Pravopis slovného spojenia "Duch Svätý"

Pravidlá slovenského pravopisu sú rozsiahle a zahŕňajú množstvo špecifických prípadov, kedy sa píšu veľké písmená. Jedným z takýchto prípadov je aj písanie slov v náboženskom kontexte. V tomto článku sa zameriame na správny pravopis slovného spojenia "Duch Svätý" a na pravidlá, ktoré sa naň vzťahujú.

V spisovnej slovenčine sa píšu veľké písmená vo viacerých prípadoch. Začneme tým, čo je samozrejmé. Mená a priezviská ľudí a živých bytostí sa píšu vždy s veľkým začiatočným písmenom. S veľkým začiatočným písmenom sa píšu takisto názvy galérií, kín, spolkov a združení, názvy akcií, súťaží, rôznych umeleckých diel či inštitúcií.

Vlastné mená sú opakom všeobecných mien. Vzťahujú sa iba na určitú osobu alebo vec. Vlastné mená nie sú len podstatné mená. Môžu to byť aj prídavné mená alebo číslovky.

Mená ľudí a živých bytostí - rodné (krstné) mená, priezviská, jednomenné pomenovania osôb, rodové mená, miestne predikáty (prídomky), pseudonymy (krycie mená), mená po otcovi (otčestvá), prezývky, pomenovania osôb v literárnych dielach, obrazné pomenovania osôb. Napríklad Mojmír Prvý (I.), Jozef Druhý (II.), Peter Veľký, Ivan Hrozný, Viliam Oranžský, Kliment Bulharský, Mária Katolícka, Lamme Strašný, Ladislav Pohrobok, Konštantín Filozof, Julián Apostata, Henrich Moreplavec, Richard Levie srdce.

S veľkým začiatočným písmenom sa píšu aj spojenia pôvodne všeobecných podstatných mien so zhodným prívlastkom stojacim za podstatným menom, ktorými sa pomenúvajú osoby, napr. Panna Orleánska, Anonym Perzský (obdoba spojení rodných mien a priezvisk).

V obrazných pomenovaniach osôb so spojením prídavného mena s podstatným menom (prídavné meno je pred určeným podstatným menom) sa veľké písmeno píše iba na začiatku celého pomenovania, napr. Svätý Otec (pápež), Orlie pierko, Sokolie oko, Bleskový nôž (indiánske mená), Broskyňový kvet, Lotosový kvet (čínske mená).

S veľkým začiatočným písmenom píšeme aj tvary množného čísla na -ovia použité na označenie osôb s rovnakým menom, napr. Svoreň - Svoreňovia (ľudia s menom Svoreň), Klimko - Klimkovia, Škultéty - Škultétyovia, ako aj mená na -ovia použité v štylisticky podfarbenom prenesenom význame, napr. Shakespearovia sa rodia len zriedkavo (ľudia ako Shakespeare), Ikarovia (ľudia ako Ikar).

Zovšeobecnené podstatné mená, ktoré vznikli z rodných mien a priezvisk alebo spojení takýchto mien s titulom, píšeme s malým začiatočným písmenom.

Mená prívržencov alebo príslušníkov nejakého hnutia odvodené od vlastných mien pôvodcov, vodcov alebo sídla, mená zamestnancov podniku, príslušníkov politických, masových, cirkevných, športových a iných organizácií a spolkov, náboženských vyznaní a pod. nie sú vlastnými menami a píšu sa s malými začiatočnými písmenami, napr. štúrovec, kantovec, hegelovec, darvinista, hurbanista (hurbanovský povstalec), slovanista (príslušník alebo prívrženec telovýchovnej jednoty Slovan), matičiar (člen Matice slovenskej), lúčničiar (člen umeleckého folklórneho súboru Lúčnica), slovnaftár (zamestnanec Slovnaftu), odborár, skaut, pionier, mníchovan, sokol, hlasista (stúpenec Hlasu), radošinci (členovia Radošinského naivného divadla), warchalovci (členovia orchestra vedeného B. Warchalom).

Mená národov, kmeňov, rodov, príslušníkov iných etnických skupín a pod. Napríklad Róm, Indián, Habsburg (rod), Jesenský (rod), Eskimák a pod. Slovák, Stredoeurópan, Bratislavčan, Záhorák, Šarišan, Spišiak a pod.

Všeobecné podstatné mená, ktoré vznikli z vlastných mien príslušníkov národov, kmeňov a iných etnických skupín alebo z obyvateľských mien, píšeme s malým začiatočným písmenom.

Zložené slová, v ktorých sa pomenovania príslušníkov národov a obyvateľské mená spájajú so slovami tiež, hurá, hej, kvázi a pod., majú štylisticky podfarbený (ironický) význam a píšu sa s malým začiatočným písmenom, napr. tiežslovák, tiežbratislavčan, huránemec, hejslovák, kvázifrancúz.

S malým začiatočným písmenom sa píšu pomenovania utvorené od národných a kmeňových mien alebo obyvateľských mien na označenie stúpencov, prívržencov, napr. pansláv, pangermán, pročíňan, profrancúz, proameričan, slavianofil, maďarofil, maďarofób.

S malým začiatočným písmenom sa píšu aj pomenovania druhov alebo plemien zvierat, ktoré majú pôvod v národných a kmeňových menách alebo obyvateľských menách, napr. hucul (druh koňa), španiel (druh psa), vlaška (sliepka), novozélanďan, angorčan, sibírčan, kráľovský normanďan (plemená králikov).

Mená zosobňujúce (personifikujúce) niektoré zjavy, najmä mená alegorických a rozprávkových bytostí: napr. Zlatovláska, Lomidrevo, Miesiželezo, Valibuk, Snehulienka, Šípková Ruženka, Červená čiapočka, Orlie pierko, Popoluška, Popolvár, Mikuláš, Gašparko, Pravda, Láska, Smrť.

Mená bohov, božstiev, rozličných biblických bytostí a pod. napr. Ra, Oziris, Quetzal, Alah, Perún, Vesna, Morena, Zeus, Diana, Merkúr, Vulkán, Boh, Hospodin, Otec, Nebeský Otec, Stvoriteľ, Ježiš, Kristus, Boží Syn (Syn Boží), Spasiteľ, Vykupiteľ, Baránok, Pán, Svätý Duch (Duch Svätý), Božia Matka (Matka Božia), Panna Mária, Sedembolestná matka (Matka sedembolestná), Bohorodička, Madona, Antikrist, Lucifer, Belzebub.

V pravopise rozlišujeme vlastné mená zosobnených zjavov, mytologických a biblických bytostí a všeobecné podstatné mená, ktorými sa pomenúvajú osoby s istými vlastnosťami, napr. Zlatovláska - zlatovláska (dievča alebo žena s vlasmi zlatej farby), Miesiželezo - miesiželezo (silák, mocný človek), Valibuk - valibuk (silák), Lomidrevo - lomidrevo (silák), Gašparko - gašparko (komická postava, smiešna figúrka), Lucifer - lucifer (zlý človek), Belzebub - belzebub (zlý človek), Mesiáš - mesiáš (spasiteľ), Madona - madona (cnostná žena), Popoluška - popoluška (skromné dievča alebo žena), Popolvár - popolvár (skromný a odstrkovaný človek alebo lenivý a pasívny človek), Venuša - venuša (krásna, zvodná žena). Takéto pomenovania sa môžu stať aj označeniami vecí, ktoré ako všeobecné podstatné mená sa takisto píšu s malými začiatočnými písmenami, napr. vulkán (ničivá sila), madona (obraz alebo socha Panny Márie).

Slovo boh ako pomenovanie nadprirodzenej bytosti píšeme s malým začiatočným písmenom. Všeobecné podstatné meno boh sa používa aj ako meno boha v kresťanskom chápaní a v takom prípade sa píše s veľkým začiatočným písmenom: Boh. Slovo pánboh píšeme s malým začiatočným písmenom.

Prídavné meno utvorené od vlastného mena Boh sa píše s veľkým začiatočným písmenom, teda Boží, napr. Boží súd, Božia milosť, Božie milosrdenstvo. Rovnako sa slovo Boží píše s veľkým začiatočným písmenom vo viacslovných vlastných menách typu Božia Matka, Boží Syn.

V rozličných ustálených spojeniach a obrazných pomenovaniach sa píše slovo boží s malým začiatočným písmenom, napr. palina božie drievko, božia príroda, každý boží deň, boží dar (chlieb), vyjsť na svetlo božie.

Rozličné pomenovania bytostí, ktoré podľa starších predstáv napĺňajú celú prírodu, píšeme ako všeobecné podstatné mená s malým začiatočným písmenom, napr. škriatok, troll (škriatok v severskom germánskom bájosloví), vodník, zmok, víla, rusalka. Rovnako s malým začiatočným písmenom píšeme aj podobné pomenovania bytostí z náboženskej oblasti, napr. anjel, archanjel, čert, diabol, satan. S veľkým písmenom sa môžu takéto slová písať iba vtedy, ak sa využívajú ako pomenovania postáv v literárnych a iných umeleckých dielach, ako názvy diel a podobne, napr. Rusalka, Satan, prípadne sa využívajú aj ako vlastné mená iného druhu, napr. pomenovanie Satan ako názov vrchu a pod., názov Rusalka ako pomenovanie druhu výrobku atď.

Prídavné mená utvorené od vlastných mien ľudí a živých bytostí (antroponým) sa píšu s veľkým alebo malým začiatočným písmenom.

S veľkým začiatočným písmenom sa píšu privlastňovacie prídavné mená utvorené od vlastných mien príponami -ov a -in, napr. Peter - Petrov, Eva - Evin, Svätopluk - Svätoplukov, Jánošík - Jánošíkov, Gončarov - Gončarovov, Timrava - Timravin, Zguriška - Zguriškin, Angličan - Angličanov (Angličanova chladnokrvnosť), Lomidrevo - Lomidrevov, Zlatovláska - Zlatovláskin, Jupiter - Jupiterov, Alah - Alahov, Jehova - Jehovov, Kristus - Kristov, Venuša - Venušin, Madona - Madonin, Dunčo - Dunčov, Jumbo - Jumbov, Rysuľa - Rysulin, Micka - Mickin.

S malým začiatočným písmenom sa píšu prídavné mená odvodené od vlastných mien osôb alebo zvierat príponami -ovský, -ský alebo variantom -ký.

Slovo svätý má v slovenčine viacero významov. V náboženskom kontexte sa používa na označenie osôb, ktoré cirkev slávnostne vyhlásila za hodné nasledovania a uctievania. Okrem toho sa používa aj v prenesenom význame na označenie niečoho nedotknuteľného, vznešeného alebo oprávneného.

Ide o prídavné mená, takže by sa mali písať s malým začiatočným písmenom, napríklad: svätý Peter, naše najsvätejšie poslanie.

V niektorých pomenovaniach z náboženskej terminológie sa však tieto prídavné mená píšu s veľkým začiatočným písmenom, napríklad:

• Svätý Otec (pápež)
• Svätá stolica
• Duch Svätý
• Svätá Trojica alebo Najsvätejšia Trojica

Slovenskému pravopisu zodpovedá aj grafická podoba názvu Kostol Najsvätejšej Trojice.

Výraz pápež, zastarane papa, je oslovenie, ktoré patrí najmä osobe rímskeho biskupa. Titul pápežov majú aj hlavy niektorých východných cirkví, napríklad Alexandrijskej cirkvi, kde tento titul vznikol približne v 3. storočí. Z Alexandrie sa tento titul dostal do Ríma približne v 5. storočí. Jeho najznámejší nositeľ je však rímsky pápež, rímsky biskup, ktorý je zároveň najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi a najvyšší predstaviteľ štátu Vatikán.

Oslovenie pochádza z čias sv. Gregora I. Veľkého (590 - 604), ktorý používal titul Servus servorum Dei (sluha sluhov Božích). Ako prvý ho použil pápež sv. Lev Veľký (440 - 460) a bol prevzatý zo starovekého Ríma, kde bol titulom cisárov, alebo Pontifex Maximus (doslovne najväčší staviteľ mostov, významovo rovnako ako najvyšší veľkňaz), podobne prevzatý z antického Ríma.

Oficiálny titul pápeža je Jeho Svätosť, oslovenie Vaša Svätosť. Teda neoficiálny titul Svätý Otec je oslovenie, ktoré vyjadruje úctu k jeho úradu, nie k jeho osobe.

Preto je nesprávne hovoriť o zosnulom pápežovi ako o Svätom Otcovi Jánovi Pavlovi II. Správne je hovoriť o pápežovi Jánovi Pavlovi II. alebo o pápežovi sv. Jánovi Pavlovi II., pričom skratka sv. sa používa v súvislosti s vyjadrením pocty určitej osobe na základe stavu, hodnosti alebo úradu.

Za svätého niekoho Cirkev vyhlasuje po dôkladnom skúmaní života a diela daného človeka po uplynutí istého časového odstupu od jeho smrti podľa striktne stanovených noriem. Obyčajne sa takáto osoba píše skratkou sv.

Pravidlo písať titul začiatočnými veľkými písmenami platí podľa Pravidiel slovenského pravopisu od roku 2000.

V náboženských textoch sa používa podoba Pán Boh, tiež sa používajú aj podoby Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý. V tomto prípade platí výnimka pri tvorení prídavných mien.

Blížia sa Vianoce a nový rok a mnohí z nás budú písať svojim blízkym pohľadnice či SMS správy. Vianoce, vianočné sviatky, nový rok, Nový rok.

Pretože sa blížia Vianoce a nový rok, najprv sa pozrieme na písanie písmen v názvoch týchto sviatkov. Prídavné meno vianočný je utvorené z vlastného mena Vianoce a v spojení vianočné sviatky sa píše s malým začiatočným písmenom, lebo tu nejde o vlastné meno. Prídavné meno nový v spojení nový rok sa píše s malým začiatočným písmenom vtedy, keď sa ním označuje celý nasledujúci rok. Slovné spojenie Nový rok s veľkým začiatočným písmenom je názov sviatku a označuje iba jeden deň - 1. január. To isté platí aj o Štedrom dni (sviatok), Novom roku (sviatok). V iných spojeniach sa píše malé písmeno.

V iných spojeniach, napríklad štedrovečernom stole , o novoročných blahoželaniach, sa píše malé písmeno. Dá sa to vysvetliť aj tak, že vzťahové prídavné meno odvodené od vlastného podstatného mena sa píše s malým písmenom. Pri Novom roku si dajte pozor hlavne preto, lebo ak niekomu prajete šťastný Nový rok, znamená to, že šťastie mu dožičíte iba prvý deň v roku. Ak napíšte šťastný nový rok, tak osobe prajete šťastný celý nalsedujúci rok.

6. januára slávime sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov. Je to jeden z najstarších sviatkov, ktorý sa slávi od 3. storočia. Jedná sa o deň, kedy sa na oblohe objavila hviezda oznamujúca narodenie Božieho Syna všetkým národom.

Štyridsať dní pred veľkonočnými sviatkami je Popolcová streda, ktorou sa začína pôst, pôstne obdobie. Veľkonočný týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas neho si cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista.

Často sa stretávame pri dvojslovnom spojení odvodenom od vlastného mena Veľká noc s výrazom veľkonočné sviatky. Toto spojenie sa píše vždy s malým začiatočným písmenom, lebo je to prídavné meno vytvorené z vlastného mena Veľká noc. Z tohto dôvodu sa spojenie veľkonočné sviatky píše s malým začiatočným písmenom, keďže nejde o vlastné meno.

Termín Veľkej noci nie je pevne stanovený, každoročne sa mení. Veľká noc vždy pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca - po 21. marci. Má však ustálený deň na oslavu - nedeľu, pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote. Veľkonočný týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas neho si cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista.

K tomuto sviatku sa viaže aj veľké množstvo vlastných podstatných mien. Názvy Veľkonočný pondelok, Veľká noc, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Kvetná nedeľa či Veľkonočná nedeľa píšeme s veľkým začiatočným písmenom, pretože ide o vlastné mená. Sú to názvy sviatkov. V tomto prípade nejde o vzťahové prídavné mená, ktoré sú odvodené od nejakého vlastného podstatného mena.

V súvislosti so sviatkami sa stretávame aj s menami rôznych cirkevných osobností. Ako píšeme ich mená? S veľkým písmenom píšeme mená bohov a biblických bytostí, a to hlavne všetky podoby pomenovanie Boha, Panny Márie, Ježiša Krista v kresťanskom ponímaní. Píšeme to takto: Pán Boh, Syn Boží, Spasiteľ, Matka Božia, Nebeský Otec, Stvoriteľ, Ježiš, Kristus, Boží Syn (Syn Boží), Spasiteľ, Vykupiteľ, Baránok, Pán, Svätý Duch (Duch Svätý), Božia Matka (Matka Božia), Panna Mária, Sedembolestná matka (Matka sedembolestná), Bohorodička, Madona...

Slovo pánboh píšeme s malým začiatočným písmenom. V náboženských textoch sa používa podoba Pán Boh, tiež sa používajú aj podoby Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý. V tomto prípade platí výnimka pri tvorení prídavných mien. Prídavné meno utvorené od vlastného mena Boh sa píše s veľkým začiatočným písmenom, teda Boží. Napríklad Boží súd, Božia milosť, Božie milosrdenstvo. Rovnako sa slovo Boží píše s veľkým začiatočným písmenom vo viacslovných vlastných menách typu Božia Matka, Boží Syn.

S malým písmenom píšeme slovo boh, bohovia, keď máme na mysli bohov napríklad z gréckej mytológie.

Na základe uvedených pravidiel teda platí, že slovné spojenie "Duch Svätý" sa v slovenskom jazyku píše s veľkými začiatočnými písmenami. Je to preto, lebo ide o pomenovanie božskej osoby v kresťanskej tradícii.

Pre lepšie pochopenie uvádzame prehľadnú tabuľku s príkladmi:

Ikona Svätej Trojice od Andreja Rubľova

Pre hlbšie pochopenie problematiky odporúčame pozrieť si video , ktoré detailne vysvetľuje pravidlá pre písanie veľkých písmen v rôznych kontextoch.

tags: #duch #svaty #ako #sa #pise