V centre mesta Stará Ľubovňa stojí rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša z konca 13. storočia. Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša z konca 13. storočia dominuje celému Námestiu sv. Mikuláša.
Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni
Mesto ťažilo zo svojej polohy najmä v časoch, keď na tunajšom hrade v rokoch 1412 až 1772 sídlili správcovia spišského zálohu. Stará Ľubovňa patrila kedysi k významným centrám Spiša. Tešila sa rôznym právam a privilégiám, ktoré umožňovali rozvoj a prosperitu mesta počas storočí.
História Kostola
História kostola sv. Mikuláša bezpochyby patrí k najstarším v meste. Okolo histórie kostola sv. Mikuláša koluje viacero rôznych teórií a dohadov. Podľa jednej z teórií mal už kostol v roku 1112 vyhorieť, a podľa toho by mal už kostol vtedy údajne existovať. Ďalšia teória hovorí, že v roku 1235 bol farárom kňaz menom Vigandus, syn zakladateľa. Iná teória zase tvrdí, že kostol mal byť drevený a mal zaniknúť pri tatárskom vpáde. Je však otázne, prečo sa takýto závažný údaj nezachoval z farskej kroniky, pokiaľ by existoval.
Za neskorogotickú sa považuje kaplnka, zo začiatku 16. storočia. Nie je možné dokázať pravdivosť tohto údaju, i keď ho nevyvracia. Najstaršie časti kostola sú fragmenty fresiek vo víťazného oblúka, ktoré sú datované k roku 1280. Tento kostol bol neskoršie upravovaný. Ďalšou prestavbou prešiel v druhej polovici 17. storočia. Koncom 18. storočia upravili fasádu kostola klasicisticky a koncom 19. storočia prispôsobili vtedajšiemu historizujúcemu vkusu. Veža na západnej strane dostala v prvej tretine 19. storočia železným empírovým zábradlím.
V roku 2016 pri obnove elektroinštalácie objavili v kostole reštaurátori maľby z konca 14. storočia. Dokladá to spomínaná listina pápeža Gregora IX. desiatky z kostola Panny Márie v Podolínci. Na vplyv poľský poukazuje list pápeža Inocenta IV. z roku 1247 opätovne riešiť túto záležitosť. Bol to práve rok 1412, kedy sa časť tohto územia dostala do po poľského zálohu.
V prvej polovici 15. storočia sa v Starej Ľubovni objavili husiti a neskôr sa tu usadili bratríci. Títo sa snažili šíriť svoju vieru. Je však otázne, prečo k väčšiemu šíreniu ich viery na Spiši nedošlo. Neskôr sa začal šíriť protestantizmus vo väčšej miere do ktorého Stará Ľubovňa patrila.
Významnou osobnosťou bol vtedajší správca spišského zálohu A. Macejowský (1562-1574), horlivý prívrženec protestantizmu. V tom čase sa šíril protestantizmus aj v ďalších zálohovaných mestách. Kostol sv. Mikuláša zaujali protestanti. V roku 1603 sa Stará Ľubovňa dostala naspäť do vlastníctva prísne katolíckou rodinou. Dá sa predpokladať, že v roku 1603 bol v Ľubovni katolícky kňaz a dá sa predpokladať, že začiatkom 17. storočia prešiel tunajší kostol opäť do katolíckych rúk. Nedá sa však s určitosťou povedať, či sa to stalo bez odporu miestnych občanov. Súvisí to s listinou Žigmunda z roku 1603, ktorá potvrdzuje šírenie protestantizmu naďalej. Dôležitú úlohu v rekatolizácii Spiša zohral kláštor v Podolínci. Až po odhalení Vesselényiho sprisahania v roku 1672, totiž evanjelik, začali prenasledovať protestantov. Nie je známe, či k prechodu došlo naraz. Počas tureckých vojen začalo vykonávanie bohoslužieb v súkromných domoch za Jána III. Sobieskeho.
Architektúra a Interiér
Kostol sv. Mikuláša je rímsko-katolícky gotický kostol z konca 13. storočia. Jednoloďovú gotickú stavbu zmenili na trojloďovú v druhej polovici 17. storočia.
V interiéri kostola sa nachádza vzácna neskorogotická kamenná krstiteľnica a neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru či bohato zdobené barokové oltáre.
Hlavný oltár sv. Mikuláša je barokový oltár z druhej polovice 18. storočia. V strede je umiestnená olejomaľba na plátne - sv. Mikuláš. Po stranách sú plastiky sv. Štefana a sv. Ladislava. V nadstavci sú plastiky sv. Augustína a sv. Gregora. Vo vrchole je božie oko a dve plastiky orodujúcich anjelov. Oltár je zdobený bohatou ornamentikou z akantov, palmiet, roziet a rokajov.
Bočný oltár P. Márie Škapuliarskej je barokový oltár z druhej polovice 18. storočia. V strede je reliéf P. Márie Škapuliarskej s Ježiškom na rukách z 19. storočia v bohatom profilovanom ráme. V strede nadstavca je obraz P. Márie Škapuliarskej - olejomaľba na plátne. Po stranách sú plastiky sv. Dominika a sv. Karola Boromejského. Oltár je zdobený pestrými kvetmi z prvej tretiny 18. storočia.
Bočný oltár Božského Srdca Ježišovho pochádza z roku 1720. Bol prenesený z kostola v Toporci, či v bývalom múzeu na Spišskej kapitule. V strede je reliéf Božského Srdca Ježišovho. Vo vrchole je umiestnená plastika Vzkrieseného Krista. Pod reliéfom je Pieta a malý erb rodiny Lubomírskych. V nike menzy je plastika Kristus v hrobe.
Bočný oltár sv. Kríža - neskororenesančný oltár zo začiatku 17. storočia. V strede je gotické Ukrižovanie - neskorogotickým rezbárskym umením a kľačiaca postava Márie Magdalény. V nikách nadstavca sú barokové plastiky sv. Ignáca a sv. Ondreja. V strede nadstavca je reliéfna scéna Obetovanie Izáka zo zač. 18. storočia, po stranách plastiky sv. Barbory a sv. Heleny. Na predele je reliéf Ukladanie do hrobu z prvej tretiny 16. storočia. Na zníženej predele sú reliéfy sv. Petra a sv. Pavla, sv. Hieronyma, Anjel pri hrobe a Tri ženy pri hrobe z 19. storočia. V nike menzy je plastika Kristus v hrobe z 19. storočia.
Bočný oltár sv. Anny - barokový oltár zo zač. 18. storočia. Uprostred je reliéf sv. Anny s P. Máriou a malým Ježiškom v bohatom profilovanom ráme. Po stranách sú plastiky sv. Joachima a sv. Jozefa. Predeľu tvorí reliéf Posledná večera z prvej pol. 16. storočia.
Bočný oltár sv. Rodiny - barokový oltár z prvej pol. 18. storočia. V strede je umiestnený obraz sv. Rodiny s anjelov po stranách. Na bokoch sú plastiky sv. Jozefa a sv. svätec v brnení. V strede nadstavca je plastika sv. Archanjela s dvoma anjelmi po stranách.
Bočný oltár sv. Barbory pochádza z obdobia okolo roku 1730. Uprostred je obraz sv. Barbory z 20. storočia. Po stranách sú plastiky sv. Cecílie a sv. Uršule. V strede nadstavca je kartuša s postavou sv. Barbory, plastika sv. anjelov z 19. storočia.
Ukrižovaný Kristus - neskorogotická, polychrómová drevorezba z druhej pol. 16. storočia, zavesená nad triumfálnym oblúkom. Okolo neho je mladšia svätožiara. Na trámoch sú zavesené obrazy P. Márie a sv. Jána v bohatom ráme.
Krstiteľnica - neskorogotická zo začiatku 16. storočia, kamenná.
Kazateľnica - rokoková, z druhej pol. 18. storočia, zdobená symbolmi viery, nádeje a lásky. Na baldachýne je socha symbolizujúca Múdrosť s anjelmi.
V samotnom meste stojí za to vidieť námestie a kostol sv. Mikuláša. Je to starobylý kostol s krásnymi freskami a oltármi. Okolo Námestia sv. Mikuláša sa tiahnu renesančné a neskôr barokovo a klasicistiky upravované domy.
Za pozornosť stojí najmä Dom č. 2 - neskororenesančná budova mestskej radnice, Dom č. 5 so zaujímavou rokokovou výzdobou, renesančný Dom č. 12, ktorý bol bývalým sídlo gubernátora či Dom č. 14. V chodbe na prízemí domu gubernátora bola zamurovaná mramorová ruka ohnutá v lakti, odetá do plátového brnenia. V 90. rokoch 20. storočia došlo k vybratiu kamenného prvku zo steny.
Na Námestí sv. Mikuláša č. 21 sa nachádza aj múzeum Dom ľubovnianskeho mešťana s expozíciou dokumentujúcou meštianske bývanie v Starej Ľubovni. Ďalšie pozoruhodnosti mesta Stará Ľubovňa nachádzame mimo centra.
Stará Ľubovňa leží v severovýchodnej časti Slovenska v západnej časti Ľubovnianskej kotliny v regióne horného Spiša, v blízkosti hraníc s Poľskom. Dejiny mesta úzko súvisia s dejinami Ľubovnianskeho hradu. V súčasnosti tvorí historické jadro mesta pravidelné námestie obdĺžnikového tvaru s renesančnými meštianskymi domami, ktoré neskôr prešli barokovými a klasicistickými úpravami.
tags: #dreveny #rimskokatolicky #kostol #stara #lubovna