Kostol Najsvätejšej Trojice je jedným z najvýznamnejších a najstarších objektov v meste. V nasledujúcom článku preskúmame históriu, architektúru a súčasný význam niekoľkých kostolov Najsvätejšej Trojice na Slovensku.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline
Kostol Najsvätejšej Trojice, skôr nazývaný Farský kostol, je jedným z najvýznamnejších historických sakrálnych objektov v meste Žilina. Nachádza sa východne od historického centra. Po prvýkrát sa spomína v Žilinskej knihe v roku 1423, ako Pfarrkirche zum unseren lieben Frau, v tom čase bol zasvätený Panne Márii.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline
Povesť hovorí, že v blízkosti a na mieste dnešného kostola stál hrad. Podľa doteraz zistených údajov hrad v Žiline určite existoval, ale stál na inom mieste, nie v priestore dnešného kostola. V 16. storočí mesto obsadil Rafael Podmanický, ktorý kostol prestaval na pevnosť. Neskorší majiteľ Žiliny Mikuláš Dersffy dal spustnutý objekt opraviť a v roku 1583 ho prinavrátil pôvodnému účelu. Napokon bol roku 1586 zasvätený Najsvätejšej Trojici. Kostol striedavo patril katolíckej a evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Od roku 1595 do roku 1708 - s menšími prestávkami - patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V roku 1610 sa v kostole konala tzv.
Architektonické Zmeny a Požiare
Kostol, pôvodne gotický, má po prestavbe renesančný charakter. Je trojloďový. Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice je z roku 1697. Obraz namaľoval Jozef Božetech Klemens v roku 1870. Pod kostolom sa nachádza šesť krýpt a dve zamurované studne.
Kostol bol výrazne poškodený dvomi veľkými požiarmi v rokoch 1678 a 1848. Po tomto požiari kostol opravili v roku 1869 podľa plánov maliara Jozefa Božetecha Klemensa. Pri ďalšom požiari v meste v roku 1886 zhorela i veža kostola. Opravený bol až v roku 1869. V roku 1886 mesto zachvátil opäť požiar, pri ktorom zhorela aj strecha kostola. Posledná väčšia prestavba sa v minulosti uskutočnila v roku 1942.
Burianova Veža
Samostatne stojacou zvonicou tohto kostola, ktorá pripomína známe talianske mestské zvonice - kampanily - je tzv. Burianova veža (výška 46 m). Túto renesančnú stavbu dal postaviť majiteľ hradu Strečno v rokoch 1526-1529 Burian Svetlovský z Vlčnova, ktorý bol v tom čase aj dedičným richtárom Žiliny. Nedá sa vylúčiť, že ju dostavali bratia Podmanickí, ktorý z nej urobil súčasť opevnenia. Pôvodne sa nazývala Nová veža.
Zvonicu kostola až od konca 19. storočia začali nazývať Burianovou vežou, a to podľa zvona Burian (2 336 kg). Ďalšími zvonmi boli 655-kilogramový Median a najľahší 25-kilogramový Umieráčik. Zvony umiestnené na veži boli použité (podobne ako aj v iných prípadoch) na vojenské účely, a tak ich v roku 1923 nahradili šiestimi novými zvonmi. Vysvätenie nových zvonov, ktoré sa uskutočnilo 15. 8. 1923, bolo skutočnou udalosťou. Nesú mená svojich patrónov a majú pozoruhodné rozmery a váhu. Najťažšia je 2785-kilogramová Trojica, po nej nasleduje Mária (1728 kg), Jozef (1165 kg), Andrej a Benedikt (798 kg), Anna (425 kg) a najmenší Štefan (325 kg). V roku 1942 získala veža novú ochodzu.
Okolie Kostola
Po požiaroch mesta v 19. stor. sa zmenil aj charakter okolia farského kostola. Na východnom svahu tu po roku 1920 vyrástla balustráda, ktorá bola po zbúraní starého pivovaru doplnená farskými schodmi. Po roku 1939 tu bola dočasne umiestnená aj socha Antona Bernoláka z Nových Zámkov. Balustrádu mesto prestavalo v rokoch 1940-1944 do terajšej podoby. Súčasne bola postavená aj budova Reprezentačného domu - dnešného Mestského divadla. V súčasnosti je na centrálnej ploche balustrády umiestnené súsošie sv. Cyrila a Metoda od toho istého autora. Slávnostne bolo odhalené dňa 20.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave
Nový trinitársky kostol bol v r. 1725 dokončený do tej miery, že sa mohlo prikročiť k jeho otvoreniu. Trinitári pripravili zodpovedajúcu slávnosť. Tá začala podľa cirkevného rítu požehnaním v sobotu 7. ktoré vykonal predstavený (minister) kláštora páter Štefan a Resurrectione Domini. dňa. V nedeľu už o piatej ráno oznamoval zvuk fanfár a cimbalov cirkevný sviatok.
Vyňatím najsvätejšej sviatosti posledná omša v starom kláštornom kostole. slávnostná procesia k stĺpu Immaculaty na Kapucínskom námestí. so sviatosťou. Sprievod uzatváralo panstvo, kráľovskí a mestskí úradníci a veľké množstvo ľudu. nového kostola bola sviatosť vystavená na hlavnom oltári a zaspievané Te Deum. rečí, po ktorej slúžil slávnostnú svätú omšu spomínaný kanonik bratislavskej kapituly.
Interiér a Výzdoba
Mimoriadne cenný je predovšetkým zachovaný vrcholno-barokový interiér kostola trinitárov. kupola, spočívajúca na mramorovaných zväzkových pilastroch s korintskými hlavicami. imituje kazetovanú kupolu na tambure, prelomenú štyrmi oválnymi svetlíkmi a jasne osvetlenou laternou. je medzi maľovanými stĺpmi osem ník, z nich každá druhá je ozdobená maľovanou figúrou cirkevného otca. vnímanom z lode. Aj tu je laterna otvorená a anjelici cez ňu vnášajú červeno-modrý trinitársky kríž. nebeských výjavov sú obidve kupoly maľované en grisaille a oživené zlátením.
Podobný je na pravej strane oltár sv. Anny. Krstiteľa. Vpravo od tohto oltára, t.j. krajinou s horiacim mestom pridržiavajú kvetmi ozdobený obraz Piety, nad nimi je Boh - otec a holubica sv. krovia, s červenkasto žiariacim nebom. Nad oltárom je erb Pálffyovcov ako donátorov. obrazu sú sv. Jozef vľavo a sv. Liborius vpravo. Vedľajší oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému.
Vznáša medzi anjelmi nad mostom, z ktorého bol zvrhnutý, vo vlnách Vltavy pláva jeho mŕtve telo. pozadí vynikajú hnedočervené telá anjelov a puttov a miestami. červená, zelená a žitá farba ich rádu. bokoch obrazu predstavujú sv. Barboru a sv. Teklu. Na protiľahlej strane je oltár Jána Evanjelistu. pero a kniha, pri nohách orol. Pod svätcom svetlá figúra anjela pridržiava kalich s ovinutým hadom. obrazu tvarovo a farebne oživujú ďalšie postavy. Poňatie obrazu je nápadne realistické.
Drevený Artikulárny Kostol v Kežmarku
Kostol Najsvätejšej Trojice, známy ako Drevený artikulárny kostol v Kežmarku, patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky v Kežmarku. Vzácny je najmä tým, že napriek okolnostiam jeho vzniku a obmedzeniam pri jeho výstavbe sa ho podarilo zachovať v takmer pôvodnej forme dodnes. Kostol je dodnes aktívnym miestom stretávania sa evanjelikov pri nedeľných Službách Božích. Pre svoju skvelú akustiku slúži aj ako koncertná sieň.
JADRO Drevený artikulárny kostol v Kežmarku UNESCO
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku sa nachádza hneď vedľa Nového evanjelického kostola, ktorý pripomína mešitu. Kostol Najsvätejšej Trojice bol vysvätený 15. augusta 1717, iba 75 dní po podpísaní zmluvy so staviteľom Jurajom Müttermannom. Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža.
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku
Pri príležitosti 500. výročia bola vydaná poštová známka s vyobrazením jeho prospektu, ktorá získala 2. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Les Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen" v Bruseli.
História a Pozadie Vzniku
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli postaviť kostol len na základe povolenia 26. zákonného článku - artikulu, vydaného Šopronským snemom r. 1681. Cisára donútilo povstanie uhorskej šľachty, ktoré viedol kežmarský rodák a majiteľ miestneho hradu Imrich Thököly.
26. artikul povolil protestantom v Uhorsku stavať kostoly po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste - akým bol aj Kežmarok - a po dva v každej župe. Kostoly v mestách sa mohli postaviť len na predmestí - za mestskými múrmi a na mieste, ktoré presne vyznačila kráľovská komisia.
R. 1682 cisárska komisia určila v Kežmarku pomerne potupné miesto na postavenie artikulárneho kostola, a to hneď za mestskou Vyšnou bránou pri kamennom hostinci, postavenom ešte roku 1593. Ku stavbe kežmarského artikulárneho kostola sa však prikročilo až po definitívnej porážke Thökölyho povstania.
Dňa 1. júna 1717 uzavrela ev. a. v. cirkev v Kežmarku zmluvu s popradským staviteľom Jurajom Müttermannom na 660 uhorských zlatých a na naturálie - 3 sudy piva, 7 lakťov jemného súkna na vyhotovenie celého obleku atď. Zmluva predpisovala staviteľovi vzhľad kostola - mal mať „dostatok okien“, podperné “pekne točené” stĺpy, päť chórov, ba aj modrú farbu klenby “na spôsob neba”. Ďalšia zmluva sa uzavrela s kežmarským drevorezbárom Jánom Lerchom, ktorý so svojou dielňou urobil prakticky všetky rezbárske práce v kostole. Celkové náklady na výstavbu celého kostola sa odhadovali až na 5000 zlatých.
Kostol bol vysvätený už dňa 15. augusta 1717 - teda v 12. nedeľu po sv. Trojici - a sv. Trojici bol opäť aj zasvätený.
Architektúra a Konštrukcia
Kežmarský artikulárny kostol má podobne ako spomínané typy kostolov pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža, v jeho ramenách je zaklenutý širokou valenou klenbou. Klenba spočíva na štyroch točených nosných stĺpoch a na obvodových múroch kostola. Aby sa jej nosná plocha zosilnila, boli do rohov kostola vložené malé prístavby. Osvetlenie kostola zaisťuje 15 okrúhlych vitrážových okien, 6 šesťdielnych okien taktiež s vitrážami a jedno štvorcové okno.
Stavba bola pôvodne bez murovaných základov, základy predstavovali trámy z tisového dreva, ktoré sa pri poslednej oprave nahradili betónovými tehlami. Rozmery stavby: dĺžka 34,68 m, šírka 30,31 m a výška 20,60 m. Stavba je zrubová z trámov červeného smreku. Fasáda kostola bola z hlinenej mazanice, odľahčenej plevami, upevnenej na kolíkoch, ktoré boli vložené do nej i do trámov. Vysoká sedlová krížová šindľová strecha kostola je členená štítmi s podlomenicou, čím pripomína strechy na spôsob starých spišských domov, aké sa dodnes v Kežmarku zachovali.
Interiér Kostola
Kým zvonka vyzerá kostol ako nejaká obrovská hospodárska budova, jeho barokový interiér zaujme každého svojím priestorom a krásou a nemožno sa diviť, že je považovaný za najkrajší spomedzi posledných piatich zachovaných kostolov svojho druhu na území Slovenska.
Stropná maľba, ktorá predstavuje modré nebo, oblaky, dvanástich apoštolov, štyroch evanjelistov a nad oltárom obraz sv. Trojice, začala vznikať r. 1717 a tvorila sa celé desaťročia. Pripisuje sa neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi, avšak jeho meno v neskoršom popise kostola, ktorý vyhotovil rektor kežmarskej evanjelickej školy Juraj Bohuš v. 1717 - 1722, je prečiarknuté a dopísané Kramer.
Najstarší opis kostola z pera Juraja Bohuša uvádza: “Pozornosť vstupujúceho upúta oltár, umelecké dielo kežmarského sochára Jána Lercha, ktorý zobrazuje Svätú Trojicu.” Oltár predstavuje polychrómovaná ranobaroková drevorezba - jej ústredným motívom je Kalvária s maľovaným pozadím. sa nachádzajú postavy Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény, po stranách starozákonné postavy Mojžiša a Árona. Oltár zhotovil Ján Lerch v rokoch 1718 - 1727. Podľa donačného nápisu dala oltár r. 1718 postaviť kežmarská evanjelická obec a roku 1727 ho dali pozlátiť a premaľovať kežmarský lekárnik Joachim Augustín Weiss s manželkou Martou Várady - Szakmáry.
Kazateľnicu - polychrómovanú drevorezbu, ktorá spočíva na postave anjela a na prístupových schodoch - zhotovil Ján Lerch v r. 1717 a odovzdaná bola k Novému roku 1718. Zhotovenie kazateľnice zaplatil kežmarský senátor Michal Goldberger s manželkou Juditou Maukschovou - ich rodinné erby sú zvečnené na kazateľnici. v roku 1743 nechali kazateľnicu pozlátiť a dekorovať vdova a adoptovaný syn Dávid Goldberger. Kazateľnica je situovaná tak, že na ňu vidieť z ktoréhokoľvek miesta v kostole a vynikajúca akustika v chráme umožnila všade dobre počuť slová kazateľa.
Pred oltárom stojí na podstavci kamenná krstiteľnica s medeným vekom, okolo nej je ozdobná mreža. Kežmarský organ má v súčastnosti 18 registrov. Kežmarský organ patrí medzi najstaršie dvojmanuálové nástroje na území Slovenska. Ak k tomu pripočítame aj bohatú ornamentálnu výzdobu realizovanú Jánom Lerchom, tak patrí medzi najcennejšie zachované funkčné barokové pamiatky.
Dňa 31.10. 2017 bola vydaná poštová známka s vyobrazením jeho prospektu pod emisným číslom 646 s názvom 500. a nominálnou hodnotou 1,15 € . Autorom výtvarného návrhu je Dušan Kállay, tvorcom oceľorytiny Martin Činovský. Známka získala 2. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Les Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen" v Bruseli.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Vysvätenie kostola | 15. augusta 1717 |
| Vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku | 15. marca |
| Zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO | 7. júla 2008 |
Artikulárne Kostoly
Artikulárne kostoly sú sakrálne stavby, postavené na základe dvoch článkov - artikul č.25 a č.26 (z celkového počtu 82) prijatých na sneme v Šoproni (28.04.1681 - 30.12.1681), ktoré umožnili výstavbu evanjelických kostolov v určitých stoliciach a mestách Uhorska. Je však potrebné poznamenať, že podmienky pre ich výstavbu stanovené v artikule č.25 predurčovali chrámom krátku životnosť.
Pre ich svetovú jedinečnosť, historickú a umeleckú hodnotu je väčšina z nich zapísaná v zozname UNESCO.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach
Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach je nádherná ranobaroková sakrálna stavba, ktorá je známa aj pod názvami Premonštrátsky kostol, Jezuitský kostol, Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol. Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach nájdete na Hlavnej ulici č. Stavbu financovala Žofia Báthoryová (Bátoriová), manželka Juraja II. Spočiatku patril jezuitom, od roku 1671 jezuitskému rádu a od roku 1811 premonštrátom (premonštrátskemu rádu). Pri kostole bola v roku 1657 založená prvá košická univerzita.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach
Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach má zachovanú pôvodnú jezuitskú výzdobu, ktorá vytvára úchvatnú ilúziu priestoru. V predĺženej svätyni a nad troma kaplnkami s bočnými oltármi sú do hlavnej lode otvorené oratóriá - práve toto usporiadanie dáva interiéru typický barokový dojem. Dominantou je hlavný oltár od Jozefa Peskyho z roku 1854, ktorý zobrazuje Nanebovzatie Panny Márie (pôvodne s motívom svätej Trojice). Na severnom múre svätyne sa nachádza drevený epitaf Františka I. Rákócziho z roku 1676. Bočné oltáre, štallá vo svätyni a rezbami zdobené lavice pochádzajú z ranobarokového obdobia poslednej štvrtiny 17.
tags: #drevorezba #svata #trojica