Kláštor pod Znievom, obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, leží v srdci Turca. Je známa nielen svojou históriou, ale aj tradičným Kláštorským jarmokom, ktorý oživuje staré tradície a prináša radosť domácim i návštevníkom.
Panoráma Kláštora pod Znievom.
Najstaršie osídlenie a pôvod názvu
Hoci prvé stopy po osídlení pochádzajú v rámci širšieho regiónu už zo staršej doby kamennej (3200 - 1900 p. n. l.), bezprostredné okolie Znieva bolo osídlené až v dobe bronzovej. Dokladajú to zlomky dvoch medených sekeromlatov zo staršej doby bronzovej (1900 - 1500 p. n. l.) ako aj hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej (1200 - 1000 p. n. l.). V dobe rímskej (1. - 4. stor. n. l.) bolo už územie obce i poloha neskoršieho hradu osídlená ľudom púchovskej kultúry.
Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce. Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.
O tom, akou obcou teda Kláštor pod Znievom je, svedčí v prvom rade jeho názov, zložený z dvoch výrazov. Z prvého sa dozvedáme, že obec dostala meno od kláštora, ktorý tu bol založený, zatiaľ čo význam druhého výrazu - Zniev alebo Zniov - je nejasný. Predovšetkým nie je isté, čo tento výraz znamená a nie je jasné, čo sa týmto názvom pôvodne označovalo, či skalný výbežok pohoria Žiare a či hrad, ktorý na tomto výbežku povstal.
Kláštor a jeho vplyv
Aby sa tento málo obývaný kraj mohol povzniesť a prinášať kráľovi a krajine náležitý úžitok, rozhodol sa kráľ Belo IV. založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.
Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady. Na uskutočňovanie takéhoto pracovného programu bolo potrebné stále viac pracovných síl.
V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci.
Výsledkom tohto diania je aj fakt, že Kláštor pod Znievom i dnes patrí medzi obce vzorne usporiadané a plánovito budované.
Významné udalosti a obdobia
Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov. Mestečko Zniev dostalo okolo roku 1266 od kráľa Belu IV. aj prvé mestské práva v Turci. Odvtedy sa Zniev menoval mestom (suburbium oppidum Turoch).
V dejinách Kláštora pod Znievom sa začalo nové obdobie v polovici 16. storočia, keď po vpáde Turkov do Uhorska nastali rozbroje medzi dvoma spomínanými kandidátmi na uhorský trón a keď na územie Uhorska začala prenikať reformácia cirkvi.
Jezuiti a rekatolizácia
Azda nikdy nemal Kláštor pod Znievom taký význam, aký nadobudol v druhej polovici 16. storočia, keď sa tunajšia prepozitúra Panny Márie stala dôležitým ohniskom rekatolizačného hnutia. Je však zásluhou kardinála Juraja Draškoviča, že cisár a uhorský kráľ Rudolf II. v roku 1586 daroval Turčiansku prepozitúru Spoločnosti Ježišovej (jezuitom), aby v jej sídle - v Kláštore pod Znievom založili kolégium, v ktorom by sa vychovávala mládež a z ktorého by ako zo seminára mohli vychádzať katolícki kňazi. Zo Znieva sa stalo jedno z centier, odkiaľ bolo rekatolizované celé Slovensko. Turčiansky prepošt Peter Pázmány sa dokonca neskôr stal ostrihomským arcibiskupom a kardinálom.
Pôsobenie jezuitov v Kláštore pod Znievom bolo síce plodné a intenzívne, avšak nie také dlhé ako pôsobenie premonštrátov. V roku 1773 bola rehoľa jezuitov rozpustená pápežom Klimentom XIV., jezuiti opustili aj svoju rezidenciu v Kláštore pod Znievom a majetky prepozitúry sa stali súčasťou Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti).
Priemysel a remeslá
V tom čase bol Zniev známy ako stredisko priemyselnej výroby. V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách.
Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu. V rámci mestského práva mohol Zniev taktiež usporadúvať týždenné trhy a jarmoky. Túto výsadu Znievu udelil v roku 1643 cisár Ferdinand III.
Zniev má aj svoje európske prvenstvo. Získal ho v roku 1578, odkedy tu pôsobila prvá botanická záhrada liečivých rastlín.
Školstvo a vzdelávanie
Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity). V rámci reforiem Jozefa II. bola v Znieve zriadená robotná škola. Chodievali do nej dievčatá sa priúčať ženským prácam. Aj táto škola mala charakter strednej školy s dvoma triedami. Na začiatku 18. storočia vznikla v Znieve čoskoro chýrečná umelecko-rezbárska škola, jediná v súdobom Uhorsku.
Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia. Vznik tohto gymnázia bol výsledkom národných a kultúrnych snažení celej generácie národných buditeľov v druhej polovici 19. storočia. Slovenské gymnázium v Znieve vzniklo v omnoho zložitejších podmienkach ako revúce a martinské.
Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov, martinské 671 a revúcke 566 žiakov. Zo študentov znievskeho gymnázia vynikli budúci spisovatelia Anton Bielek a Ferko Urbánek.
Pri porovnaní tohto učebného plánu s plánmi martinského a revúckeho gymnázia, týždenný počet v jednotlivých triedach bol vyšší ako na martinskom gymnáziu a skoro dosahoval počet vyučovacích hodín revúckeho gymnázia, ktoré bolo vyšším gymnáziom.
Budova gymnázia v Kláštore pod Znievom.
Znievsky hrad: Kráľovská pevnosť a útočisko
Čo sa týka Znievskeho hradu, dôležitou udalosťou v jeho histórii bol fakt, že pri vzniku nového administratívneho celku Turčianskej župy sa nestal župným hradom (ktorým sa stal Sklabinský hrad). Znievsky hrad tak ostal hradom kráľovským (istý čas tu sídlila rodina kráľa Belu IV., neskôr jeho syn Štefan, ktorého žena Alžbeta tu bola dokonca väznená).
Postupom času jeho význam upadal a postupne sa dostal do držby prepozitúry (slúžil v prvom rade ako miesto, ktoré v prípade hrozieb malo slúžiť ako úkryt ľuďom zo širokého okolia, napr. v roku 1433, kedy husitské vojská spustošili dolnú časť Turca vrátane dnešného Martina). Neskôr sa hrad spolu s inými miestami na Slovensku stal miestom sporov a bojov prívržencov dvoch znepriatelených vladárov - Jána Zápoľského a Ferdinanda I.
V 16. - 17. storočí dohrával svoju úlohu v dejinách i Znievsky hrad. V čase nebezpečenstva vpádu Turkov sa opevňovali a budovali hrady na miestach, ktoré mohli byť Turkami prípadne ohrozené. Turiec však pre svoju polohu medzi ne nepatril. Na hrade sa vystriedalo veľa majiteľov. Ako taký mal význam v časoch, keď hrozilo vojenské nebezpečie, avšak jeho nedobytná poloha sa stala príčinou jeho úpadku. Od 16. storočia pod vplyvom renesančnej módy aj veľmoži začali túžiť po pohodlnejšom živote, ktorý mohli mať v renesančných kaštieľoch budovaných na rovine a preto opúšťali hrady na nedostupných miestach, medzi inými i Zniev.
Na konci 17. storočia boli pánmi Znievskeho hradu Revayovci. Posledný raz sa Znievsky hrad uplatnil na začiatku 18. storočia počas rákocziovského povstania. O Znievskom hrade počujeme ešte v prvej polovici 18.
Znievsky hrad, kedysi kráľovská pevnosť.
Kláštorský jarmok
Začiatok jesene je spojený s organizovaním tradičných jarmokov. Obec Kláštor pod Znievom tento raz pripravuje už tradične Kláštorský jarmok. Kláštorský jarmok oživuje staré tradície jarmokov v obci a ponúka kultúrne vyžitie obyvateľom Kláštora a širokého okolia. Návštevníci tu nájdu stánky s tradičnými remeselnými výrobkami, ukážkami remeselnej práce, komerčných predajcov, jarmočné atrakcie, skvelý sprievodný program a mnoho ďalšieho.
Tak ako po minulé roky, aj teraz prídu na jarmok remeselníci a obchodníci s pestrou ponukou výrobkov a tovarov - od tradičných remeselných výrobkov ľudových umelcov (rezbári, košikári, kováči, šperkári), až po predajcov ďalšieho komerčného tovaru.
V priestore za bývalým gymnáziom býva pripravený program s rôznymi vystúpeniami. V minulosti tu vystupovali rôzne hudobné skupiny a umelci. V parku pred prepoštským kostolom býva detská zóna, kde si deti môžu dať pomaľovať tvár, vyskákať sa na nafukovacích atrakciách, odfotiť sa s dravými vtákmi, vyskúšať virtuálnu realitu, povoziť sa na drevenom kolotoči, koníkovi alebo dokonca na ťave. Neodmysliteľnou súčasťou detskej zóny bývajú kolotoče.
Návštevnosť jarmoku svedčí o tom, že ide o významné podujatie v Turci.
Valča: Hradiská ako strážcovia Turčianskej kotliny
Malebná obec Valča sa nachádza v miestach, kde svahy pohoria Malá Fatra pomaly skĺzajú do Turčianskej kotliny. Z obdobia praveku sa nám vo valčianskom katastri zachovali dve hradiská, ktoré sú dodnes dobre viditeľné v teréne.
Ako prvé by sme spomenuli hradisko, ktoré sa nachádza na malom, ale zároveň výraznom kopci Hrádok, ktorý sa týči priamo nad obcou. Hradisko má nepravidelný oválny tvar, pričom v plnej miere kopíruje tvar vrcholovej plošiny kopca. Vnútorná plocha hradiska ma rozlohu cca 35 mm x 65 mm, pričom sa výrazne zvažuje juhovýchodným smerom. Na hradisku sa našlo niekoľko malých fragmentov keramiky, ktoré umožňujú datovať obdobie jeho existencie do neskorej doby laténskej (1. storočie pred n.l.), pričom však nie je vylúčené jeho využívanie aj v mladšom stredovekom alebo novovekom období.
Druhou významnou archeologickou lokalitou v katastri obce Valča je hradisko v Slovianskej doline nad rybníkmi Brčná. Vybudované bolo na nižšom ľavobrežnom hrebeni na výraznej terénnej vyvýšenine, ktoré tvoria z dvoch strán strmé svahy s kamennými prahmi. V miestach, kde je hradisko ľahko dostupné bolo potrebné upraviť terén za účelom zvýšenia bezpečnosti. Vchod na hradisko sa nachádzal na východnej strane, kde je viditeľný pozostatok vstup - brány. Na lokalite sa našiel torzovitý črepový materiál patriaci ľudu púchovskej kultúry, čo nám umožňuje datovať jeho existenciu v 1. storočí pred n.l. Takéto datovanie potvrdzuje aj nález bronzovej spony (slúžila na zapínanie odevu) z rovnakého obdobia.
Poloha obce Valča v Turčianskej kotline.
Hradiská v katastri obce Valča sú nepochybne zaujímavými lokalitami. Pravdepodobne ich význam spočíval v strážení jedného z prístupov do Turca cez malofatrasnské doliny. Práve hradisko na Brčnej ma vynikajúcu polohu v ústi Slovianskej doliny, ktorou viedla v minulosti aj v písomných prameňoch opisovaná komunikácia do Rajeckej doliny.
Železničná trať Prievidza - Nitrianske Pravno bola budovaná v rokoch 1908 - 1909 ako pokračovanie železničnej trate Veľké Bielice - Prievidza. Výstavba trate bola ukončená dňa 30. októbra 1909. Úlohou týchto miestnych tratí bolo najmä zaistiť zvoz záťaže pre hlavné trate a takto zabezpečiť železničnú prepravu z celej oblasti.
Nitrianske Pravno bolo do výstavby železnice odkázané len na cestnú dopravu, ktorá v Uhorsku veľmi zaostávala za ostatnými štátmi Európy.
Vzhľadom na to, že nebola vybudovaná železničná trať smerom na Žilinu, bola na uspokojenie verejnosti v roku 1930 otvorená autobusová linka do Rajca a Žiliny. V roku 1994 Generálne riaditeľstvo ŽSR zrušilo z dôvodu nerentabilnosti prevádzky viacero železničných staníc medzi nimi aj Nitrianske Pravno. Železničná stanica bola priradená k stanici Prievidza.
Pre pokles výkonov bola v januári 2003 na tomto úseku zrušená osobná doprava a na trati bol v pracovných dňoch vedený len jeden manipulačný vlak. V decembri 2005 bola obnovená osobná doprava a v pracovných dňoch premávali tri páry osobných vlakov. V súčasnosti na trati premáva v pracovných dňoch päť párov a v nedeľu dva páry osobných vlakov (jeden pár len po Nedožery-Brezany).
Vývoj mestečka
Vývoj mestečka Kláštora pod Znievom je celkom spätý s osudmi feudálneho domínia „dŕžavie“. Mestečko sa vyvinulo zo zámockého podhradia.
Najstarší názov možno považovať „villa s. Hippolyti“ z doby benediktínov v 12. storočí. V 13. storočí menujú osadu podľa kraja Turca /de Turch, suburbium de Turoch/. V 16. storočí sa začína objavovať „Zniov“. Najčastejšie sa v tejto dobe užíva meno „Mestečko Kláštera“. Maďarské meno, ktoré sa od 18. storočia úradne užívalo, bolo Znyió Váralja. Z toho času bolo ľudové meno, ktoré užívali olejkárí „Varalín". Nem. meno Kühhorn. V 19. storočí sa začína už „Kláštor pod Zniovom“.
Prví prisťahovalci, ktorí založili osadu, boli remeselníci a hradní služobníci. Títo nechceli žiť v poddanstve ako obyčajní sedliaci, preto si u panovníka zadovážili nejaké privilégiá, aké bolo zvykom dávať hosťom. Belo im dal „privilegium hospitum“, čo sa rovnalo asi slobodám krupinského práva. Mešťania si môžu voliť richtára a 12 prísažných. Richtár je sudcom v miestnych sporoch a v menších deliktoch.
Ako uznávací poplatok budú platiť kráľovi 5 mariek v striebre a 1 marku v denároch. Na základe toho sa osada stala mestečkom. Privilégiá sa však stali aj prameňom dlhých a urputných sporov medzi zemepánom, ktorý požadoval od mešťanov také povinnosti, aké boli obvyklé u poddaných, a mešťanmi, ktorí ich nechceli plniť a stále sa proti ním búrili.
Mestečko vydržiavalo týždenné trhy a výročné jarmoky, ktoré však boli legalizované len od Ferdinanda III. Ďalej boli tu dva papierové mlyny, ktoré vyrábali slušné kvantum papiera. K rozvoju mosta prispel aj olejkárstvo. Vyrábali tu niektoré domáce liečivá a mešťania ich roznášali do širokého kraja. Niektorí sa v cudzine aj usadili. Na svojich cestách zašli veľmi ďaleko, aj do Ruska. Zarobené peniaze investovali do výstavby obytných domov. Tieto sú výstavnejšie ako domy iných občanov. Mestečko malo svoj mestský dom a pečať.
Kláštorné školy, ktoré tu oddávna jestvovali, boli tradíciou, ktorá nezanikla ani v prítomnej dobe. Začas bola tu jezuitská teológia. Z tradície bolo založené katolícke slovenské gymnázium, ktoré maďarská vláda r. 1875 ako hniezdo panslavizmu zrušila. Po prvej svetovej vojne bolo obnovené a r. 1936 bola zásluhou patronátu preň postavená nová budova. Pre mesto však školstvo bolo významná sociálna vec. Stalo sa akoby veľkým internátom pre študentov, ktorých počet dosahoval aj 300. Mnohí mešťania sa živili zo zaopatrovania študentov. Mnohí miestni mladíci tu vyštudovali a povolanie ich odviedlo do sveta.
Tak sa začalo mesto vyľudňovať a strácal sa slovenský živel. Začali sa sem sťahovať Nemci z Vrícka a H. Štubne. Vplyvom nemeckého národného socializmu ich národnostná uvedomelosť rástla a hrozilo nebezpečenstvo, že sa môže stať nemeckým. R. 1933 zo 115 školopovinných detí bolo 33 prihlásených ako nemeckých. Skončilo to založením a stavbou nemeckej školy.
Farnosť bola založená pravdepodobne v dobe, keď benediktíni tu mali kláštor. Farnosť bola osobitná jednotka duchovnej správy, ktorá nemala nič s kláštorom. Možno ju považovať aj za hradnú faru, lebo hrad bol strediskom stredného Turca. Nevyvinula sa však na archidiakonát, lebo Turiec patril ku zvolenskej veľžupe. Fara sa spomína v decimačných protokoloch páp. desiatku. Farár bol závislý na kláštornom domíniu, čo mu nebolo žiadnou výhodou.
Po oddelení Vrícka a Valče od farností, keď tam boli systemizované miestne farnosti, sa dôchodok F citeľne znížil. Ponosoval sa na to u palatína, ale márne. Obrátil sa preto na svojich farníkov listom a žiadal ich, aby oni hľadeli zlepšiť chabé fin. postavenie F. Patronát bol spojený s domíniom. Vykonávali ho rehoľníci. Keď zrušili SJ, začala ho vykonávať Miestodržiteľská rada.
Kostoly v Kláštore pod Znievom
- Kostol sv. Mikuláša: Stojí uprostred mestečka a je ohradený železným plotom. Rozmery: d. 28m, š 9,5m, v. 7m. Pôvodný štýl je gotický. Kostol prešiel mnohými nehodami a po požiari r. 1728 bol natoľko zruinovaný, že ho museli prestavať. Zo starého zostali iba múry. Na gotický štýl ešte poukazuje portál do sakrestie s hruškovitým kanelovaním. Vnútro kostola je barokizované. Klenba svätyne je krížová, v lodi valená. Organový chór je drevený. Pod dlažbou v priestore vchodu je krypta, ktorú 1909 zamurovali. Hlavný oltár je z r. 1910.
- Prepoštský kostol: Stojí v západnej časti mestečka na rovine a je spojený so stavbou kláštora do jednej budovy. Rozmery: d. 31m, š. 11,5m, v. 9,5m. Svätyňa je štvorcová a má krížovú klenbu. V rohoch sedia jej rebrá na hlaviciach, pretínajú sa vo svorníku. Víťazný oblúk je lomený, sedí na pilastroch s hlavicami. Predná časť lode tvorila rehoľný chorus a má pôvodnú krížovú klenbu. Ďalšia časť lode mala drevenú povalu, ktorú pred r. 1520 nahradili terajšou renesančnou klenbou. Stojí na prístenných pilieroch a je ozdobená sieťou z rebier z omietky v nepravidelnom stvárnení. Ranogotický je aj organový chór.
- Kalvária: Stojí na vŕšku južným smerom. Má kostolík ohradený múrom. R. 1728-1729 bola postavená so siedmimi štáciami. Má vežu a v nej zvon 60kg. Pod kostolíkom je krypta. Bola postavená z iniciatívy Mikuláša Ďurčániho, F v Lipt. Sliačoch, tunajšieho rodáka. On venoval 500 zl a ostatné výdavky boli hradené z milodarov.
- Kaplnka sv. Margity: Kaplnka sv. Margity stála pod hradom, na ktorom sa zastavil na svojou úteku pred Tatármi Belo IV. Ako vótum obetoval svoju dcéru Margitu. Do r. 1741 bola drevená. Potom jezuiti postavili murovanú.
- Kaplnka sv. Jozefa v Lazanoch: Kaplnku sv. Jozefa v Lazanoch postavili ju r. 1890 z pozostalosti po Františke Štekláčovej v sume 850 zl. Poručila aj zlaté a strieborné mince na kalich. Najviac pri stavbe pomáhala sestra nebohej Johana Miková. J. Volko dal zvon.
Počas celého tohto víkendu sa Kláštor pod Znievom zaodeje do slávnostného šatu. Začali sa už v júni slávnostnou prezentáciou školy, pokračovali obecným športovým dňom, v júli Cyrilo-metodským výstupom ku kaplnke sv. Margity, hasičskými dňami, potom v auguste púťou pod Znievom, Znievskymi dňami cyklistiky a environmentálnymi dňami, v septembri ešte okresným turistickým dňom, aby sa vkľúčili do dvojdňového podujatia 21. a 22.
Program osláv prvej písomnej zmienky je bohatý. Začne sa dnes o 13. h otvorením výstavy s názvom Otvorme nielen brány, ale aj srdcia a skončí v nedeľu divadelným predstavením. Dnes v Kláštore pod Znievom privítali aj partnerov z poľs...