Rozdiely medzi gregoriánskym a juliánskym kalendárom a ich vplyv na oslavy Vianoc v pravoslávnej cirkvi

Kalendár môžeme definovať ako systém usporiadania jednotiek času, zostavený s cieľom členenia dlhších časových období. Toto členenie má uspokojovať potreby a záujmy spoločnosti. Proces organizovania jednotiek času poskytuje tiež pocit, hoci iluzórny, pochopenia a kontroly samotného času. Základnými astronomickými cyklami, ktoré sa uplatňujú pri tvorbe kalendárov, sú deň (čas otočenia sa Zeme okolo vlastnej osi), rok (obeh Zeme okolo Slnka) a mesiac (obeh Mesiaca okolo Zeme). Týždeň tvorí neastronomický, kultúrne určený kalendárny cyklus.

Vianoce 24. a 25. decembra slávia na celom svete už dve miliardy kresťanov. Vianoce patria medzi najvýznamnejšie sviatky a takmer dve miliardy kresťanov vo svete ich oslávia v najbližších dňoch. Slovo Vianoce pochádza z rakúskeho slova Weihnacht, čiže svätá noc. Narodenie Ježiša znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha, jeho vstup do dejín ľudí, ktorým daroval spásu. Nekonečný Boh sa stal "maličkým" a v Ježišovi sa stal jedným z nás. Vstúpil do dejín ľudí, zmiloval sa nad nimi a daroval im spásu. Podľa evanjelistu Lukáša dostali správu o narodení mesiáša od anjelov najprv pastieri.

Za dobu existencie ľudstva ich bolo nespočetne veľa. Lunárny je založený na pozorovaní mesačných fáz. Trvá jeden mesačný cyklus (najčastejšie od novu do novu) cca 29 a pol dňa. 12 takýchto mesiacov má dokopy 354 dní, čo je oproti solárnemu roku menej (365). Tento rozdiel spôsobuje posun začiatku roku vždy o pár dní dopredu. V lunárnom kalendári preto nemôžu existovať napr. zimné mesiace, pretože z dlhodobého hľadiska sa každý mesiac ocitá v každom ročnom období. Solárny alebo slnečný kalendár je založený na vzájomnom pohybe Slnka a Zeme. Nie je zlučiteľný s prirodzenou dĺžkou mesačného cyklu, takže dĺžky jeho mesiacov sú dané dohodou. Trvá 365 dní, avšak tzv. siderický rok trvá až 365,25. Tento problém sa elegantne vyriešil priestupnými rokmi, kedy je raz za štyri roky 366 dní trvajúci rok. Lunisolárny rok kombinuje solárny a lunárny a snaží sa kompenzovať nevýhody oboch kalendárov. Aby bolo možné spojiť mesačný a slnečný cyklus, používajú sa tzv. priestupné mesiace. Príkladom je hebrejský kalendár. Lunárny rok je cca o 11,5 dňa kratší ako siderický a za tri roky sa teda omešká o 34,5 dní.

Historický vývoj kalendárov

Tak, ako za mnohé iné inštitúcie, aj za náš typ kalendára vďačíme Rimanom. Pôvodne sa v impériu roky číslovali od založenia mesta Ríma. Jeho založenie v roku 754 pred Kristom symbolizovalo začiatok moderného, usporiadaného sveta. Rok 46 pred Kristom sa nazýval "rokom zmätku", pretože v tomto roku Caesar vsunul do kalendára 90 dní, aby nový kalendár znovu zodpovedal ročným obdobiam, rovnako ako v čase prijatia starého kalendára. Caesar chcel, aby sa rok začínal jarnou rovnodennosťou alebo zimným slnovratom, ale senát, ktorý sa pravidelne stretával 1. Nový kalendár opisoval slnečný rok, rozdelený na dvanásť mesiacov a na 365 dní s jedným dňom, ktorý sa mal pridávať každé štyri roky na koniec februára. Tento kalendár sa rozšíril do všetkých oblastí pod rímskou správou a prebrala ho tiež kresťanská cirkev. Ale jej systém počítania rokov od narodenia Krista anno Domini (roku Pána) poznáme až od roku 527. Zaviedol ho opát Dionysius Exiguus, ktorý bol poverený pápežom zostaviť tabuľky na výpočet Veľkej noci v nasledujúcich rokoch. Tieto tabuľky neoznačil zavedením číslovaním, ale tak, že pri jednotlivé letopočty napísal roku Pána nášho Ježiša Krista.

Významným medzníkom vo vývoji kalendára bolo zavedenie reformy samotným Júliom Cézarom v roku 45 pred našim letopočtom. S pomocou egyptských astronómov pod vedením Alexandrijčana Sosigena presadil Cézar v roku 46 pred Kr. Zaviedol kalendár s 365,25 dňami, v ktorom každý štvrtý rok je priestupný a má 366 dní. Tento kalendár poznáme a rozlišujeme ako Juliánsky kalendár. Na svoju dobu bol nesmierne presný, počítal so zimným a letným slnovratom ako bodom, ktorý je nutné chápať ako ohraničenie roka tak, ako mnohé iné kalendáre, no čo je hlavné bol kalendárom prežívajúcim bez zmien počas stredoveku a niekde sa používa dodnes.

Priemerná dĺžka roka v juliánskom kalendári je 365,25 dňa. Naproti tomu je dĺžka tropického roku o niečo kratšia (365,242 dňa). Odchýlku jedenásť minút ročne si spočiatku nikto nevšímal. Akokoľvek, táto chyba sa naakumulovala a za 131 rokov už predstavovala celý deň. Avšak po mnohých storočiach začala najmä katolícka cirkev pociťovať neadekvátnosť juliánskeho kalendára.

Gregoriánsky kalendár má aj iný názov, trochu rozšírený, ktorý znie „Juliánsky kalendár s kresťanským letopočtom s gregoriánskou korekciou prestupnosti“. Tento názov má preto, že pápež Gregor XIII., ktorý dal pôvodný Juliánsky kalendár opraviť, nebol autorom kalendára, ale len drobnej úpravy. Stalo sa tak v roku 1582a úprava to bola nevyhnutná. Aby sedeli všetky dni v rámci roka a ročných období, bolo nutné vytvoriť korekciu, ktorá mala zabrániť odchýlke. Vytvorili tak pravidlo, že rok je priestupný len vtedy, ak je deliteľný číslom 4. To znamená rok 1996, 2004, 2008, 2012 - ale výnimku tvoria roky, ktoré sú deliteľné číslom 400 (1600, 2000, 2400, 2800).

Nový kalendár, nesúci meno pápeža Gregora XIII., vyrovnal nahromadený rozdiel vynechaním desiatich dní. Podľa ustanovenia pápežskej buly Inter gravissimas nasledoval v mnohých katolíckych krajinách v reformnom roku 1582 po štvrtku 4. októbra síce piatok, ale rovno 15. októbra. Tiež dôležitým ustanovením bolo, že priestupným síce zostal každý štvrtý rok, ale nie rok deliteľný číslom 100, pokiaľ nie je deliteľný číslom 400. Táto reforma zladila kalendárny rok s tropickým. V krajinách, ktoré zostali verné juliánskemu kalendáru, sa rozdiel ďalej zväčšoval a dnes, napríklad, pravoslávna cirkev oslavuje Vianoce 7. januára namiesto 25.

Podľa vtedajšieho výpočtu slnečný rok (= obdobie trvania jedného obehnutia Zeme okolo Slnka) má priemernú dĺžku 365,25 dní (= otočení Zeme okolo vlastnej osi). Keďže tento výpočet je oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dní) dlhší o 11 minút a 14 sekúnd (= 0,0078 dňa), začiatok jari v Juliánskom kalendári sa každý rok posúval o túto časovú jednotku smerom k zime.

Podarilo sa to individuálnym rozhodnutím až pápežovi Gregorovi XIII. (1572 - 1585), ktorý s pomocou bamberského jezuitu Christopha Clavia († 1612) uskutočnil reformu kalendára a do jeho doby nahromadený rozdiel desiatich dní odstránil tak, že v roku 1582 nechal po štvrtku, 4. októbri, nasledovať piatok, 15. Po Gregorovi pomenovaný a dnes celosvetovo platný Gregoriánsky kalendár (Nový štýl) skorigoval príčinu chyby Juliánskeho kalendára (Starý štýl) tým, že zredukoval priestupné roky (= roky, ktorých dve posledné číslice sú deliteľné číslom 4). V časovom úseku 400 rokov vypadnú tri priestupné roky: sú to roky, ktoré završujú storočie a nie sú deliteľné číslom 400.

Odpor proti tejto reforme nevyplýval z tejto nevýznamnej nepresnosti, ale z rozštiepenia kresťanstva. Trvalo takmer dve storočia, kým sa Gregoriánsky kalendár presadil všade v Nemecku.

Zavádzanie tohto kalendára prebiehalo v rôznych krajinách v rôznom období. Snahy boli už počas stredoveku, no protestantská viera a východný obrat sa myšlienke zavedenia nového počítania stránili, rovnako ako doboví astronómovia. V Anglicku napríklad tak dlho odkladali prestup na gregoriánsky kalendár, že sa k tomu odhodlali až v roku 1752. Vtedy už bol rozdiel výrazný. Aj preto boli nútení preskočiť po 2. septembri rovno na 14. septembra. Anglické kráľovstvo skrátka nikdy nezažilo obdobie od 3. septembra do 13. septembra. Rusko prijalo gregoriánsky kalendár až po boľševickej revolúcii v roku 1918, a to s rozdielom už 13 dní.

Tabuľka: Rozdiely v kalendároch a dátumoch

Pre lepšie pochopenie rozdielov uvádzame tabuľku s porovnaním dátumov v rôznych kalendároch:

Pravoslávne Vianoce a juliánsky kalendár

Rozdiel je viditeľný v rozdielnych oslavách Vianoc, čo je prvý rozdiel viditeľný pre bežného človeka a napríklad na Slovensku tiež opakovane medializovaná udalosť. Juliánsky kalendár je dodnes dodržiavaný ako cirkevný kalendár pre cirkevné sviatky v kultúrach na východnom Slovensku, na Ukrajine a v Rusku. Odchýlka Gregoriánskeho kalendára oproti astronomickým podmienkam a realite je „mimo“ len jediný deň za celých 3300 rokov. Naopak juliánsky kalendár sa oproti astronomickým podmienkam vychyľuje o 1 deň už každých 127 rokov. Gregoriánsky kalendár tiež počítal s takzvaným tropickým rokom, ktorého hodnota je 365,242 192 129 dní.

Vianoce patria medzi najvýznamnejšie sviatky a takmer dve miliardy kresťanov vo svete ich oslávia v najbližších dňoch. Juliánskym kalendárom sa riadi pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku, Česku, na Slovensku, v Gruzínsku a na Ukrajine, ako aj niektoré staré východné cirkvi. Pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár. Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu.

Dôvod pre túto rozdielnosť názorov spočíva v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam. Rimania napríklad datovali svoj kalendár „ab urbe condita“ - od založenia Ríma (753 pred Kr.), Gréci po olympijských hrách (začiatok 776 pred Kr.), Židia od 10. storočia pred Kr. Moderný letopočet sa začína v roku 48 pred Kr.

Pravoslávna cirkev, ktorá sa riadi podľa starobylého juliánskeho kalendára, slávi Štedrý deň 6. januára.„Na druhý deň po Christovom narodení vzdávajú pravoslávni kresťania úctu Matke Spasiteľa - Presvätej Bohorodičke Panne Márii. Na tretí deň po sviatku si pripomenú pamiatku sv. arcidiakona Štefana - prvého mučeníka za Christa.

Sviatok Narodenia Pána sa z Ríma rýchlo rozšíril po kresťanskom svete a v 4. storočí ho slávili aj na Východe, hoci tam predtým slávili sviatok Zjavenia Pána (Epifánia), čo malo tiež vianočný obsah. A tak ako Východ prijal sviatok Narodenia Pána, tak zasa Západ v 4. storočí prijal Východný sviatok Zjavenia Pána. No kým na Západe hlavným obsahom sviatku Narodenia Pária bolo Kristovo narodenie a poklona pastierov a 6. januára poklona mudrcov, na Východe bol sviatok Zjavenia Pána aj oslavou narodenia Pána, poklony mudrcov a krstu Krista Pána.

Dnes je vo východných liturgiách deň Zjavenia Pána väčšinou ako deň Krstu Krista Pána, kým Ježišovo narodenie a poklona mudrcov sa slávia na deň Narodenia Pána (25. decembra), pravda, podľa juliánskeho kalendára, ktorý používajú na Východe.

V protiklade k veľmi rozšírenému názoru, že Pravoslávna cirkev nepozná osobitný sviatok Narodenia Pána, lebo ho slávi ako sviatok Zjavenia Pána 6. januára, všetky východné cirkvi s výnimkou Arménskej apoštolskej cirkvi už od 4. storočia slávia spoločne s cirkvami Západu 25. decembra sviatok Kristovho narodenia, ktorý východné cirkvi kedysi skutočne slávili na sviatok Zjavenia Pána. sa na Východe spolu s inými "zjaveniami Pána" 6. januára. polovici 4. 25. decembra.

Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára, zatiaľ čo iná časť pravoslávnych cirkví sa rozhodla pre 25. december podľa juliánskeho kalendára - to zodpovedá 6. januáru. juliánskeho kalendára 6. a 7. januára. Na základe rôznych tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v iných termínoch.

Pravoslávnym Vianociam predchádza 40-dňový pôst, známy ako Filipovka alebo Adventný pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a často aj oleja. Pôst však nie je len o jedle - jeho cieľom je duchovné očistenie, modlitba a zmierenie s blízkymi. 6. januára, na Štedrý večer, začína hlavná oslava narodenia Krista. Tento deň je pre veriacich významným momentom.

Tradičné zvyky a obrady

• Tradične sa podáva 12 pôstnych jedál, ktoré symbolizujú dvanásť apoštolov. Medzi typické pokrmy patria varená pšenica (kutiya), med, orechy, ovocie, kapustové listy a fazuľové jedlá.
• Rodiny sa spoločne modlia, zapaľujú sviečky a čítajú pasáže z Biblie.
• Na stôl sa často kladie seno, ktoré pripomína narodenie Krista v maštali.
• Oslavy oficiálne začínajú, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, symbolizujúca Betlehemskú hviezdu.

Na Pravoslávne Vianoce (7. januára) je hlavným bodom dňa slávnostná bohoslužba, známa ako Božská liturgia. Veriaci sa stretávajú v kostoloch, kde sa modlia, spievajú hymny a radujú sa z Kristovho narodenia. Atmosféru dotvára kadidlo, svetlo sviečok a nádherné pravoslávne ikony.

V rozličných pravoslávnych krajinách sa dodržiavajú rôzne regionálne zvyky:

• Rusko: Vianoce sú v Rusku tichým a duchovným sviatkom. Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
• Srbsko: Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
• Grécko: Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
• Ukrajina: Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.

Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.

Pravoslávne Vianoce sú krásnym príkladom sviatkov, ktoré spájajú duchovnú hĺbku, rodinnú lásku a úctu k tradíciám.

Rusínske Vianoce a juliánsky kalendár

Rusíni sú ako etnikum na Slovensku svojím spôsobom unikát. Používajú iné písmo než latinské, cyriliku. Staroslovienčina, prvý spisovný jazyk Slovanov pochádzajúci z 9. storočia, je prítomná i v obradoch gréckokatolíckeho i pravoslávneho náboženstva, ktoré sú prevažujúcim vierovyznaním rusínskeho etnika. Rusíni si ako grécki katolíci zachovali až do 20. storočia zvyk oslavovať Vianoce podľa starého, Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Na Slovensku to rusínske obce dodržiavali do 70. rokov minulého storočia. Za posledných asi 40 rokov však aj grécki katolíci postupne prešli na Gregoriánsky kalendár. Z praktických dôvodov, napríklad pre školské prázdniny.

V Prešovskom kraji dnes slávia Štedrý večer 6. januára už len tri posledné gréckokatolícke obce: Jalová, Strihovce a Šmigovec v Sninskom okrese. Potvrdil to hovorca Ľubomír Petrík za Prešovskú archieparchiu, ktorá spravuje 163 farností. Z farností a obcí v Košickej eparchii sa už Juliánskym kalendárom neriadi žiadna. Podľa jej hovorcu Michala Hospodára poslednou obcou, ktorá sa pridŕžala januárového termínu, ale nedávno tiež prešla na nový štýl, bol Ruský Hrabovec v okrese Sobrance. Spolu s východnou pascháliou je kanonickým kalendárom Prešovskej pravoslávnej eparchie.

Rusínskym Vianociam predchádzal najprv prísny pôst, podobný, ako poznáme pred Veľkou nocou, ale kratší. Na Štedrý deň sa hneď po zotmení (na „Sjatyj večur“) začínali prvé obrady. Podľa starých zvykov gazda pred večerou naposledy obišiel domáce zvieratá a priniesol do izby snop slamy. Gazdiná položila v predsieni do kruhu reťaz ako symbol spojenia rodiny a dobrého hospodárenia a na sviatočnom stole nesmelo vedľa pripravených jedál chýbať zrno na znak bohatej úrody. „K úvodu večere patrilo aj umytie v potoku. Všetci sme šli k ´prorubu´, ktorý otec predtým vysekal v ľade, umyli sa a mama priniesla v kanvici vodu a za hrsť piesku z potoka aj domov. Bol to rituál očisty a zdravia rodiny,“ spomína rusínsky spisovateľ Vasiľ Choma, ktorý vyrástol v dedine Miková. Mnohí Rusíni, aj v mestách, istú podobu tohto zvyku ani dnes nestratili - pred večerou sa každý umyje len studenou vodou, hoci z vodovodu. Samotnú večeru začínal pán domu zapálením sviečky a spoločnou modlitbou. Potom gazdiná vyznačila každému na čelo krížik z medu so slovami „Christos roždajetsja“.

Podľa rusínskej tradície sa na štedrovečernom stole má vystriedať deväť jedál. Od cesnaku s chlebom, soľou a medom, cez typické rusínske jedlá, ako sú hríbová „mačanka“, pôstna kapustnica, pirohy, studená slivková polievka „slivčanka“ a pečená ryba, až po bobaľky s makom a napečené koláče. „Po večeri otec na jednom mieste v izbe rozložil slamený snop ako symbol, že Ježiško sa narodil v Betleheme na slame. spomienkach Vasiľ Choma. Po večeri chodievajú v rusínskych dedinách aj dnes od domu k domu koledníci. Po Štedrej večeri idú všetci na polnočnú omšu.

Rusíni nemajú prvý a druhý sviatok vianočný. Deň po Štedrom večeri však nazývajú „Ristvo“ („Roždestvo“) - Narodenie. Zrána idú na rannú bohoslužbu („utreňa“), večer na večernú („večerňa“). Ďalší deň sa to opakuje, vrátane svätej liturgie. Bohoslužby sa nesú v nábožných spevoch v staroslovienskom jazyku, ale s prvkami hovorovej rusínčiny. Pravoslávni Rusíni slávia Vianoce, „Roždestvo Christovo“, slávnostným spôsobom tri dni:

1. deň: Roždestvo Christovo.
2. deň: Sobor presvjatoj Bohodrodici.
3. deň: Sv. prvomučeníka Štefana.

Všepravoslávny koncil na Kréte v júni 2016 musel stiahnuť túto problematiku z programu - a pritom táto téma bola pred necelými sto rokmi jednou z najhorúcejších tém na zvolanie práve tohto koncilu. Veľké ukrajinské cirkvi - dve pravoslávne cirkvi a gréckokatolícka cirkev - sa dlhý čas nezaoberali otázkou kalendára výslovne. Pri regulácii sviatkov sa civilný kalendár orientoval na cirkevné ponuky väčšinových cirkví. Tak ako v mnohých prevažne pravoslávnych krajinách, problémy vznikali predovšetkým tam, kde vzhľadom na rozdielne kalendár...

tags: #druhy #kalendarov #gregoriansky #pravoslavny