Rím, "Večné mesto", je pokladnicou historických a kultúrnych pamiatok. Medzi nimi vynikajú kostoly a baziliky. Tento článok sa zameriava na históriu a architektúru Chrámu svätého Ondreja v Ríme.
Pre lepšie pochopenie kontextu je dôležité pripomenúť si biblické zmienky o apoštolovi Ondrejovi:
- Mt 4, 18-20: Ondrej a jeho brat Šimon (Peter) sú povolaní Ježišom, aby sa stali rybármi ľudí.
- Mt 10, 2-4: Ondrej je menovaný medzi dvanástimi apoštolmi.
- Mk 1, 16-18: Podobné povolanie Ondreja a Šimona pri Galilejskom mori.
- Mk 1, 29-31: Ježiš navštevuje dom Šimona a Ondreja a uzdravuje Šimonovu testinú.
- Mk 3, 13-19: Ondrej je ustanovený za jedného z Dvanástich.
- Mk 13, 1-5: Ondrej sa pýta Ježiša na znamenie budúceho zničenia chrámu.
- Lk 6, 12-16: Ondrej je vybraný medzi Dvanástich apoštolov.
- Jn 1, 35-44: Ondrej nasleduje Ježiša a privádza k nemu svojho brata Šimona.
- Jn 6, 1-13: Ondrej spomína chlapca s piatimi jačmennými chlebmi a dvoma rybami.
- Jn 12, 22: Gréci chcú vidieť Ježiša a obracajú sa na Filipa a Ondreja.
- Sk 1, 12-14: Ondrej sa modlí s ostatnými apoštolmi a Máriou.
Jeden z klenotov rímskej barokovej architektúry a majstrovské dielo slávneho Gianlorenza Berniniho je po Kostole il Gesù a Kostole Sant’Ignazio di Loyola tretím rímskym kostolom jezuitskej rehole.
Počiatky dnešného kostola siahajú do dávneho stredoveku. Už pred 12. storočím na jednom zo siedmych starovekých rímskych pahorkov stál kostol zasvätený apoštolovi Andrejovi. O jeho existencii svedčí pápežská bula z 11. storočia. Iným hmatateľným dôkazom je tzv. Catalogo di Cencio Camerario, najstarší adresár kostolov v Ríme, ktorý zostavil camerlengo a neskorší pápež Honorius III. na konci 12.
Berniniho genialita a zmysel pre dokonalý dojem sa plne prejavili aj v interiéri chrámu. Osobité miestne podmienky viedli Berniniho k pôdorysnému riešeniu v podobe priečne situovanej elipsy; kratšia os zodpovedá smeru od vstupu k hlavnému oltáru a dlhšia šírke kostola. V mohutných múroch umiestnil okrem chóru veniec štyroch bočných kaplniek. Dômyselná a zložitá hra priamych línií a kriviek sa takmer stráca v prítmí chrámového interiéru.
Pre lepšiu orientáciu v rímskej mestskej hromadnej doprave sa odporúča využiť android aplikáciu „Probus Rome“. Nezabudnite sa však obrniť veľkou dávkou trpezlivosti pri permanentne meškajúcich spojoch a na prichádzajúci autobus vždy zamávajte a v autobuse si zas zazvoňte na zastávku, keď budete chcieť vystúpiť. Inak vám šofér jednoducho nezastaví.
Chiesa di Sant'Andrea al Quirinale
Nedostatočnú dopravnú infraštruktúru však v Ríme kompenzuje sieť pitných liatinových fontánok, ktoré ľudia familiárne volajú nasoni, doslova „veľký nos“. Svoje meno dostali podľa charakteristického dizajnu so štíhlym zahnutým kohútikom , ktorý bol prvýkrát použitý v 70. rokoch 19. storočia. Navyše, mnohé majú otvor na vrchnej časti výlevky, takže ak hlavný výtok zablokujete palcom, studená osviežujúca voda sa vytlačí do horného otvoru, čo umožňuje pohodlné pitie. Dokopy je takýchto pitných fontánok v Ríme okolo 2 500. Bez nich by som si to v horúcich rímskych uliciach nevedel vôbec predstaviť.
Okrem Chrámu svätého Ondreja, Rím ponúka nespočetné množstvo ďalších pamiatok. Tu je zoznam niektorých z nich:
- Castel Sant’Angelo (Anjelský hrad)
- Ponte Sant’Angelo (Anjelský most)
- Piazza Navona
- Panteón
- Bazilika Panny Márie nad Minervou
- Koloseum
- Forum Romanum
- Palatinum
- Kapitolské múzea
- Kvirinálsky palác
- Bazilika Panny Márie Väčšej
- Sixtínska kaplnka
- Vatikánske múzeá
- Vatikánske záhrady
- Kupola Baziliky svätého Petra
Pri návšteve Ríma je dôležité venovať pozornosť aj pápežským bazilikám. Pápežská bazilika Santa Maria Maggiore patrí medzi štyri hlavné rímske patriarchálne baziliky. Je tiež jedným zo siedmich takzvaných pútnických kostolov, ku ktorým už od raného stredoveku putovali veriaci prichádzajúci do Ríma. Interiér dnešnej baziliky si zo všetkých rímskych veľkých sakrálnych stavieb, napriek viacerým prestavbám, najväčšmi zachoval svoj pôvodný ranostredoveký vzhľad. V hlavnej lodi návštevníka zaujme nádherný kazetový strop vyzdobený zlatom.
Interiér Baziliky Santa Maria Maggiore
Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu v Lateráne, „Matke a hlave všetkých kostolov mesta a sveta“. Do baziliky vedie päť brán, z ktorých jedna je tzv. Porta sancta (Svätá brána), ktorá sa otvára iba počas milostivých (jubilejných) rokov. Bronzové dvere strednej brány boli pôvodne na antickej senátnej budove zvanej Curia Julia.
V blízkosti hlavnej pápežskej baziliky sa nachádza Santuario Scala Santa. Nájdeme tu Sväté schody (Scala Santa), po ktorých kráčal zbičovaný Ježiš Kristus v paláci Pontia Piláta v Jeruzaleme. Pre mňa ako katolíka sú tieto schody skrátka relikviou.
Dosť vzdialenou od centra je neoklasicistická Basilica Papale San Paolo fuori le Mura, teda Bazilika svätého Pavla za hradbami. Predpokladá sa, že predchodcom dnešnej baziliky bol malý kostolík založený rímskym cisárom Konštantínom I. nad miestom, kde bol asi dva kilometre od hradieb mesta pri ceste do Ostie pochovaný apoštol Pavol.
18. novembra roku Pána 1626 bola v Ríme pápežom Urbanom VIII. vysvätená najznámejšia patriarchálna bazilika - Bazilika svätého Petra. Výstavba renesančno-barokového chrámu trvala 120 rokov, pričom stojí na mieste pôvodnej neskoroantickej sakrálnej stavby, ktorú dal postaviť cisár Konštantín I. na žiadosť pápeža Silvestra I.