. Počas nepokojnej rákociovskej doby v Uhorsku bol odňatý katolíkom, aby im bol opäť v roku 1709 navrátený. Začiatky nie sú bližšie známe a objasnené.
Predpokladá sa, že jeho predchodcom bol starší románsky sakrálny objekt. V súvislosti s týmto sa spomína bánovský farár Ján, ktorý zaplatil 14 grošov poplatku, najviac zo všetkých okolitých fár. Z toho vyplýva, že v Bánovciach existoval už pred uvedenými rokmi kostol, ktorý slúžil pod ním postavenej dedine, doložený v písomných prameňoch v roku 1232. V čase rozšírenia reformácie od polovice 16. do 2. polovice 17. storočia ho užívali protestanti.
Kostol je vo svätyni klenutý. V roku 1808 loď kostola bola nanovo obložená. Osvetlená je šiestimi oknami. Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Z obdobia renesancie (koniec 17. storočia) pochádza murovaná kazateľňa a z baroka prístavba sakristie.
Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ. Pivničné priestory kostola vypĺňajú dobové krypty. Pod jednou má údajne odpočívať aj prvý rektor miestneho evanjelického gymnázia Tobiáš Baticius, ktorý zomrel v roku 1527.
Pred vstupom do kostola má svoj hrob pravotický farár Ján Crispich, ktorý sa pokúsil útekom zachrániť pred Turkami, prechádzajúcimi v roku 1663 cez Bánovskú kotlinu na Považie. Údajne pred kostolnými dverami ho zabili a tam bol aj pochovaný. Kostol sa nachádza na cintoríne, obkolesený časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu. Z neskorších náhrobníkov stoja za povšimnutie pieskovcové ľudové náhrobníky z 18. a 19. storočia, zrejme ich vyrobili miestni kamenárski majstri.
V roku 1920 boli vyrobené 3 zvony, ktoré boli potom umiestnené na kostolíku pod názvami: Andrej-Benedikt (najväčší), Cyril-Metod (stredný)a sv. Jozef (malý, tzv. umieráčik).Po dlhom období zanedbávania sakrálnych pamiatok sa dočkal i kostol sv. Mikuláša celkovej opravy. Z iniciatívy miestneho dekana mons. ThDr. Kapustu bol v roku 1989 vymenený šindeľ na streche kostola i veže, zakonzervovaná drevená konštrukcia a krovy veže.
Kostol stojí v areáli cintorína na severovýchodnom okraji mesta. - Presne datovanie jeho vzniku je stále otvorené, písomné pramene tu spomínajú kostol už v 13. storočí (1232) a aj v blízkom okolí sa zachovalo viacero románskych stavieb. - Podľa starších prameňov by mali počiatky kostola siahať až do 12. storočia a iniciátorom stavby mal byť nitriansky biskup Mikuláš v roku 1149). - Prieskum v roku 1967 identifikoval murivo veže ako gotické a murivo lode ako renesančné.
Bohoslužby: príležitostne pri pohreboch a na sviatok sv. Mikuláša (6. decembra). Mesto leží na S Nitrianskej pahorkatiny medzi pohoriami Strážovské vrchy a Považský Inovec.
Chronológia a história
- Údajný začiatok stavby: 1149 (nitriansky biskup Mikuláš)
- Prvá písomná zmienka: 1232
- Užívanie protestantmi: 16. - 17. storočie
- Navrátenie katolíkom: 1709
- Obnova lode kostola: 1808
- Výroba zvonov: 1920
- Oprava strechy a veže: 1989
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno na mieste staršej stavby niekedy v priebehu 13. - 15. storočia, pričom niektorí autori uvádzajú ako presnejší termín prvú polovicu 14. Kostol slúžil ako farský chrám Bánoviec až do výstavby nového kostola v súčasnom centre, ku ktorej došlo po udelení mestských privilégií v roku 1376. Počas reformácie patril kostol protestantom (polovica 16. - 2. polovica 17. storočia), do rúk katolíkov sa vrátil definitívne v roku 1709.
Ešte v období baroka bola pristavaná severná sakristia. Na prelome 18. a 19. storočia prešiel objekt obnovou, z ktorej sa zachovalo viacero kusov vnútorného vybavenia (oltár sv. Rokom 1923 je datovaná rekonštrukcia veže. V nasledujúcich desaťročiach kostol dlhé roky chátral bez potrebných opráv. Tie sa mali realizovať zo zbierok veriacich v 60. rokoch, úrady však súhlas podmieňovali odsvätením kostola a jeho premenením na múzeum. Kvôli tomu k oprave nedošlo, iba v roku 1967 sa uskutočnil menší sondážny umelecko-historický prieskum.
Obnovy sa objekt dočkal až v roku 1989, kedy bol opravený krov strechy a vymenený šindľová strešná krytina. - Tradované legendy spájali výstavbu kostola s husitmi. - Zvyšky nástenných malieb datujú odborníci pravdepodobne do druhej polovice 15.
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 13. až 15. storočia. Kostol sa nachádza v areáli cintorína na vyvýšenom mieste. V období reformácie do roku 1709 bol evanjelický. V baroku prešiel úpravami, z tohto obdobia pochádza zariadenie s oltárom sv. Mikuláša z prelomu 18. a 19. storočia. Po druhej svetovej vojne kostol chátral, obnovy sa dočkal až po roku 1989.
Predstavaná veža má murované prízemie, zvyšné dve poschodia sú drevené, pokryté šindľovou strechou. V podveží sa nachádza gotický portál s lomeným oblúkom a úzke gotické okno.
Okrem kostola sv. Mikuláša sa v meste nachádza mnoho ďalších kultúrnych pamiatok, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve Bánoviec nad Bebravou.
Ďalšie kultúrne pamiatky v Bánovciach nad Bebravou
V meste a v jeho štyroch pričlenených častiach sa nachádza 15 kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave. Sú to:
- kostol sv. Mikuláša biskupa
- socha sv. Floriána
- budova fary
- pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
- pamätník Ľudovíta Štúra
- evanjelický kostol a. v. v Horných Ozorovciach
- synagóga (v súčasnosti kostol evanj. cirkvi a. v.)
- budova MsÚ
- kaštiel rodu Ottlýkovcov
- pamätný dom J. Jesenského
- Mariánsky stĺp
- kostol Najsvätejšej Trojice
- kostol sv. Michala Archanjela
- socha sv. J. Nepomuckého pri ZŠ na Duklianskej ulici
- socha sv. J. Nepomuckého pri miestnom cintoríne
- kaplnka Panny Márie
- náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne
- kríž pri SOU odevnom
Všetky uvedené pamiatky sú v dobrom stave po rekonštrukcii hlavne vďaka starostlivosti a finančnej podpore mesta, hoci väčšina z nich nie je majetkom mesta. Pre návštevníkov mesta sa tak naskytá zážitok z prehliadky pamiatok, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo.
Socha sv. Floriána
Kamenná socha sv. Floriána stojí na Jesenského ulici, pred novou stavbou hotela Arkadia, kde pôvodne stála bývalá, dnes už neexistujúca požiarna zbrojnica. Socha je osadená na štvorbokom podstavci s profilovanou pätkou a rozšíreným soklom. Steny podstavca sú zdobené slepými zrkadlami a na čelnej stene sa nachádza kovový konzolový svietnik. Kubus je v hornej časti ukončený profilovanou lištou. svätec je zobrazený v klasickej póze, ako malý muž v lorike a prilbe rímskeho vojaka, so zástavou v ľavej a vedrom v pravej ruke. Pri nohách má svoj atribút - horiaci dom, ktorý hasí vodou z vedra. Sv. Florián ako patrón hasičov a ochranca pred ohňom patril k najobľúbenejším a najčastejšie zobrazovaným svätcom a nájdeme ho vlastne v každom meste, i vo väčších dedinách. Kult tohto svätca je rozšírený v celej strednej Európe. U nás prekvital najmä v 18. a 19. storočí.
Môžeme preto oprávnene predpokladať, že bola vytvorená po roku 1767, pravdepodobne okolo konca 18.storočia. Na Jesenského ulici však stojí už iba kópia originálu. Značný úbytok kamennej hmoty zatiaľ vylučuje umiestnenie pôvodnej sochy v plenéri.
Budova Fary
Táto pamätihodnosť sa nachádza západne od kostola Najsvätejšej Trojice, stiesnená medzi meštianskymi domami. Stojí na mieste starej fary, ktorá bola v roku 1794 zbúraná a na náklady župana B. Ilešházyho postavená nová.
Pôvodne tu boli tri izby na ubytovanie kaplána, čeľade a menšia komora so skladiskom. V strede sa nachádza kuchyňa s väčšou komorou. K budove patrila i stajňa pre päť koní, ďalšia stajňa pre kone hostí, maštaľ pre šesť kráv, dvojitá voziareň a stodola so záhradkou. Strechy boli pôvodne kryté šindľom a istý čas i slamou. Pivnica bola murovaná a zaklenutá. V hornom trakte boli dve izby pre farára s priestrannou jedálňou. Dvere boli železné pre prípad požiaru.
V priestoroch fary sa pôvodne nachádzal polychrómovaný gotický reliéf z lipového dreva Oplakávanie Krista z druhej polovice 15. storočia. Pôvodne bol možno umiestnený v kostole sv. Mikuláša. I keď bolo dielo viackrát upravované, s lokálnymi úbytkami drevnej hmoty a pôvodná polychrómia bola takmer zničená, je zrejmé, že ide o jedno z vrcholných diel neskorogotického sochárstva na našom území.
Oplakávanie Krista
Reliéf Oplakávanie Krista nachádzajúci sa v Bánovciach nad Bebravou je jedinečné, pozoruhodné dielo neskorogotického sochárstva. Oplakávanie možno považovať za syntézu námetov. Na jednej strane Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu, na druhej strane citové zvrúcnenie podania obsahu má spoločné atribúcie s Pietou. Oplakávanie, podobne ako Snímanie z kríža, zobrazuje smútiacu skupinu s Pannou Máriou, sv. Jánom Evanjelistom a sv. Máriou Magdalénou. Postavy charakterizuje okrúhla hlava, široká oblá tvár, úzky rovný nos, výrazné viečka a vysunutá spodná pera. Mimoriadne poctivé a citlivé reštaurovanie Evy Bezúchovej - Michalčíkovej vrátilo pamiatke dôveryhodný výraz skvelého diela z konca 15.
Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislavka)
V Bánovciach a na okolí sa nachádza niekoľko spomienkových objektov venovaných obetiam druhej svetovej vojny. Najväčším z nich je pamätník obetiam fašizmu z rokov 1944 -1945 Cibislavka, ktorý bol odhalený v roku 1962.
Jeho jednoduché architektonické riešenie v tvare stojaceho kvádra pozostáva z horizontálne a vertikálne usporiadaných vápencových blokov na podstavci z tvrdého prírodného kameňa. Práve týmto podstamentom z tvrdého prírodného kameňa začína celá koncepcia. Pravá strana je vertikálnou súčasťou pamätníka, pokiaľ ľavá strana je skrátená asi o 30cm od ľavej strany vertikály. Nevieme presne, či to bol zámer alebo nedôslednosť. Na podstamente je umiestnený prvý horizontálny blok vápenca o šírke asi 230cm, výške 90cm a hĺbke asi 70cm. Na tomto kamennom bloku sú umiestnené tri vertikálne bloky. Na strednom bloku je umiestnená sivá mramorová doska so zlatým textom, menamiobetí a bronzová lipová ratolesť.
Pamätná doska i podstavec boli v 90. rokoch 20.storočia poškodené vandalmi. Motorový olej, ktorým boli obliate, sa však podarilo z väčšej časti odstrániť. Zubu času a vandalizmu však podlieha postupne celý pamätník. Ak má byť zachránený, rekonštrukcia je časom nevyhnutná.
Evanjelický kostol a.v.
Pôvodne barokový kostol patrí k sieňovému typu s drevenými emporami na východnej a západnej strane. Priečelie so štítom bolo členené pilastrami, rovnako ako bočné fasády. Nad hlavným vchodom sa nachádzal trojuholníkový tympanón, nad ktorým bolo pravouhlé okno. Ďalšie podobné okno bolo v štíte. Po bokoch boli dve slepé niky. Výšku lode oddeľuje od štítu a strechy bohato profilovaná kordónová rímsa. Vzhľad priečelia bol v roku 1973 pozmenený prístavbou veže.
V predsieni chrámu sa nachádza funebrálny erb Alexandra Ottlíka z roku 1753 maľovaný temperou na plátne. Visí tu tiež nápisový štít Juraja Ottlíka z roku 1725 s latinským textom. V kostole visia i erby ďalších členov rodu a spriatelených či spríbuznených rodov. Ottlíkovci mali, samozrejme v kostole svoje patronátne lavice. Dve boli určené pre pánov a jedna pre dámy. Pochádzajú z poslednej tretiny 18. storočia. Vyrobené sú z dreva a maľované biblickými námetmi v ováloch. K mobiliáru kostola patrí strieborný pozlátený kalich z druhej polovice 16. storočia, vysoký 19 cm.
Po druhej svetovej vojne kostol chátral, obnovy sa dočkal až po roku 1989. V roku 1963 bola necitlivo prestavaná na predajňu nábytku. Po roku 1990, už vo vlastníctve evanjelickej cirkvi, bola obnovená a upravená na bohoslužobné účely.
Fasády bývalej synagógy členia polkruhovo ukončené pôvodné okenné otvory s nadokenným kvádrovaním, súčasné oknné otvory sú oproti pôvodným mierne vyosené.
Pamätník Ľudovíta Štúra
Je dielom akademického sochára Jozefa Pospíšila, kompozične i materiálovo sa zaraďuje ku skupine majstrových monumentálnych realizácií z II. polovice 30-tych rokov. Pamätník vznikol v roku 1936. Hlavnú postavu pamätníka - postavu Ľ. Štúra zahaľuje dlhý plášť až k základni podstavca. Vedľajšie plastiky vytesané z pieskovca, ženúce sa v dynamickom postoji vpred pod vlajúcou zástavou, sú umiestnené na kubusoch po stránkach stredovekého podstavca na poloblúkovej segmentovej stupňovej základni.
V roku 1991 bol pamätník zreštaurovaný. Po dokončení reštaurátorských prác vznikol problém, aký nápis umiestniť na pamätnú tabuľu v blízkosti pomníka. Pôvodný nápis bol totiž v 50-tych rokoch 20. storočia zmenený. Podľa fotodokumentácie a po porade s Historickým ústavom SAV, Maticou slovenskou, ŠOBA v Nitre a Okresným archívom v Topoľčanoch bolo zrekonštruované pôvodné znenie nápisu.
Pomník bol slávnostne odhalený v rámci osláv Štúrovho dňa mladého Slovenska v auguste 1936. Už v roku 1935 bola do základov pamätníka uložená donančná listina.
Postava Ľ. Štúra je fenomén veľmi zložitý, bol totiž básnik, jazykovedec, vedec, novinár, etnograf, filozof, profesor, spisovateľ a zároveň poslanec a politik. Stál na samom počiatku úsilia o plnohodnotnú emancipáciu slovenského národa.
Mariánsky stĺp
Barokový stĺp so sochou Immaculaty z roku 1712.
Mestský dom
Budova mestského úradu, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse písena L z roku 1861. V mestskom dome sa 2. septembra 1944 počas SNP konalo ustanovujúce zhromaždenie Revolučného okresného národného výboru. V tomto objekte boli počas nemeckej okupácie väzení a mučení partizáni.
Fasáda mestského domu je v parteri dekorovaná bosážou, poschodie je členené pilastrami. Dominuje mu jednoosový rizalit lemovaný zdvojenými pilastrami s osovo umiestneným balkónom a dekoratívnou atikou s mestským erbom.
Pamätný dom J. Jesenského
Jednopodlažná secesná trojtraktová vila zo začiatku 20. storočia. V objekte býval spisovateľ Janko Jesenský, ktorý tu má umiestnenú pamätnú tabuľu.
Kaštieľ Ottlíkovcov v Horných Ozorovciach
Dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou, zo 17. storočia. V 18. storočí bol rozšírený. V súčasnosti sa tu nachádza penzión. Na prízemí kaštieľa sa nachádzaú miestnosti s valenými klenbami s lunetami. Fasády kaštieľa sú členené lizénovými rámami. Okná majú šambrány s lambrekýnmi.