Sumerský Najvyšší Boh: Kto to Bol a Aký Bol Jeho Význam?

Národ Sumerov predstavoval prvú z prisťahovaleckých vĺn. Nie je celkom známe, v ktorom období prišiel tento národ z centrálnej Ázie. Isté je len, že splynul s pôvodným obyvateľstvom tejto oblasti do jedného celku a táto spoločnosť vytvorila najstaršiu dokázateľnú civilizáciu na svete. Vznikali tu prvé mestá a písmo, zorganizovalo sa odovzdávanie správ.

Vznik Civilizácie a Mestské Štáty

Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu viacerých mestských štátov s malou rozlohou blízko seba (Ur, Uruk, Lagaš, Kiš, Umma...). Epos o Gilgamešovi je výrečným dôkazom ich dávnych súbojov. Zachované neúplné zoznamy kráľov uvádzajú významných vládcov. Títo králi vládli ako absolútni kňazskí panovníci nad opevnenými mestami, ktorých centrami boli chrámové stavby so zikkuratmi (stupňovými vežami). Obyvatelia sa nazývali „Engi a svoju krajinu pomenovali „Kengir.“ Vzniklo závlahové poľnohospodárstvo.

Pozemský Raj a Boh Enki

Na samom počiatku existoval pozemský raj. Jeho hlavným hrdinom sa stáva boh Enki a jeho manželka Ninchursag. Sumerčania túto čarovnú zeme nazývali Dilmun, ktorý bol na základe archeologických štúdií lokalizovaný na ostrov Bahrajn v Perzskom zálive. Bola to zem, ktorá nepoznala rozpory, hriechy, choroby. To jediné, čo jej schádzalo bola sladká voda. Tú však „dodával“ boh slnka Utu, vďaka ktorému bol Dilmun nazývaný sýpkou Sumeru.

Kdo hlavu měl bolavou, neříkal „bolí mě hlava!“Na okraji města nebylo slyšte nářek.

Dochádza tu však k porušeniu božského poriadku a tým aj jeho jednoty. Pán múdrosti, Enki, totiž zvádza vlastnú sestru, vnučku a to sa trestalo smrťou. Pri pokuse o zvedenie pravnučky ho prichytí bohyňa Nintu a žiada od neho ovocie a zeleninu ako odškodnenie. Enki toho vyžijem a preoblečený za záhradníka sa dostáva k svojej pravnučke. Nesplodí mu však dieťa, ale osem semien, ktoré Enki zje a ochorie z nich. Ninchursag mizne a spolu s incestom je porušená božská jednota a pozemský raj. Bohovia preto privádzajú Ninchursag, s ktorou sa Enki miluje, porodí divné bytosti a vylieči sa z ôsmych chorôb. Tento mýtus je dokonalým obrazom toho, aký v skutočnosti boli sumerský bohovia. Ľudia si ich neidealizovali, dávali im svoje vlastnosti a po vyriešení sporov znova dochádzalo k návratu jednoty medzi pozemským a božským svetom.

Stvorenie Človeka

Dej mýtu sa znova odohráva okolo boha Enkiho a bohyne Ninmach. Na samom počiatku neboli od seba oddelené nebo a zem, bohovia sami vykonávali práce. Preto sa najvyšší bohovia rozhodli stvoriť ľudí, ktorí by tieto práce za nich vykonávali. Túto úlohu priradili rodičke Ninmach a Enkimu, ktorý mal každému prideliť schopnosť pracovať, rozmýšľať a určiť mu osud. Sprvu vznikali nedokonalé formy človeka vymiesené z hliny a preto nespadajú do kategória rozumných ľudských bytostí. Aj napriek tomu im však Enki určuje osud, hádal sa totiž s Ninmach a týmto spôsobom jej chcel ukázať, že on je mocnejší. Ich hádka znova končí zmierením, nastolením božského poriadku.

Zúrodnenie Krajiny a Boh Ninurta

Základným prvkom sumerskej civilizácie sa stalo poľnohospodárstvo. Aj na jeho vzniku sa podieľali bohovia, čím zaistili obyvateľom zdroj obživy. Bohovia museli krajine zaistiť záplavy, ľudí naučiť obrábať pôdu a danú úrodu im obetovávať. V tomto mýte sa hlavným hrdinom stáva boh Ninurta, ktorý sa podujme splniť túto úlohu a v konečnom dôsledku oddeľuje nebo od zeme. Ľudom dáva motyku a košík, aby s nimi mohli slúžiť samotným bohom.

Bozi země přiběhli, nosili motyku s košíkem, to byl jejich úkol.Tigrid ve velikosti své záplavou až k obzoru nesahal, do moře neústil ještě, nerozléval sladkou vodu.

Boh Ninurta navŕšil na horách hromadu kamenia a tým oddelil bohov od ľudí:

Od nyní až na věky vody zemské na hory nebudou stoupat.

Pokračovaním tohto mýtu by mohol byť tzv. Spev o motyke, kde je oslavovaný dar Enlila - motyka. Ľudia ho za to v modlitbách velebili a ďakovali za tento dar.

Inanna: Sumerská Kráľovná Nebies

Nahá bohyňa a býk sú najstaršie mytologické zobrazenia v Mezopotámii. Symbolizujú plodiaci a rodiaci prvok, sú výrazom plodnosti, a tým symbolmi pôvodu všetkého života. Nevieme, ako a kedy sa tieto najranejšie náboženské predstavy rozšírili a viedli k vzniku onoho panteónu bohov, na ktorých v sumerskej existencii narážame na každom kroku. Ako sa zdá, bohovia nie sú pre Sumera len nadzemskými bytosťami, sú aj predstupňom človeka. Nahá bohyňa, s ktorou sme sa stretli už v najvčasnejších hlinených figúrach severnej Mezopotámie, je istotne praobrazom Inanny alebo Inniny, sumerskej kráľovnej nebies, ktorá sa ako bohyňa lásky a plodnosti, ale aj vojny stala ústrednou ženskou postavou sumerského panteónu. Ako bohyňa hviezdy Venuše má meno Ninsianna. Početné bohyne plodnosti okolo Enlila a Enkiho sa rozplynuli v jej všepostave. Pod menom Ištar a Astarte vládne ako najvyššia bohyňa v babylonsko-asýrskom a staroasýrskom priestore. Uctieval ju kráľ Šalamún a dal jej na východnej strane Jeruzalema postaviť svätyňu. Innin je mocná bohyňa lásky Blízkeho východu. Práve tak ako jej život aj jej pôvod opriadli mýtmi. V Uruku vystupuje ako dcéra boha nebies Ana. Podľa inej tradície je dieťaťom boha mesiaca Nannu, a teda sestrou boha slnka Utua.

Aj keď nám je dnes ešte ťažko pospájať všetky božské funkcie mnohostrannej Inanny - nebo, plodnosť, lásku, vojnu a smrť -, predsa len sú ony v očiach Sumera bytostne príbuzné. Ako bohyňa nebies predstavuje Inanna darkyňu všetkej plodnosti. Dáva vyklíčiť zrnu, prospievať čriedam a rásť dieťaťu v matkinom tele. Zároveň je však bytosťou očakávajúcou, vždy novou láskou sa rozpaľujúcou pannou i hetérou, prespankou i zvodkyňou. Boj, čo sa kvôli jej príťažlivému zjavu rozhára medzi ňou a bohmi ako ľuďmi, má odraz v boji miest, ktorý neraz rozdúchava. Tak je kurtizánou vo chvíľach nežnosti, ale aj besnejúcou bojovníčkou, ktorá medzi východom a západom slnka dáva skosiť všetko, čo za roky vyrástlo pod jej ochranou zo šuhajov na bojovníkov. Ako sa často umára od náruživej túžby po vzdialenom milencovi, tak na druhej strane tvrdo tresce lásku, ktorú jej iný ukradol. Keď sa jej záhradník Šukalitida, unesený jej krásou, zmocní v spánku, pomstí sa za to v zúrivej zlosti na celom Sumeri. Inanna miluje vrúcne, ale aj tresce strašlivo, dokonca aj pri odovzdaní sa je paňou a vládkyňou. Sebavedomie, pýcha a nenásytnosť sú jej najokatejšie vlastnosti. V druhej časti tohto sebazobrazenia dáva si Inanna meno Divá krava. Hádam sa tým naznačuje dávnoveký vzťah bohyne plodnosti k býkovi, vari najstaršiemu mužskému božstvu.

Inanna a Podsvetie

Ale jej nestačí, že je vládkyňou nebies a najmocnejšou paňou na zemi. Vo svojej nenásytnosti sa usiluje dobyť aj vládu nad podsvetím. Tam, v Kure alebo Ki-gale, ako Sumeri volajú desivú ríšu smrti, kraľuje Inannina sestra Ereskigal. Bohyňa podsvetia sa nikdy nepreniesla ponad to, že pri delení sveta jej prenechali kráľovstvo mŕtvych, kým oslňujúca Inanna ako vládkyňa nad nebom a zemou sa stala bohyňou života a lásky. Ereskigal je pochopiteľne pobúrená a nasadí všetky svoje skazonosné prostriedky, keď sa dozvie, že Inanna ju chce obrať ešte aj o podsvetie. A tak napokon predstúpi Inanna, zbavená všetkého, čo ju halilo a zdobilo, bezmocne pred Ereskigal. Ona, ktorá sa nazdávala, že je nesmrteľná, podlieha smrtiacemu pohľadu všetko ničiacej sestry. Lenže Inanna by nebola onou veľkou bohyňou, keby sa mala takto pominúť. Múdro urobila vopred potrebné opatrenia a prikázala svojej posolkyni Ninsubur, že ak sa po troch dňoch víťazne nevráti z podsvetia, má upovedomiť jej božské príbuzenstvo. No Enlil a Nanna, božskí otcovia, nevyslyšia pomoc hľadajúcu Ninsubur. Opäť sa Inanny zastane Enki, hoci by mal vlastne plné právo zanevrieť na svoju prefíkanú sokyňu. Stvorí dve bezpohlavné bytosti, ktorým Ereskigalin smrtonosný pohľad nemôže ublížiť. Majú si vyprosiť Inanninu mŕtvolu, pokropiť ju živou vodou a pokryť posvätnými bylinami. Enkiho zámer sa podarí. Inanna sa prebudí k novému životu a môže odísť z podsvetia. Ale musí sa - podľa prastarého zákona ríše mŕtvych - vykúpiť.

Dumuzi a Kolobeh Života

Na ceste k posvätným miestam Sumeru ju sprevádzajú démoni a neúprosne čakajú na jej obetu. Viac raz zasiahne Inanna, keď si chcú odviesť daktorého jej božského priateľa. Keď konečne zastihne v Uruku svojho milého Dumuziho, ktorý vošiel do svetovej literatúry pod menom Tammuz, a vidí, že ten neprejavuje ani najmenšiu stopu smútku nad jej neprítomnosťou, lež spupne zaujal jej trón, odovzdá jeho, po ktorom kedysi tak vrúcne túžila, a ktorého tak veľmi ľúbila, démonom. Dumuzi ich musí nasledovať do podsvetia.

Rozhodujúca pre nesmrteľnosť nie je u Sumerov otázka, či ide o boha, alebo človeka, lež miesto pobytu bytosti. Bohovia sú v nebi aj na zemi nesmrteľní a ľudia sa môžu s pomocou bohov nesmrteľnými stať. Dumuzi, pastier, je toho príkladom. Inak je to v podsvetí. Tam nestačia na prežitie ani Inannine božské sily. Na záchranu potrebuje pomoc zhora. A ani to nejde bez obetí.

Sumeri a Ich Bohovia

Obyvatelia Sumeru pristupovali k stvoreniu sveta so všetkou vážnosťou. Boli si vedomí toho, že nebyť veľkorysosti ich bohov, nikdy by sa k nim nemohli modliť, stavať na ich česť obrovské zikkuraty. Bohov však chápali vo svojej podstate aj ako normálnych ľudí. Spory a nezhody nezakrývali, otvorene o nich vraveli. Avšak vždy sa vyriešili - veď bohovia sú ich pánmi, stvoriteľmi a cieľom existencie.

Kraj medzi Eufratom a Tigrisom je taký úrodný, že poskytuje všetkého nadbytok, ale súčasne aj vystavený všelijakým rizikám, takže sa nikto nemôže cítiť v bezpečí a istote. Ešte aj kňazské kniežatá to pociťovali od samého začiatku. Pri povodni a búrke boli podobne bez ochrany a bezbranní ako ich otroci. Táto skúsenosť formovala aj ich vieru. Ich mýtus pozná bohov nedosiahnuteľne vzdialených. K nim patrí An, boh nebies. Napriek svojmu zväčša vynikajúcemu božskému postaveniu v kulte nemajú prednostné miesto.

Božský Panteón a Jeho Vplyv na Ľudí

V druhej skupine, do ktorej rátame Utua, boha slnka, Nannu, boha mesiaca, Enlila, boha vetrov, a Enkiho, boha vody a zeme, sú bohovia, od konania a správania ktorých je človek priamo závislý. Im sa stavali chrámy. Im sa prinášali dary. Pravda, človek si nikdy nebol celkom istý, ako zareagujú. Na blahosklonné panstvo Utua si ľudia zvykli - na jeho každodennú prítomnosť -, hoci bola niekedy spätá s neznesiteľnou horúčavou. Ale už boh mesiaca bol veľmi nespoľahlivý mládenec, ktorý svoju tvár nielen deň čo deň menil, ale si ju dosť často aj načisto zahalil. Pravda, s Nannovými dennými premenami si Sumeri čoskoro vedeli rady. Z vrcholu zikkuratov pozorovali kňazi a učenci nielen premeny mesiaca, ale aj rozmiestnenie hviezd.

Za krajne náladových, nespoľahlivých bohov pokladali Enkiho a Enlila. Veď búrka a povodeň boli nielen najhoršie, ale aj najnečakanejšie pohromy. Preto sa usilovali týchto dvoch bohov kultom a obetami udobriť si na zvlášť posvätných miestach - Enkiho v Eridu a Enlila v Nippure. Pravdaže, Sumeri sa v duchu svojej realistickej mentality nespoliehali na kňazov. Naopak, robili všetko, aby čelili nekontrolovateľnému vystrájaniu Enkiho a Enlila.

Inanna a Jej Blízkosť k Ľuďom

Aj Inanna patrí medzi ľuďom blízkych bohov, ktorí bezprostredne ovplyvňujú osud človeka. Nie je len v nebesiach a na zemi stelesnením plodnosti, sídli ona aj v každom človeku. Keď sa medzi mužom a ženou začnú prebúdzať city, ona je pri tom. Inanna, nech je hocako mocná a nevypočítateľná, predsa len stojí človeku najbližšie, nebyť jej, nebolo by ani potravy ani života. Toho si je vedomá a to ju robí pyšnou - často až spupnou. No jednako pozná svoju život zachovávajúcu úlohu. Ak sa mala vrátiť k tejto povinnosti, Enki jej chtiac-nechtiac musel pomôcť, keď z podsvetia prišla správa o jej smrti - ba možno povedať - jej zavraždení. Toto všetko musíme vedieť, ak máme pochopiť posledné dejstvo drámy o Inanne. Bez cesty bohyne do podsvetia - nech už ju pokladáme za hocako opovážlivú až spupnú - nebolo by mohlo vzniknúť.

Mýtus o Smrti a Zmŕtvychvstaní

Kňazi potrebovali tento príbeh, aby vysvetlili a zdôvodnili ústredné tajomstvo ich náboženstva: mýtus o smrti a zmŕtvychvstaní. Ten má, to musím povedať vopred, iba nepriamo čosi spoločné s kresťanskou myšlienkou zmŕtvychvstania a vierou vo večný život. Skôr je to ako toľko vecí, ba takmer všetko v sumerskom svete prírodná udalosť transponovaná do myslenia a viery - kus odpozorovanej a správne pochopenej skutočnosti. V tejto myšlienke sa symbolizuje kolobeh existencie, ktorú Sumeri po prvý raz v dejinách pochopili a prírodovedci medzitým potvrdili. Deň a noc, jar, leto, jeseň, zima, sejba a žatva, príliv a odliv, počatie, pôrod a smrť, to sú jeho najzjavnejšie a najbadateľnejšie prejavy. To, že ich zhrnuli do centrálneho kultového diania, a tým ich zviditeľnili ako prazákony všetkého života, to bol geniálny čin sumerských kňazských kniežat, ktorým sa tak súčasne aj podarilo upevniť budovu svojho panstva.

Ale vráťme sa k Inanne a Dumuzimu. Všimnime si ich úlohu v mýte o svätej svadbe. Dlho panoval názor, že Dumuzi sa dostal do podsvetia pred Inannou a ona podstúpila cestu do ríše mŕtvych, aby priviedla naspäť strateného milenca. Treba poďakovať Kramerovmu literárnemu dôvtipu, že sa tento omyl vysvetlil. Dojímavý ľúbostný príbeh sa vplyvom kritického postrehu sumerológa premenil na to, čím vskutku bol: na výraz vonkoncom nie harmonického, ale jednako len k novému životu opäť nútiaceho kolobehu prírody. Lebo ako Inanna nemohla ostať v podsvetí v záujme života na tejto zemi, tak sa muselo aj jej krátkozraké, zúrivé rozhodnutie poslať Dumuziho k mŕtvym ukázať ako osudový čin. Ako sa život na zemi môže rozvíjať iba v matkinom lone, rovnako nie je mysliteľný ani bez mužského semena. Je to prefíkane vymyslený, takmer sofistický rozsudok, ktorým Inanna opäť nastolila rovnováhu života a obnovila kolobeh prírody.

Svätá Svadba a Obnovenie Plodnosti

Nestorovi nemeckej sumerológie Adamovi Falkensteinovi sa podarilo objasniť spornú pasáž textu na konci básne o Inanninej ceste do podsvetia. „Ty, Dumuzi, pol roka! Zmysel rozhodnutia je jasný. Najprv profiluje Dumuziho, boha čried, ako ozajstného boha plodnosti. Keď je úroda na jeseň „pod strechou“, zostúpi k mŕtvym. Na jar, s prvou zeleňou sa vracia. Jeho zmŕtvychvstanie je zmŕtvychvstaním prírody, jeho smrť je umieraním kvetov a tráv, zrelosť a zánik zároveň. Pre Sumerov je jeho každoročný návrat dôvodom na sviatok radosti. S Dumuziho príchodom oslavujú Nový rok. Inanna ho prijme vo svojom chráme v Uruku. A v posvätnej komnate, hore na zikkurate, kde stojí zlatá posteľ, oslávia svätú svadbu. Vykonajú telesný styk ako symbolický čin na udržanie plodnosti. Z ich lásky prijme zem silu na svoje ďalšie jestvovanie.

Anton Moortgat vo svojej štúdii Tammuz - viera v nesmrteľnosť v staroorientálnom výtvarnom umení upozornil na nemálo sumerských obrazových motívov, pre ktoré chýba tak v textoch, ako aj v mýte logicky správny výklad. Také vyobrazenia nachádzame na pečatných valčekoch, votívnych tabuľkách a nádobách. Moortgat správne poukazuje na to, že všetky tieto obrazy sa vyznačujú istou heraldickosťou. Pôsobia ako symboly, ako erby, hoci vyobrazenie predmetov je zväčša celkom realistické. Ale v ich priraďovaní akoby vládol hierarchický princíp. Ponajprv je tu strom života, ktorý opäť pripomína bibliu. Ale jemu sú priradené - a to je typické pre celý mezopotámsky svet až do asýrskeho obdobia - zvieratá v nezvyčajnom, vzpriamenom postoji. Nachádzame tu ovce, kozy, barany, býky. Je to svet pastiera Dumuziho. Zavše namiesto stromu života nastupuje muž v kráľovskom rúchu - v sieťovanom kabáte s čelenkou.

Sumeri sú známi ako:

• Vynašli školu - „dom tabuliek"
• Vynálezy: koleso, hrnčiarsky kruh
• Z pohybu Mesiaca odvodili kalendár (mesiac-4 týždne, týždeň-7 dní)

Tabuľka: Významné Sumerské Mestá a Ich Bohovia

Intenzívna poľnohospodárska činnosť však mala za následok odčerpanie spodnej vlahy z každoročných závlah, čo viedlo k vysychaniu a zasoľovaniu pôdy.

Obyvatelia Sumeru pristupovali k stvoreniu sveta so všetkou vážnosťou. Boli si vedomí toho, že nebyť veľkorysosti ich bohov, nikdy by sa k nim nemohli modliť, stavať na ich česť obrovské zikkuraty. Bohov však chápali vo svojej podstate aj ako normálnych ľudí. Spory a nezhody nezakrývali, otvorene o nich vraveli. Avšak vždy sa vyriešili - veď bohovia sú ich pánmi, stvoriteľmi a cieľom existencie.

Sumeri sú známi ako:

• vynašli školu - „dom tabuliek"
• vynálezy: koleso, hrnčiarsky kruh
• z pohybu Mesiaca odvodili kalendár (mesiac-4 týždne, týždeň-7 dní)

tags: #sumersky #najvyssi #boh