Drevený kostol sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke: História a obnova

Maličká dedinka Hrabová Roztoka v Sninskom okrese sa môže popýšiť národnou kultúrnou pamiatkou. Vo svojom neveľkom chotári ukrýva gréckokatolícky drevený chrám, ktorý je zasvätený jednému z najvýznamnejších východných svätcov. Od polovice 18. storočia stojí na vŕšku v Hrabovej Roztoke a je zasvätený sv. Bazilovi Veľkému.

K vrcholným pamiatkam na Zemplíne nepochybne patria drevené chrámy východného obradu. Z ich pôvodného výskytu sa ich v súčasnosti zachovalo iba torzo. Na prelome 17. a 18. storočia tu stálo viac ako tristo, dodnes sa ich zachovalo iba dvanásť. Z nich, deväť sa nachádza na pôvodných miestach v obciach sninského a sobraneckého regiónu. Ďalšie tri boli prenesené do skanzenov v Humennom, Bardejovských kúpeľov a do Hradca Králové.

Drevené chrámy boli typickými sakrálnymi stavbami predovšetkým pre obce osídlené rusínskym obyvateľstvom. Drevené chrámy sú súhrnom umeleckého cítenia a zručností viacerých remesiel, z ktorých niektoré na Zemplíne zanikli. Práve Rusíni boli zručnými tesármi.

Po architektonickej stránke boli chrámy buď lemkovského alebo bojkovského typu. Väčšina chrámov je však pokrytá šindľom na tzv. drážku. Ozdobný spôsob ukladania šindľa na tzv. rybie šupiny je možné vidieť na chráme v Hrabovej Roztoke.

Vo farnosti Šmigovec v okrese Snina začali práce na obnove ďalšieho gréckokatolíckeho dreveného chrámu. Nezisková organizácia Karpatské drevené cerkvi zastrešuje jeho obnovu rovnako ako obnovu dreveného chrámu v susednej dedinke Šmigovec.

Prilákať turistov do odľahlých oblastí Slovenska je veľmi náročnou úlohou. Preto je dôležité, aby sa i tam vyvíjali aktivity na skrášľovanie regiónu. Jednou z nich je aj projekt zameraný na obnovu drevených chrámov východného obradu. Drevené chrámy východného obradu v obci Šmigovec a Hrabová Roztoka v okrese Snina majú byť vďaka komplexnej obnove lákadlom pre turistov.

„Dlhé roky boli nevyužívané. Postupom času sa ich stav zhoršoval. Havarijná situácia sa v súčasnosti stáva už minulosťou,“ povedala pre TASR koordinátorka projektu Daniela Galandová. Cieľom obnovy je podľa jej slov to, aby boli tieto pamiatky v národnostne, ale aj religiózne zmiešaných územiach prospešné pre regionálny rozvoj.

„Obidva chrámy sú špecifické tým, že ich zruby sú opláštené doskami. Keďže sa chrámy nevyužívajú na bohoslužobné účely, aby v nich mal návštevník čo vidieť, bude sa v ich exteriéri realizovať expozícia. „Jedna z nich bude o ikonách byzantského typu, ktoré približujú valašskú kolonizáciu. Keďže v Hrabovej Roztoke bude časť ikonostasu z 18. storočia, bude sa tu prezentovať ikonografia tzv. karpatsko-haličskeho typu,“ informoval TASR Miroslav Buraľ z Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát. Podľa jeho slov by to mal byť jeden z dôvodov, prečo by sa tu mal turista zastaviť.

V rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“ bolo obnovených päť nehnuteľných a desať hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, poväčšine z 18. storočia. Celkový rozpočet projektu predstavuje sumu takmer 300.000 eur, spomínaný grant tvorí až 90 percent.

História a Architektúra Chrámu sv. Bazila Veľkého

Chrám sv. Bazila Veľkého bol postavený v roku 1750 a patrí medzi najzachovalejšie drevené sakrálne stavby na Slovensku. Kostolík bol postavený ako trojpriestorová, dvojvežová stavba s dvomi krížmi. Jeho konštrukcia je zrubová a pokrytá šindľom, vertikálne ukladaným v horizontálnych pásoch. Na oboch koncoch sú vežičky s trojramennými krížmi. Vo veži na priečelí sú umiestnené tri zvony.

Zaujímavosťou tohto chrámu je, že sa zachoval v pôvodnej podobe až do dnešných čias. V roku 2000 prešiel jeho exteriér rozsiahlou opravou, v rámci ktorej sa vymenila celá strecha, vyčistili sa podlahy a obnovili nátery vonkajšieho dreveného opláštenia chrámu. Opravili sa i vchodové dvere, prestol, dva procesiové kríže a truhlica.

Drevený kostol sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke

Interiér Cerkvy

Interiér cerkvy je z väčšej časti barokový a pochádza z polovice 18. storočia. Jeho dominantou je spomínaný ikonostas tvorený štyrmi radmi. Prvý - hlavný rad - tvoria ikony sv. Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a sv. Bazila Veľkého. Druhý rad sviatkov je predelený ikonou, ktorá zobrazuje Poslednú večeru. Tretí apoštolský rad má vo svojom strede ikonu Krista Veľkňaza. Posledný rad prorokov pozostáva zo šiestich medailónov a dvojicami postáv. Vrch ikonostasu tvorí sklonený kríž.

Rad Ikonostasu

V roku 2003 bolo z dreveného chrámu v Hrabovej Roztoke odcudzených päť ikon. Tie boli vplyvom nevhodného zaobchádzania poškodené a je potrebné ich zreštaurovať. Uložené sú zatiaľ mimo chrámu. Oprava exteriéru bola vykonaná v roku 2000.

Obnova Chrámu

Pod stav šindľovej strechy gréckokatolíckeho Chrámu sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke sa podpísal nielen čas, ale hlavne poveternostné podmienky. „Kostolík nebol už vyše 15 rokov využívaný a takisto nebola robená žiadna údržba, prípadne nejaké rekonštrukčné práce. Čiže taký je aj jeho stav,“ uviedla Daniela Galandová, riaditeľka Karpatské drevené cerkvi, n. o., ktorá zastrešuje aj obnovu dreveného chrámu v Šmigovci. Predmetom obnovy v Hrabovej Roztoke je momentálne komplexná výmena šindľovej strechy, ktorá bola veľmi zvetraná.

„Prípravné práce komplexnej obnovy začali v januári tohto roka výrobou ručne štiepaného šindľa, klasického aj tzv. šupín, ktoré sú na vežičkách chrámu. Neskôr nasledovalo odstraňovanie nepôvodných lakových náterov drevených stien a líšt v interiéri,“ popísala.

Chrám obnovujú tesári z Hervartova v okrese Bardejov. Prvou skúškou v náročnom teréne, ktorou si prešli, bolo, ako dostať na vŕšok materiál, lešenie a nový šindeľ. Ku kostolíku vedie cesta po kamenných schodoch a potom v stúpaní lúkou k cintorínu. Tesári všetko vyvážali zozadu cintorína po strmom kopci.

V Hrabovej Roztoke pracujú tesári z firmy Ján Štibrich JaL&Š, s. r. o., z Hervartova v okrese Bardejov. Zaoberajú sa výrobu ručne štiepaného a strúhaného šindľa, opravou kultúrnych pamiatok a montážou šindľov.

„Samotný zrub a krov je v celkom zachovalom stave. Šindeľ je už rokmi rozpadnutý. Na strechu pôjde nový, takisto všetky late pôjdu nové,“ povedal konateľ Ján Štibrich. „Náš nový šindeľ je už naimpregnovaný. Po montáži celú strechu pretrieme prípravkom proti ÚV žiareniu a proti poveternostným vplyvom,“ povedal.

„V prípade nepriaznivého počasia budú práce na streche prerušené, ale budeme pokračovať v interiéri kostola, na pokladaní novej podlahy a na oprave náteroch stien,“ dodal. Nové drevené šindle na veže chrámu, ktoré sa volajú šupiny, už vyrobili v Hervartove. Rekonštrukcia veží nebude jednoduchá, no pre majstrov tesárov nie nemožná.

„Najprv pokryjeme loď šindľom, potom okolo veží postavíme lešenie a tak postupne zrekonštruujeme vežičky,“ vysvetlil Štibrich.

„Projekt Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon je finančne podporený z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Celkový rozpočet rekonštrukčných prác a reštaurovania je takmer 65-tisíc eur, z čoho grant predstavuje až 90 %. Zvyšných 10 % spolufinancujú organizácie Karpatské drevené cerkvi, n. o., a Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát,“ uviedla Galandová.

Do obnoveného chrámu nainštalujú pôvodný ikonostas. Ten momentálne reštaurátori takisto obnovujú. Posledná etapa jeho reštaurovania je financovaná takisto z projektu Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon.

„Ikonostas z 18. storočia je štvorradovej architektúry. Chrám nebude po obnove nádherný len zvonku, ale aj zvnútra. „Je trojpriestorový, zrubovej konštrukcie s dvoma vežami. Jeho osobitnou črtou je vyše metrový rozdiel medzi predsieňou a svätyňou. V hlavnej veži sú tri zvony, dva z nich z roku 1796,“ popísala Galandová. „V chráme sa dodnes zachoval zaujímavý vahadlový mechanizmus pre luster a tiež rebrík na vežu, vyrobený z jedného kusa dreva. Okolo chrámu bola v minulosti drevený plot. Galandová uviedla, že aj ten bude nový, no podľa vzoru pôvodného plota. Všetky práce prebiehajú pod prísnym dohľadom Pamiatkového úradu Prešov.

Ikonostas Chrámu sv. Bazila Veľkého

Miroslav Buraľ z Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát uviedol: „Najstarší údaj o ikonách v drevenom chráme v Hrabovej Roztoke pochádza z roku 1750 z kanonickej vizitácie mukačevského gréckokatolíckeho biskupa Emanuela Olšavského. Biskup o nich zaznamenal: „Obraz jeden Bohorodičky, druhé (ikony) staré“. Z daného zápisu vyplýva, že na ikonostase sa nachádzali tri hlavné ikony s cárskymi dverami, ikona Mandylion, Deesis a Ukrižovanie tak, ako bývalo v tom období pravidlom. Chýbal rad apoštolov a prorokov. Samostatne sa nachádzali ešte ikona Posledného súdu a ikony na prestole a žertveníku. Slovo „staré“ naznačovalo, že mohli pochádzať predovšetkým zo 16. storočia, a teda boli napísané v duchu byzantských tradícií.“

„Štvrtou hlavnou ikonou na ikonostase bola už spomínaná ikona sv. Bohorodičky Hodigitrie. Tá bola oproti ostatným novšieho dáta, buď zo 17. storočia, resp. prvej polovice 18. storočia.

„Po vizitácii biskupa Emanuela Olšavského, v priebehu druhej polovice 18. storočia, došlo v chráme k postupnej výmene ikon. „Najstaršou časťou ikonostasu sú cárske dvere zo 17. storočia, premaľované v roku 1794, o čom svedčí nápis pod postavou sv. Bazila Veľkého: „Tento obraz dala namaľovať Olena Danková 1794“. Sú raritou aj vďaka zobrazeniu Jesseho stromu s desiatimi medailónmi Kristovho rodokmeňa. O niečo mladšia, z 18. storočia, je celá vrchná baroková časť ikonostasu. Štvrtý rad, tzv. rad prorokov pozostávajúci zo šiestich medailónov s dvojicami prorokov a centrálnym krížom, plne zodpovedá zásadám ikonografie. Na kríži je nápis Isus Christus v troch jazykoch - hebrejčine, gréčtine a latinčine.

Tretí, tzv. apoštolský rad s ikonou Krista Pantokratora v strede, sa už vyznačuje západnými atribútmi, podľa ktorých možno jednotlivých svätcov dobre rozpoznať - nôž (sv. Bartolomej), pero (sv. Lukáš), kľúč (sv. Peter), čaša (sv. Ján) či píla (sv. Simon).

„V druhom rade sviatkov nebolo dodržané ich poradie podľa východného kalendára, navyše ikonopisec tu vniesol niektoré ľudové prvky, predovšetkým na ikone Roždestvo Isusa Christa (Narodenie Ježiša Krista), kde sú zobrazení pastieri v dobovom oblečení. Takéto stvárnenie je na ikonách skutočne ojedinelé a dnes vďaka tomu vieme, ako vyzeral mužský ľudový kroj Rusínov v 18. storočí.

Dolný, tzv. hlavný rad, nemožno považovať za ikony, ale skôr za maľby naivného ľudového maliara, ktoré sú na plátne. Sv. Bazil Veľký, ktorému je chrám zasvätený, je zobrazený v celku, zatiaľ čo ostatní svätí sú zobrazení len po kolená. Zvláštne je, že na jeho hlavu autor akosi pozabudol nakresliť biskupskú mitru. Ľudový majster z 18.

Galandová zdôraznila: „Medzi umelecké skvosty Chrámu sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke patrí jednoznačne prestolná ikona Ukrižovanie z 18. storočia, ktorá je takmer na vlas podobná prestolnej ikone Chrámu sv. Mikuláša Biskupa v blízkej obci Ruská Bystrá,“

„Ikona osadená v hlbokom, bohato vyrezávanom ráme, je dielom veľmi šikovného ľudového majstra - ikonopiscu, ktorý Ježiša zobrazil s polozavretými očami, veľkými dlaňami a veľmi krátkymi nohami. Navyše celé telo má Ježiš neobvykle pokryté množstvom rán a z nich prýštiacich kvapiek krvi. Bohorodička má nad Ježišom emotívne rozpäté ruky. Slnečnice nad ramenami kríža predstavujú slnko a mesiac. Rovnako nádherný a bohato vyrezávaný je procesiový kríž so zobrazením Bohorodičky. Z toho istého obdobia pochádza i ďalšia ikona Ukrižovanie na žertveníku,“ dodal Buraľ.

Návštevníkov chrámu isto zaujme dodnes zachovaný zaujímavý vahadlový mechanizmus pre luster a tiež rebrík na vežu, vyrobený z jedného kusa dreva. Zatiaľ čo ikonostas prešiel rukami bratislavských reštaurátorov, nová drevená šindľová strecha je dielom firmy Ján ŠtibrichJ a L & Š, s. r. o., z Hervartova v okrese Bardejov.

Starostka Darina Labaničová uviedla: „Naši predkovia sa nadreli, urobili ťažkú, no krásnu prácu. Myslím si, že môžeme byť hrdí na to, čo dokázali urobiť,“ Verí, že už túto jar a leto si nájdu do Hrabovej Roztoky cestu turisti z domova a zo zahraničia.

Drevené kostolíky, chrámy či cirkvi predstavujú unikátne rusínske sakrálne stavby a jedinečné kultúrne dedičstvo severovýchodu Slovenska. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia a viaceré boli pôvodne postavené bez jediného klinca. Ich autentická architektúra je charakteristická bohato zdobeným interiérom, ktorého dominantou je ikonostas. Sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.

Ďalšie Drevené Chrámy v Prešovskom Kraji

Okrem chrámu v Hrabovej Roztoke, Prešovský kraj ponúka množstvo ďalších drevených chrámov, ktoré stoja za návštevu. Tu je niekoľko z nich:

• Bodružal: Chrám sv. Mikuláša - Nazývaný aj „klenot medzi cerkvami“ - zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
• Ladomirová: Chrám sv. Michala Archanjela - Gréckokatolícky chrám v Ladomirovej zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
• Hervartov: Kostol sv. Františka z Assisi - Rímskokatolícky drevený kostol zhotovený z červeného smreka, bol koncom 15. storočia postavený v gotickom štýle.
• Tročany: Chrám sv. Lukáša Evanjelistu - Bol postavený v roku 1739.
• Dobroslava: Chrám sv. Paraskievy - Drevený chrám v okrese Svidník vznikol na začiatku 18. storočia, v r. 1705.
• Kežmarok: Kostol Najsv. Trojice - Evanjelický artikulárny kostol Najsv. Trojice pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov.
• Miroľa: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky - Drevený Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Miroli bol postavený na dominantnej plošine v r. 1770.
• Nižný Komárnik: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky - Pôvodný drevený Gréckokatolícky chrám bol postavený pravdepodobne v polovici 18. storočia.
• Kalná Roztoka: Chrám sv. Jána Krstiteľa - Drevený Gréckokatolícky chrám bol postavený koncom 18. stor., v r.1750.
• Brežany: Chrám sv. Lukáša - Ojedinelý drevený Gréckokatolícky chrám bol postavený v r. 1727.

Mapa drevených chrámov UNESCO na Slovensku

Tabuľka: Drevené Chrámy UNESCO v Prešovskom Kraji

Drevené kostolíky, chrámy či cirkvi predstavujú unikátne rusínske sakrálne stavby a jedinečné kultúrne dedičstvo severovýchodu Slovenska. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia a viaceré boli pôvodne postavené bez jediného klinca. Ich autentická architektúra je charakteristická bohato zdobeným interiérom, ktorého dominantou je ikonostas.

tags: #dreveny #kostol #v #jhrabovej #roztoke