Duch Alžbety Bavorskej: Život, Láska a Odkaz Cisárovnej Sisi

Alžbeta Amália Eugénia Bavorská, známa ako Sisi, bola jednou z najvýraznejších osobností 19. storočia. Bavorská princezná, rakúska cisárovná, česká a uhorská kráľovná, Sisi predčila svoju dobu vo všetkých smeroch. Jej život bol plný zaujímavostí, ktoré ju spájajú aj so Slovenskom.

Alžbeta Bavorská a Slovensko

Uhorská kráľovná Sissi viac razy navštívila Slovensko a mala ho veľmi rada. Nie náhodou preto je u nás niekoľko pamiatok venovaných slávnej rakúskej cisárovnej.

• V Bratislave v kostole sv. Alžbety (Modrý kostolík) je biely mramorový reliéf kľačiacej Sissi v svadobných šatách.
• Mramorovú pamätnú tabuľu v roku jej smrti osadil na Alžbetinej skale nad mestom vtedajší maďarský spolok v Kremnici.
• V Piešťanoch bola busta Sissi umiestnená pred liečebným domom Irma na Kúpeľnom ostrove.
• Sochu cisárovnej Sissi opätovne umiestnili v septembri 2010 aj v Južnom parku v centre Prešova.

Podľa historických prameňov sa Sissi zastavila v metropole Šariša v roku 1895, keď sa vracala z trojtýždňového pobytu v Bardejovských Kúpeľoch. Ako spomienku na túto udalosť vytvoril významný slovenský sochár Alojz Stróbl bronzovú sochu.

V lete 1895 navštívila Bardejovské Kúpele cisárovná Alžbeta Bavorská, známa ako Sisi. Sisi sa prišla do Bardejovských Kúpeľov liečiť, oddýchnuť a zabudnúť na tragickú smrť svojho syna Rudolfa.

Cisárovná Alžbeta pricestovala do Bardejovských Kúpeľov 1. júla 1895, aby tu našla úľavu a pokoj od svojich zdravotných problémov. Isté je len to, že jej zdravotný stav sa po tragickej smrti syna Rudolfa v r.

Dnes si na pamiatku návštevy Sisi môžete pozrieť expozíciu v Hoteli Alžbeta, kde vzniklo jedinečné Múzeum cisárovnej Sisi. Je autenticky zariadený v štýle 19. storočia. Nájdete ho u nás v muzeálnom apartmáne Sisi.

V depozite Šarišského múzea v Bardejove je uložený prsteň, ktorý Sissi na znak vďaky venovala pri návšteve mesta 7. júla 1895 svojmu sprievodcovi chrámom sv.

Busta rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety, Sissi, zdobí odnedávna vestibul Mestského úradu v Poltári. Busta bola roky ukrytá v slame, kde ju našli v roku 1993 traja Poltárčania. Busta je pýchou mesta a preto padlo rozhodnutie presťahovať ju z múzea na úrad.

Onedlho si nájde „domov“ aj v Komjaticiach. Ako Sissi, ktorá v 19. storočí bola považovaná za najkrajšiu panovníčku na svete, zavítala do Komjatíc? Busta, ktorý vyhotovil sochár Alojz Štrobl, na začiatku minulého storočia stala v Komjaticiach pred Obecným domom.

Po vzniku Československej republiky sa všetky symboly Rakúsko-Uhorskej monarchie likvidovali a odstránili aj bustu Sissi, ktorú schovali v budove Obecného domu. Pri jeho búraní sochu objavil učiteľ Silvester Podhorec a odniesol ju na dvor starej školy. Busta bola značne poškodená.

Iniciátormi „druhého životu“ busty boli v r. 2014 manželia Dragúňovi a Vierka Vrabcová. Rozhodli sa, že bustu treba opraviť a prezentovať verejnosti. Reštaurátorka Mária Horňáková bustu zrekonštruovala na vlastné náklady. Potom ju odovzdali obce.

Na Slovensku majú takmer tucet pomníkov a búst slávnej Sissi. Nachádzajú prakticky vo všetkých regiónoch Slovenska.

Vo vybranú augustovú nedeľu sa v Bardejovských Kúpeľoch každoročne koná spomienková slávnosť na počesť cisárovnej Sisi. Nazýva sa Alžbetínsky deň a je jedným z vrcholov kultúrneho leta v Bardejovských kúpeľoch už druhé desaťročie.

Počas nej sa ľudia majú možnosť pokochať pohľadom na cisárovnú Alžbetu - Sisi a jej manžela Františka Jozefa I. Prechádzajú sa v dobových kostýmoch po areáli kúpeľov a fotografujú sa s poddanými.

Prvou reprezentatívnou kultúrnou akciou po korona kríze, ktorú usporiadajú Bardejovské Kúpele vo svojom areáli, bude v nedeľu tradičný ALŽBETÍNSKY DEŇ. Ide o pripomienku návštevy rakúskej cisárovnej Alžbety zvanej Sisi, ktorá sa liečila v Bardejovských Kúpeľoch v dňoch 1. - 22. júla 1895.

Spomienková slávnosť začne v parku pred hotelom Alžbeta, pri pamätníku cisárovnej.

Na tejto mimoriadne obľúbenej akcii sú vítaní všetci dospelí, ale aj deti, ktorí dostanú možnosť pozdraviť cisársky pár. Alžbetínsky deň organizujú kúpele ako pripomienku návštevy Sisi v Bardejovských Kúpeľoch v roku 1895.

V hoteli bol pre cisárovnú vybudovaný špeciálny bočný vchod a bývala v izbe (dnes 218) s krásnym výhľadom na kúpeľný areál. V rovnakom apartmáne sa môžu ubytovať hostia aj dnes.

Bardejovské kúpele, a.s. začali budovať značku ,,Kráľovské kúpele“, ako súčasť odkazu na návštevu Sisi v Bardejovských Kúpeľoch. S ,,kráľovskými“ aktivitami začali kúpele v roku 2016 po rekonštrukcii liečebného domu ALŽBETA (kedysi Deák), ktorý nesie meno rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety.

Značku Sisi a jej prepojenosť na ,,kráľovské kúpele“ budú kúpele posilňovať aj v budúcnosti. Vidia v tom potenciál, keďže Sisi Bardejovské kúpele naozaj navštívila a strávila tu tri týždne.

Kráľovský apartmán Sisi je luxusne zariadený a momentálne je to top ponuka Bardejovských kúpeľov, a.s. Má obývaciu časť, spálňu, predsienku, samostatné WC, samostatnú kúpeľňu a veľkú terasu.

Na prízemí, vedľa recepcie, je ďalší-tzv. muzeálny apartmán Sisi, vybavený masívnym štýlovým nábytkom podľa vzoru apartmánov v Hofburgu a vyzdobený fotografiami a obrazmi Sisi. Neslúži na pobyt, ale je prístupný aj verejnosti, turistom a neubytovaným klientom (vstupné je 1 EURO).

Súčasťou spomienkových aktivít je aj vlaňajšia novinka - náučný chodník nazvaný ,,Sisi a jej zastavenia“. Chodník je dlhý 2,3 km. Rovnako v tomto duchu dostala koncom mája 2019 nový šat i meno Kaviareň v hoteli Ozón, ktorá sa teraz volá: ,,Kaviareň SISI“.

Ak hľadáte dávku intimity, ste na správnom mieste. Prejdete čistinkou a menším lesíkom a pod vami sa ukrýva už samotný Schloss Hotel Fuschl. Mimochodom, cisárovná tu nikdy nebývala. Ducha Sissi a Romy Schneider tu jednoducho všade cítiť. Najmä v historickej časti hotela, v samotnej veži, kde nájdete aj historické izby s jedinečným výhľadom na jazero.

Tabuľka: Pamiatky na Sisi na Slovensku

Aká bola Sisi v skutočnosti?

Vo filmoch ju vykresľovali ako nežnú princeznú ale cisárovná Sisi bola v skutočnom živote úplne iná. Alžbeta Bavorská, prezývaná Sissi, sa narodila do uvoľnenej, bohatej aristokratickej rodiny, ktorá žila ďaleko od pompéznosti cisárskeho dvora.

V roku 1853 sa osudovo stretla so svojím bratráncom - cisárom Františkom Jozefom, ktorý sa mal pôvodne zasnúbiť s jej sestrou Helenou. No namiesto toho ho očarila plachá, krásna Alžbeta. Hoci mala len 15 rokov, jej výzor a charizma mu učarovali natoľko, že sa stala cisárovnou rakúskeho impéria.

Viedenský dvor bol presným opakom toho, čo Sissi poznala. Prísne pravidlá, neustály dohľad a chladná cisárovná matka Zofia jej spôsobovali úzkosť. V novom prostredí trpela samotou a izoláciou. Postupne u nej prepukli depresie, ktoré sa snažila prekonať rôznymi spôsobmi - vtedy bežne dostupným kokaínom, nadmernou fyzickou aktivitou či ezoterickými praktikami.

Vo veku 51 rokov sa Sissi rozhodla pre niečo v tom čase šokujúce - dala si vytetovať kotvu na rameno ako symbol svojho vnútorného putovania.

Jej záujem o duševne chorých a deformovaných ľudí však netreba preceňovať, pretože to bolo v tom čase veľmi módne.

Alžbeta bola stále v pohybe, a tak bola nielen telesne ale aj duševne ťažko dosiahnuteľná. Neukojiteľná potreba pohybu sa dá vysvetliť ako symbolické odmietanie. Ďalším cieľom tohto ojedinelého správania je ponižovanie druhých.

Manželstvo a Láska v Dobe Sisi

Ako prebiehalo dvorenie u šľachty a ako pytačky u bežného ľudu? Mohli si ľudia kedysi vybrať za manžela toho, koho naozaj milovali, alebo šlo iba o dobový „biznis“? Ako prebiehala svadobná noc a naozaj ich pri akte sledovali svedkovia? A existovalo vôbec právo prvej noci, o ktorom sa toľko hovorí?

Podľa dostupných zdrojov už Rimania poznali manželstvo, no nepovažovali ho za zvláštny zmluvný vzťah a už vôbec nie za sviatosť, jednoducho za spoločenský fakt vyplývajúci zo vzájomnej náklonnosti muža a ženy.

S rozširovaním kresťanstva sa začalo formovať aj liturgické slávenie manželstva. Okolo 10. Manželstvá uzatvárané z lásky sa začali znova uzatvárať až v období medzi dvoma svetovými vojnami.

V kresťanskom svete je základným poslaním manželského zväzku založenie rodiny. S príchodom reformácie sa v Európe rozšírili ďalšie náboženstvá, no to na význame uzatvárania sobášov za účelom založenia rodiny nič nezmenilo.

Ak nedošlo k zasnúbeniu už v útlom veku, v čase chlapcovho dospievania boli poverení ľudia, ktorí vyberali najvhodnejšiu nevestu z privilegovaných rodín. Dôležitý bol rodokmeň, dobré zdravotné i duševné predpoklady nevesty a v prípade, že sa okruh príliš zúžil, nerozhodoval ani veľký vekový rozdiel.

V iných vrstvách to prebiehalo inak. Tak napríklad sa môžete dočítať i to tom, že v neskoršom období v meštianskych vrstvách a na vidieku mladí muži zvykli poslať k rodine svojej vyvolenej staršiu ženu, aby prezvedela predbežný súhlas so svadbou. Až pri nádeji úspechu sa odhodlal prísť i on sám s cieľom popýtať ženu svojho života o ruku.

Či bude úspešný, sa vraj dalo zistiť aj podľa toho, čím ho hostitelia ponúkli. Alkohol a praženica znamenali, že je ruka v rukáve, bryndza presný opak. Keď pytač teda odišiel jemne pod parou, bolo jasné, že sa dievča môže začať chystať pod čepiec a organizovať zásnuby.

Hoci to nebolo pravidlom, poznáme z histórie i prípady, keď sa mladý pár postavil proti pravidlám i rozhodnutiu rodičov. Svojsky sa tiež do histórie zapísal jeho strýko František Jozef a jeho výber manželky. Napriek tomu, že mu vybrali sesternicu Helenu Bavorskú, on si vybral za manželku jej mladšiu, iba 16-ročnú sestru Alžbetu známu ako Sissi.

Už v dávnych časoch bola základnou podmienkou k uzavretiu pohlavná zrelosť oboch snúbencov, čo bolo sprvoti u dievčat 12 rokov a u chlapcov 14 rokov. Hranice „plnoletosti“ sa však postupom času zvyšovali.

V období humanizmu sa dospelosť určovala podľa zrelosti druhotných pohlavných znakov - chlapci sa za dospelých považovali vo veku 16 - 18 rokov, dievčatá vo veku 14 - 16 rokov.

V meštiackom prostredí 19. storočia a v nižších aristokratických vrstvách sa muži vzhľadom k povinnosti „hmotnej zábezpeky“ zriedka ženili pred tridsiatkou. Ale veľký vekový rozdiel nebol výnimkou ani v panovníckych kruhoch, kde bola manželka často podstatne mladšia z toho dôvodu, že to bolo vhodnejšie k splodeniu potomka, prípadne sa stala opatrovníčkou manželových detí z predošlých manželstiev.

Samozrejme, pre jedných úplné tabu, pre iných veľmi zaujímavá otázka svadobnej noci so sebou prináša i úsmevné či nepochopiteľné príbehy. Je pravdou, že v období novoveku sa od nevesty očakávalo, ba priam vyžadovalo, aby bola „nedotknutá“.

V prípade monarchov boli k tejto „výučbe“ vyberané vhodné ženy, ktorých úlohou bolo, aby sa z mladého muža mohol stať manžel schopný splodiť potomka. Z rovnakého dôvodu boli - či už priamo pri svadobnom lôžku, alebo za dverami - prítomní svedkovia, ktorých úlohou bolo potvrdiť nielen panenstvo nevesty, ale hlavne fakt, že došlo k naplneniu manželstva a že mladý pár nebude mať problém počať dieťa.

Ak nebola svadobná noc naplnená, mohlo dôjsť k anulovaniu manželstva... I keď i tu poznáme mnoho výnimiek, zablúďme teraz do Francúzska, kde sa druhou manželkou Napoleona I. stala Mária Luisa.

Napríklad syn spomínaného Františka I. a jeho spríbuznenej druhej manželky, cisár Ferdinand I., nemal práve najlepšie predpoklady pre uzavretie manželstva, vzhľadom k tomu, že sa netešil ani telesnému, ani duševnému zdraviu. Dokonca spočiatku lekári považovali priam za nevhodné, aby sa oženil.

Ak hovoríme o minulosti, nemožno ani fenomén manželstva, resp. nevery vytrhnúť z kontextu, ale posudzovať ho v duchu doby. Manželia aristokratických vrstiev boli pre mnohé povinnosti často od seba na dlhý čas odlúčení, preto nevera u muža bola plne akceptovaná.

Traduje sa, že niektorí feudáli uplatňovali nárok na prvú noc s nevestou zo svojho panstva, teda skôr ako jej manžel. Je to však skôr mýtus, než skutočnosť. Čosi podobné existovalo v dávnych dobách ako náboženský rituál alebo prejav moci kráľa nad okolitými vládcami.

10. februára 1840 sa konala svadba anglickej kráľovnej Viktórie s princom Albertom. Nuž, a práve toto bola prvá známa svadba, na ktorej bola nevesta v bielom, čo bolo silným narušením dovtedajšieho statusu quo.

Zrejme až Alžbeta Bavorská - Sissi - ktorá je známa svojou vychudnutou postavou a extrémne štíhlym driekom zaviedla nový trend a mnohé aristokratky a manželky sa chceli podobať tejto obdivovanej žene.

Muž uzavretím manželstva potvrdzoval svoju spoločenskú úspešnosť a zastupoval rodinu navonok, platil dane, disponoval peniazmi, určoval rodinný rozpočet, rozhodoval o osude manželky a detí.

Aký bol kľúč k šťastnému manželstvu? Existuje vari dnes kľúč k šťastnému manželstvu?

Rodinné Vzťahy Cisárovnej Alžbety

Pri posudzovaní rodokmeňových tabuliek je nápadné, že sa pritom určité zväzky uprednostňovali. Prevládajú manželstvá príslušníkov jednotlivých wittelsbachovských vetiev (Bavorska a Falcka) s Habsburgovcami.

Alžbetin otec, vojvoda Max, prekypoval v mladosti životným optimizmom, ale jeho veselú povahu podchvíľou nečakane zatienili trudnomyseľné nálady. Láska k poézii sa nepestovala len v rodine z matkinej strany, aj otec cisárovnej už od svojej mladosti skladal prozaické i básnické diela.

Po otcovi zdedila cisárovná Alžbeta jednu z najnápadnejších wittelsbachovských vlastností - nepokojného ducha a neskrotnú cestovateľskú vášeň. Po starom otcovi zdedila Alžbeta nervozitu.

Treba predovšetkým skoncovať s predsudkami o zlom vzťahu medzi veľkovojvodkyňou Žofiou a Alžbetou. Na rozdiel od všetkých biografických prameňov, ktoré veľkovojvodkyňu opisujú ako tvrdú, zlomyseľnú a neoblomnú ženu, jej blízki o nej hovoria ako o mimoriadne spoločenskej a inteligentnej osobnosti. Cisárova matka nebola ani chladná ani tvrdá, ale dobrosrdečná a láskyplná žena.

Svojej neveste bola dokonca vďačná aj za to, že mohla za ňu prebrať výchovu detí. Prečo potom opisovala cisárovná svojej dcére Márii Valérii veľkovojvodkyňu v takom nepriaznivom svetle, zatiaľ čo vlastnú matku idealizovala? Tento jav sa dá vysvetliť fenoménom „rozporu a presunu“.

U Sissi to bolo ako v rozprávke: nie vlastná matka, ale macocha je vždy tá zlá. V jej prípade však bola zlou macochou Žofia. Alžbeta prejavovala aj o vlastné deti málo záujmu, ešte menej sa zaujímala o vnúčatá a nevestou - korunnou princeznou Štefániou jednoznačne opovrhovala.

Alžbetinu pochybnú rolu matky môžeme ľahko vysvetliť: hoci porodila štyri deti, len jedno z nich, posledné, dcéra Mária Valéria, bola skutočne jej.

Sissi sa viac-menej vzdala výchovy svojich prvých detí, mali ju na starosti vychovávateľky a guvernantky, ako to bolo vtedy v každej rodine z vyššej spoločenskej vrstvy zvykom. Vzhľadom na svoj osobný život nebola Alžbeta nikdy schopná rozvinúť v sebe materský cit.

Odpor voči bábätkám a ich pachu, ktorý ju vždy miatol, sú dôkazom neurotickej averzie voči malým deťom. Pre Sissi je charakteristický aj jej odpor voči tehotenstvu, vrátane telesných premien, ktoré s ním súvisia.

Pri Márii Valérii chcela odčiniť to, čo spôsobila svojim starším deťom. Nielenže brávala svoju „jedinú“ všade so sebou, teda aj na cesty, ale zahŕňala svoju dcérku priam exaltovanou náklonnosťou. Robila všetko pre to, aby si Máriu Valériu k sebe pripútala a nemusela sa o dcérinu lásku s nikým deliť.

Osobnosť a Záľuby Cisárovnej

Alžbeta bola posadnutá vidinou štíhlej línie. Pri obliekacej tortúre už teda nešlo ani tak o „vonkajšie tvary“, ako skôr o stanovenie vonkajších hraníc vlastnej vôle a tým aj náruživosti.

Sissi bola vášnivou jazdkyňou a ak nechcela, aby ju jej horkokrvné kone pri odvážnej jazde ohrozovali, musela ich náležite ovládať.

Podobná symbolika sa skrýva za Sissiným uctievaním vlasov. Vlasy sú všeobecne symbolom vitality a sily, rastú dokonca aj po smrti.

Štúdium jazykov a literatúry bolo ďalšou záľubou cisárovnej. O tieto disciplíny prejavovala prehnaný záujem, a preto ho môžeme považovať za jeden z jej vrtochov.

Cisárovná Alžbeta sa mimoriadne zaujímala o všetko choré a abnormálne. Vo všetkých mestách, v ktorých sa zastavila, navštevovala v nemocniciach ľudí s nákazlivými chorobami, oblasti zasiahnuté epidémiami alebo blázince. Okrem toho pozývala k sebe ľudí enormného vzrastu alebo siamske dvojčatá.

Alžbeta bola stále v pohybe, a tak bola nielen telesne ale aj duševne ťažko dosiahnuteľná. Alžbeta mala neobvyklé jazykové znalosti. Okrem nemčiny ovládala Alžbeta maďarčinu, češtinu, poľštinu, rumunčinu, taliančinu, angličtinu.

Modrý Kostolík v Bratislave: Symbol Pamiatky na Sisi

Kostolík mal byť akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety Bavorskej - Sissi, manželky Františka Jozefa I. V čase vzniku oltára mu dominoval nádherný mramorový reliéf modliacej sa Sissi.

Táto najatraktívnejšia bratislavská secesná budova je oficiálne známa ako Kostol svätej Alžbety Uhorskej. Jeho štýl, ktorý je známy aj ako uhorská secesia, navrhol budapeštiansky architekt Ödön Lechner a postavené boli na začiatku dvadsiateho storočia.

Kostol bol vysvätený 11. októbra 1913. Je zaujímavý modrou farbou omietky a modrou mozaikou. Dokonca aj strešná krytina má modrú glazúru.

Drobná secesná ornamentálna výzdoba vznikla na základe ruže - kvetu, ktorý bol spojený s legendou o sv. Alžbete.

Filmové spracovania cisárovnej Alžbety Bavorskej, známej pod menom Sissi, ju predstavujú ako jemnú, krehkú krásku, akúsi rozprávkovú postavu z habsburskej ríše. Realita však bola oveľa zložitejšia a drsnejšia.

Alžbeta bola považovaná za ideál ženskej krásy, no jej pôvab nebol náhodný ani ľahko udržiavaný. Každý deň trávila dlhé hodiny úpravou svojich vlasov, ktoré jej siahali až po členky. Bola veľmi štíhla - pri výške 172 cm vážila len okolo 50 kilogramov.

Alžbeta žila v tieni poverčivosti, ezoteriky a mystiky. Fascinovali ju tajomné sily a nadprirodzené javy. Hoci sa snažila uniknúť formálnemu životu na dvore - a čoraz viac cestovala, čím si vytvárala vlastný izolovaný svet - tragický osud si ju našiel.

V roku 1898 počas pobytu vo švajčiarskej Ženeve ju anarchista Luigi Lucheni napadol pilníkom a smrteľne zranil. Alžbeta zomrela krátko na to, bez ochranky a v anonymite, ktorú si sama vybrala.

tags: #duch #j #cisarovnej #sisi