Duch Svätý, tretie osoba Svätej Trojice, je prítomný a aktívny v živote veriacich. Slovom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa svojho pôvodného významu znamená dych, vzduch, vietor. Ježiš používa práve vnímateľný obraz vetra, aby Nikodémovi naznačil transcendentnú (nadzmyslovú) novosť toho, ktorý je osobne Dychom Boha, Božím Duchom.
Duch Svätý, také je vlastné meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom. Na druhej strane Duch a Svätý sú Božie atribúty (vlastnosti) spoločné všetkým trom božským osobám. Keď Ježiš zvestuje a sľubuje príchod Ducha Svätého, volá ho „Parakletos“, doslovne „ten, ktorý je privolaný“, po latinsky ad-vocatus (Jn 14,16.26;15,26;16,7) . Grécke slovo „Parakletos“ sa zvyčajne prekladá ako „Tešiteľ“ (alebo „Zástanca“), pričom prvým tešiteľom (zástancom) je Ježiš.
Ant. na Magnifikat: Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich a zapáľ v_nás oheň svojej lásky. Ty si napriek rozdielnosti jazykov zhromaždil všetky národy v_jednote viery.
Boží Duch zostúpil na Pána, „Duch múdrosti a rozumu, Duch rady a sily, Duch poznania a nábožnosti a Duch bázne pred Bohom“{n}{r}Iz 11,2{/r} [LXX+Vg.]{/n}. Pán ho zasa dal Cirkvi, keď zoslal z_neba Tešiteľa na celú zem, tam, kde „bol“ aj „diabol zvrhnutý ako blesk“{n}porov. Preto potrebujeme Božiu rosu, aby sme neboli spálení a neostali neplodní a aby sme tam, kde máme žalobcu{n}porov. {r}Zjv 12,10{/r}{/n}, mali aj Obhajcu.
Apoštolom sa zjavili akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z_nich spočinul Duch Svätý. Apoštoli hovorili rozličnými jazykmi o_veľkých Božích skutkoch. Apoštoli hovorili rozličnými jazykmi. O_veľkých Božích skutkoch.
Symbolika Ducha Svätého
Symbolika Ducha Svätého je bohatá a mnohostranná, vyjadrujúca jeho rôzne aspekty a účinky:
Voda
Voda znamená narodenie a plodnosť života udeleného v Duchu Svätom.
Pomazanie
Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania, ktoré sa vo Východných cirkvách volá jednoducho „krizmácia“ (t. j. pomazanie krizmou). Ale aby sa pochopil celý jeho význam, treba sa vrátiť k prvému pomazaniu, ktoré vykonal Duch Svätý: k pomazaniu Ježiša.
Oheň
Oheň je symbolom pretvárajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého. Prorok Eliáš, ktorý „povstal… ako oheň“ a ktorého „slovo blčalo ohňom sťa fakľa“ (Sir 48,1) , svojou modlitbou privolal oheň z neba na obetu na vrchu Karmel ako predobraz ohňa Ducha Svätého, ktorý pretvára to, čoho sa dotkne. Ján Krstiteľ, ktorý ide pred Pánom „s Eliášovým duchom a mocou“ (Lk 1,17) , zvestuje Krista ako toho, ktorý „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3,16) , Duchom, o ktorom Ježiš povie: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul“ (Lk 12,49) . V podobe „ohnivých jazykov“ spočinie Duch Svätý v turíčne ráno na učeníkoch a naplní ich sebou .
Oblak a svetlo
Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa, zahaľujúc transcendentnú povahu jeho slávy: Mojžišovi na vrchu Sinaj, v stánku stretnutia a počas putovania na púšti a Šalamúnovi pri posviacke chrámu. Tieto predobrazy spĺňa Kristus v Duchu Svätom. Duch Svätý zostupuje na Pannu Máriu a zatieňuje ju, aby počala a porodila Ježiša. Na vrchu premenenia Duch Svätý prichádza v oblaku, ktorý zahaľuje Ježiša, Mojžiša a Eliáša, Petra, Jakuba a Jána, a „z oblaku zaznel hlas: ,Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!‘“ (Lk 9,34-35) .
Pečať
Pečať je symbol blízky symbolu pomazania. Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27) , a v ňom Otec aj „nás označil svojou pečaťou“ (2Kor 1,22) .
Ruka
Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli budú robiť to isté v jeho mene.
Prst
Ježiš vyháňa „Božím prstom… zlých duchov“ (Lk 11,20) . Ak bol Boží zákon napísaný „Božím prstom“ (Ex 31,18) na kamenných tabuliach, „Kristov list“, zverený starostlivosti apoštolov, je „napísaný… Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca“ (2Kor 3,3) .
Holubica
Na konci potopy (ktorej symbol sa týka krstu) sa holubica, ktorú vypustil Noe, vracia s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku, ktorá znamená, že zem je znova obývateľná.
Turíce: Zoslanie Ducha Svätého
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Svätý Lukáš sprostredkuje posolstvo o zoslaní Ducha Svätého v spojení s Veľkou nocou a teda v spojení so vzkrieseným Pánom. Prísľuby Pána Ježiša (Lk 24,49 a Sk 1,8) sa naplnili, keď sa „naplnil“ sviatok „Päťdesiatnika“. Osobne prežitá udalosť zoslania Ducha Svätého, je opísaná svätým Lukášom v knihe Skutkov apoštolov, ale tvorí základ aj posolstiev, ktoré sa nachádzajú v evanjeliu svätého Jána2 a v Liste svätého apoštola Pavla Efezanom3.
Zhromaždené spoločenstvo môžeme chápať ako predstaviteľov nového dvanásťkmeňového vyvoleného národa. Sú zhromaždení „na tom istom mieste“, čiže v miestnosti, kde vzkriesený Pán Ježiš vyslovil svoje posledné slová a tiež kde bol voľbou Mateja doplnený počet apoštolov. Význam má aj skutočnosť, že zoslanie Ducha Svätého sa uskutočňuje v deň dôležitého židovského sviatku.
Svätý Lukáš používa pri opise zoslanie Ducha Svätého obrazy a vyjadrenia zo Starého zákona, ktorými inšpirované texty vyjadrovali osobitné Božie pôsobenie v dejinách spásy. Tam, kde vstupuje Boží Duch, je týmto Svätým Duchom naplnené všetko. Človek však Božieho Ducha nemôže ovládať, môže ho iba v modlitbe očakávať. Príchod Božieho Ducha je náhly, čiže ľudsky nevypočítateľný. Naplní všetko tak ako búrka, ktorú nie je možné prepočuť. Zároveň však napĺňa každého jednotlivo. Jeho pôsobenie je ako oheň (= jazyky).
Sila Ducha Svätého, ktorú prijali učeníci, im dáva schopnosť hovoriť. Zo svedectiev evanjelií vyplýva, že učeníci boli po smrti Pána Ježiša naplnení strachom. Teraz v sile Ducha Svätého majú silu hovoriť, sú pripravení vydať svedectvo (porov. Svätý Lukáš charakterizuje Ducha Svätého ako „moc z výsosti“8, vďaka ktorej sa slovo svedectva stáva prítomným v našich dejinách.
Podľa mienky iných sa apoštoli vyjadrovali v jazykoch národov, z ktorých pochádzali osoby, ktoré sa zbehli, keď počuli silné zvuky. Svätý Lukáš predstavuje tieto duchovné prejavy ako schopnosť s nadšením oslavovať veľké Božie činy pred najrozličnejšími ľuďmi (v. 22). Opisuje zázrak hovorenie v jazykoch, aby naznačil cieľ hlásania evanjelia, ktoré je zamerané na celý svet bez výnimky.
Udalosť príchodu Ducha Svätého a zázrak hovorenia v jazykoch vyvolali zmätok. Jedni sa pýtali, čo to znamená, iní sa vysmievali. Záujem a odmietnutie sa ukazujú ako dva druhy postojov voči prítomnosti evanjeliového posolstva a jeho predstaviteľom. Zároveň sa vytvára priestor pre príhovor apoštola Petra.
Boží plán spásy neskončil utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním Pána Ježiša, ale napĺňa sa zoslaním Ducha Svätého. Vyliatie Ducha Svätého je eschatologickou udalosťou, udalosťou posledných časov, lebo ide o medzník, kedy do pozemských dejín ľudí vstupuje osobitným spôsobom Boží Duch. Jestvovanie sveta je udržované Božou mocou, ale tu ide o osobitné pôsobenie Božieho Ducha Svätého, ktoré nie je vlastné ľudským dejinám. Boží Duch je sila, ktorá zostupuje zhora, z Božieho sveta a vstupuje do dejín, aby ich oživila. Je to skutočnosť, ktorú ľudia môžu prijať len ako dar. Podnet a obsah toho, čo apoštoli hovoria, pochádza z pôsobenia Ducha Svätého.
Osoby, naplnené Duchom Svätým, sú novými stvoreniami, lebo sú premenení Duchom, ktorý nanovo tvorí veci. Boží Duch utvára ľudí, naplnených láskou, s otvoreným srdcom, s čistým pohľadom, so žiarivými očami.
Lk 24,49: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“
Sk 1:7-8: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj.“
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden.
Pri opise turíčneho zázraku sa postupuje „zvonka“ smerom „dovnútra“. Opisuje sa tu silný zvuk, ktorý mal pôvod v nebi a je prirovnaný ku zvuku silného vetra. Potom sa im ukázali rozdeľujúce sa jazyky, ktoré sa podobali na jazyky ohňa a tie spočinuli na každom z nich. V závere tejto prvej časti máme konečný efekt, ktorý predchádzajúce fenomény len naznačovali: všetci boli naplnení Duchom Svätým.
Duch prišiel náhle, zrazu; tým, že čakajúcich prekvapil, prišiel skôr, ako očakávali. Prišiel náhle, nevypočítateľne a zároveň ako predpovedaný a ohlásený Ježišom.
Duch Svätý prišiel z neba, z hora („z oblakov“) z miesta, ktoré človek podvedome spája so sídlom Pána. Bol to prudký, mocný vietor, ktorý prišiel v sile, akoby sa tým chcelo obrazne naznačiť, že chce strhnúť a zničiť všetko staré. To, čo prichádza, je nové a nebude sa dať porovnať s tým, čo bolo predtým.
To naznačuje, že keď Duch prichádza do človeka, chce ho celého: celú myseľ a celé telo (a ďalej celú rodinu: dom ako rodina a celý národ).
Zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, a tie spočinuli na každom jednom z nich. Bol to aj navonok viditeľný znak, ktorý mal potvrdiť ich vieru, že Ježiš splní to, čo prisľúbil a posilniť ju. Tým znakom bol oheň, a znamenal vyplnenie slov posledného proroka pred Kristom - Jána Krstiteľa. On povedal: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Mt 3:11).
Duch Svätý zostupuje v ohni ako Pán zostúpil na Hore v ohni. Je to ten istý Boh. Tak ako starý Zákon bol daný na hore v ohni, tak aj tento nový - evanjeliový. Duch Svätý spôsobuje zmäknutie srdca, spaľuje v ňom, čo je nepotrebné a prebytočné a dáva istotu Božej prítomnosti. On je tým ohňom, ktorý prišiel Kristus ohlásiť, že bude poslaný na zem.
Všetkých naplnil Duch Svätý. Naplnenie Duchom znamená, že boli viac ako kedykoľvek predtým pod jeho posväcujúcim vplyvom, radovali sa z lásky Krista, z nádeje na nebo. Taktiež boli naplnení darmi Ducha Svätého. Boli obdarení nadprirodzenou silou v rozširovaní Kristovej doktríny.
Začali hovoriť inými jazykmi, aký bol ich materinský. Nehovorili slová, čo sú obyčajne obsahom bežnej komunikácie, ale slovo Boha a chvály na jeho meno, ako im Duch dával hovoriť. Nehovorili to, čo by si predtým pripravili, alebo sa naučili, ale ako im Duch dával hovoriť: on im dal nielen jazyk ale aj obsah reči, slová. Bol to veľmi veľký zázrak, bol to zázrak v mysli, lebo oni sa nikdy neučili tieto jazyky; nanajvýš čo mohli, bolo to, že ich niekedy v živote počuli. Neboli ani jazykovedci ani cestovatelia. Ten, kto stvoril ľudské ústa, jazyk i reč, teraz ich prispôsobil úlohe, ktorá ich bude čakať.
Ten, kto chce získať pre náboženskú pravdu sa má sústrediť menej na debatu, a viac na svedectvo, menej na rozumkovanie, a viac na Ducha Svätého. Lebo vydávať svedectvo si nevyžaduje len kontempláciu alebo odovzdávanie vedomostí, lebo pri tomto sa vytvárajú dve sféry - „ja“ na jednej strane a pravda, o ktorej chcem svedčiť na strane druhej. Ale to neuspokojuje. Musí tu byť podávaná len jedna sféra a to je osoba, ktorá vlastní pravdu. A to sa deje len pod vplyvom Ducha Svätého - vedieť sa zjednotiť s hlásanou pravdou a túto pravdu aj žiť. Len ak sme naplnení všetkou pravdou, ktorou je Duch Svätý, môžeme vydávať svedectvo. Púhe rozumkovanie je oveľa ľahšie, lebo pri ňom sme bezpečnejší. Svedok robí seba zraniteľným. Dáva do toho nielen svoj rozum, ale aj svoje srdce. Byť svedkom znamená byť neozbrojeným. A to bolí, keď naše svedectvo nie je prijaté. Bez pripravenosti trpieť takúto bolesť však niet apoštolátu.
Teraz sa zjavuje viditeľný znak daru Ducha Svätého. Zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, a tie spočinuli na každom jednom z nich. Bol to aj navonok viditeľný znak, ktorý mal potvrdiť ich vieru, že Ježiš splní to, čo prisľúbil a posilniť ju. Tým znakom bol oheň, a znamenal vyplnenie slov posledného proroka pred Kristom - Jána Krstiteľa. On povedal: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Mt 3:11).
Duch Svätý spôsobuje zmäknutie srdca, spaľuje v ňom, čo je nepotrebné a prebytočné a dáva istotu Božej prítomnosti. On je tým ohňom, ktorý prišiel Kristus ohlásiť, že bude poslaný na zem.
Všetkých naplnil Duch Svätý. Naplnenie Duchom znamená, že boli viac ako kedykoľvek predtým pod jeho posväcujúcim vplyvom, radovali sa z lásky Krista, z nádeje na nebo. Taktiež boli naplnení darmi Ducha Svätého. Boli obdarení nadprirodzenou silou v rozširovaní Kristovej doktríny.
Apoštol Peter začal svoj príhovor citátom proroka Joela a porovnal situáciu zoslania Ducha Svätého s Božím slovom. Peter tak vysvetlil aktuálnu dejinnú udalosť prorockým spôsobom, čiže vydal svedectvo o Božom zjavení sa v dejinách. Poslucháči boli pozvaní, aby prijali toto prorocké chápanie udalosti, ktorú mohli pozorovať a zároveň boli postavení pred voľbu. Chápanie dejinných udalostí prorockým spôsobom môže byť uskutočnené aj dnes tými, ktorí prijali Ducha Svätého v krste a v birmovaní a majú schopnosť nájsť v Božom slove nevyhnutné svetlo pre správne pochopenie životných udalostí.
Duch Svätý nie je darovaný v limitovanej miere, on je hojnosťou života (2Kor 3,6)12, on prináša nezmerateľný prebytok, stvoriteľskú hojnosť, on je prekypujúci prameň, oheň, ktorý premieňa. Osoby, naplnené Duchom Svätým, sú novými stvoreniami, lebo sú premenení Duchom, ktorý nanovo tvorí veci. Boží Duch utvára ľudí, naplnených láskou, s otvoreným srdcom, s čistým pohľadom, so žiarivými očami.
Duch Svätý je božská moc, pomocou ktorej zostáva vzkriesený Pán prítomný v dejinách ako ten, kto prináša spásu, vykúpenie a oslobodenie; kto vedie svet - napriek nešťastnej udalosti s hriechom na začiatku - ku šťastnému koncu. Ak sa Cirkev neuzatvára pred Duchom Svätým, potom sa viera stáva úžasným dobrodružstvom s veľkou spontánnosťou, kreativitou, odvážnou dôverou, neomylnou nádejou, osobnou zodpovednosťou a srdečnou láskou, nepoznajúc nudu, v ustavičnej radosti s hlbokým prežívaním spoločenstva; so všetkým, čo prispieva k záchrane ľudí a čo sa stavia proti nemociam, chudobe, nespravodlivosti a nepokoju.
Duch Svätý vám odhalí význam Ježišových slov a privedie vás k dôkladnému poznaniu pravdy o ňom (Jn 15,26 a Lk 6,13). Vyliatie Ducha zmení vaše srdcia: začnete sa správať ako Ježiš. Kristus už bude vo vás žiť prostredníctvom svojho Ducha. Už sa nebudete usilovať o to, aby ste iba prijímali, ale rozhodnete sa rozdávať sa pre iných. Služba iným ľuďom sa vám stane celkom prirodzenou. Budete smelo hlásať evanjelium. Zakúsite novú silu, silu z neba, ktorá vás robí schopnými hovoriť inými jazykmi, uzdravovať, kriesiť mŕtvych a robiť divy a znamenia, ktoré sú hmatateľným prejavom prítomnosti Ježiša Krista uprostred vás. Dôležitým ovocím vyliatia Ducha bude zrod Cirkvi, spoločenstva veriacich. Život spoločenstva, harmónia, pokoj a láska, ktoré vládnu medzi apoštolmi, budú veľmi atraktívne a budú priťahovať ostatných, aby aj oni začali žiť ten istý život. Duch Svätý vo vašich srdciach bude spôsobovať, že budete vždy a za všetko vďační - aj uprostred trápení, chorôb a súžení.
Dary Ducha Svätého:
- Slovo múdrosti
- Slovo poznania
- Viera
- Dar uzdravovať
- Schopnosť robiť zázraky
- Prorokovať
- Rozlišovať duchov
- Dar rozličných jazykov
- Vysvetľovať jazyky
Duch Svätý, ktorého Kristus, Hlava, rozlieva do svojich údov, buduje, oživuje a posväcuje Cirkev, ktorá je sviatosťou spoločenstva Najsvätejšej Trojice a ľudí.
Odstrániť vady, čo prekážajú Ducha Svätého v jeho posväcujúcom účinkovaní v nás, je našou najhlavnejšou povinnosťou. Väčšiu pozornosť venovať Duchu Svätému, lepšie si povšimnúť jeho vnuknutie a Mu neodporovať, neprotiviť sa, má byť našim záujmom, ak chceme dosiahnuť večného posvätenia.