V tomto článku sa pozrieme na definíciu duchovného boja a modlitby oslobodenia, vysvetlíme ich význam a ponúkneme návody, ako sa v tomto boji brániť.
Čo je Duchovný Boj?
Duchovný boj je ustavičné zápasenie so zlom. Diabol nás neraz zotročuje nejakou závislosťou, ale mnoho ráz na nás útočí cez myšlienky, predstavy - nečisté či žiadostivé predstavy, nutkavé myšlienky. Toto sa často deje práve vo chvíli, keď sa usilujeme zamerať svoje myšlienky na Boha.
Miestom nášho útoku je aj naša reč, naše slová, ale aj naše telo. Autori hovoria aj o takzvanom démonovi únavy, ktorý nás napáda obzvlášť vtedy, keď sa ideme modliť. Chceme sa večer modliť, ale pár minút po tom, čo si to zaumienime, už spíme. Aj keď diabol nie je vždy priamym zdrojom pokušenia, využije každú príležitosť, aby vyťažil zo situácie, uprostred ktorej sa nachádzame, a vniesol do nás nepokoj, zviedol nás k hriechu. Práve z tohto pramení náš duchovný boj.
Bosý karmelitán Dušan vraví, že duchovný boj zažívame preto, „lebo pracujeme na svojom „ja“ a rastieme. Každá zmena v našom živote prináša určité neistoty, bolesti, nevieme, či máme, alebo nemáme ísť do nejakej premeny. Boj je v tom, či chcem vyjsť zo svojej komfortnej zóny, alebo nie.
Biblický Pohľad na Duchovný Boj
O duchovnom boji často čítame vo Svätom písme. V Jakubovom liste počujeme: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás.“ (Jak 4, 7)
Apoštol Peter píše: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Svätý Pavol v Liste Efezanom píše: „Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť!“ (Ef 6, 11 - 13)
V ďalších veršoch nám radí, akú výzbroj si máme obliecť, keď ideme do duchovného boja: „Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha!
Nástroje v Duchovnom Boji
Autor Lorenzo Scupoli vo svojom diele Duchovný zápas rozoznáva štyri nástroje či zbrane v duchovnom boji:
- Schopnosť nespoliehať sa výlučne na svoje sily
- Dôvera Bohu
- Duchovné cvičenia
- Modlitby
„V duchovnom zápase vybojovaný pokoj je však skúsenosťou overená istota viery, predstavuje životný postoj, umožňujúci vysoké etické cítenie, a uvoľňuje aktivity pretvárajúce svet,“ píše autor.
Prečo Prežívame Duchovný Boj?
Dušan Mesík sám seba charakterizuje ako dedinského farára, ktorý trošku „pričuchol“ k veciam o duchovnom boji, o Zlom. „Sme ľudia, ktorí sú nielen z tela a krvi, ale sme predovšetkým duchovní - sme pneuma, soma a psyché. Ťahá sa to od závisti padlých anjelov.
Veľmi žiarlia na človeka, lebo oni už vedia, že nemajú šancu dostať sa do neba, pretože mali vliate poznanie a už pre nich niet cesty späť. Pre človeka, ktorý je stvorený na obraz Boží, ktorého Boh vykúpil drahou krvou svojho Syna, je šanca po krste dostať sa do neba.
Exorcista Vladimír Beregi vraví, že téma duchovného boja sa začína už pri prvom a nenahraditeľnom bode kerygmy: „Boh ťa miluje! Nebeský Otec ťa miluje bezdpodmienečne a chce pre teba to najlepšie.“ Vysvetľuje: „Niekde tu by sme mohli hľadať „bojisko“ duchovného boja. Ide totiž o Božiu lásku, konkrétnu a nenahraditeľnú, o ktorú nás „niekto“ chce okradnúť. Ide o lásku, ktorá má svoje meno: Ježiš. Ide o lásku, ktorá má svoje priezvisko: Spasiteľ. Nepriateľ Boha a ľudí, diabol, chce svojím pôsobením zviesť človeka a okradnúť ho o to najcennejšie. On chce zosmiešniť Božie konanie a zabrániť spáse.
Chráňte sa pred zlom modlitbou Ježišovej krvi | Modlitby duchovného boja
Intenzita Duchovného Boja
Druhá otázka, ktorá môže ohľadom duchovného boja vyvstať, je, prečo ho niekto prežíva intenzívnejšie ako druhý a na čom v tejto skutočnosti záleží. „Je to vec vzťahu ja a Boh. Ak mám s Bohom vzťah, on ma bude premieňať a ja budem rásť a budem pre tento vzťah robiť, čo sa dá. Je to aj o vychádzaní a premene môjho „ja“ a môjho srdca. Ak mám s Bohom intenzívny vzťah, moje „ja“ sa bude meniť, čo je niekedy boj a naše ego sa bráni.
„Záleží aj na tom, aby sme rozlišovali riadne a mimoriadne pôsobenie diabla,“ vysvetľuje Beregi, ktorý je predstaveným Koinonie Jána Krstiteľa - Oázy Sklené. Hovorí, že za riadne pôsobenie považujeme „každodennú prácu Zlého“, ktorý nás zvádza a nabáda k zlému konaniu (pokušenie) - aby sme robili to, čo nemáme, a nerobili, čo máme, a teda usilovali sa o svätosť.
Členky spoločenstva Maranatha hovoria: „Intenzitu prežívania môže ovplyvniť duchovné nastavenie človeka, či a do akej miery je otvorený duchovným veciam. Do akej miery je citlivý na Ducha Svätého. Sú ľudia, ktorí duchovný boj „podceňujú“, a potom tí, ktorí ho „preceňujú“.
Ďalej je potrebné otvoriť srdce. Či už pri spovedi, alebo pri duchovnom sprevádzaní. Ak už sa prejavujú niektoré javy, vždy je dobré začať skúmaním prirodzenej cesty: konzultácia s lekárom, psychológom a odborníkmi v lekárskom odvetví.
Ako Odhaliť Duchovný Boj
- Zdravá vyváženosť života.
- Rodina a duchovné spoločenstvo.
- Otvorené srdce pri spovedi alebo duchovnom sprevádzaní.
- Konzultácia s lekárom, psychológom a odborníkmi.
Eva Sýkorová a Katarína Hudáková sa zhodujú v tom, že prežívanie duchovného boja je veľmi úzko spojené so službou iným - a zväčša sa niečo stane, keď idú niekam slúžiť alebo sa nejakým spôsobom zúčastňujú nejakej duchovnej akcie. „Stalo sa, že nám ochoreli deti, keď sme mali ísť slúžiť, prežívali sme rôzne ťažoby, znechutenie, prekážky. Nie všetko má duchovné pozadie a nemali by sme za každou chorobou alebo problémom hľadať len to duchovné. Niektorí ľudia majú napríklad naozaj vážne psychické problémy.
Modlitba Oslobodenia
Exorcista Beregi hovorí, že modlitbu nám nič nenahradí. „Vždy je potrebné začať pri intenzívnom a každodennom živote modlitby. Ďalej posilňovať si myseľ čítaním a kontempláciou Božieho slova. Vyhlasovaním Božích prísľubov. Aktívny sviatostný život: spoveď a Eucharistia.
Dušan Mesík k týmto prostriedkom pridáva to, že sa človek prikrýva Kristovou krvou, žije evanjelium Ježiša Krista a žije verne a sväto, vedie dobrý duchovný život. Ak človek žije odmalička poctivo realitu viery a cíti nejaké útlaky, vieme, že to treba hľadať v nejakom rodovom prekliatí, keď jeho rodičia, starí rodičia sa dlhodobým hriechom otvorili pre zlo. Zlý má na to právo.
Eva a Katarína zo spoločenstva Maranatha zdôrazňujú, že je dôležité v prvom rade si uvedomiť, že nie je možné, aby sme v tomto boji obstáli sami. „Musíme sa spoliehať na Boha a ísť v jeho ochrane.
Exorcista Elias Vella vo svojej knihe Zlí duchovia a exorcizmus píše: „Diabol pokúša každého človeka (dobrých možno viac ako tých, ktorých už má v hrsti). Nesmieme nechať otvorené ani jedno okno, cez ktoré by nás mohol napadnúť.“
Prostriedky v Duchovnom Boji
Okrem už vyššie spomínaných prostriedkov v duchovnom boji, ako sú sviatosť zmierenia, v ktorej je odhalený diablov podvod a všetko sa dostáva na svetlo, Eucharistia, ktorej sa diabol bojí, modlitby, Božie slovo, pripomína aj:
- Znamenie kríža
- Vzývanie mena Ježiš, Ducha Svätého
- Nepoškvrnenú Pannu Máriu
- Posvätné predmety (sväteniny)
- Relikvie svätých
- Svätého Michala archanjela
Exorcista spomína príklad svätého Františka, ktorého diabol často trápil. Usiloval sa nájsť protilátku, aby predišiel jeho útokom. Nakoniec ju objavil: spočívala v dokonalej duchovnej radosti.
Ak už znášame ťažkosti duchovného boja, sme uprostred duchovnej vojny, možno sa pýtame, či je to aj na niečo dobré a či nám to môže byť užitočné na ceste (k) svätosti. „Samozrejme, že áno. Duchovný boj je súčasťou kresťanského života. Netreba sa ho báť. Bol nám daný Duch Svätý, ktorý nás sprevádza a vedie k víťaznému boju. Svätosť nie je stav, ale cesta. Na tejto ceste je veľa prekážok, ktoré musíme zdolať. Spoločne to dáme. Buď silný a odvážny!
Dušan Mesík vysvetľuje, že to vidíme aj na somatickej rovine - keď tréner nešetrí svojho zverenca, ak z neho chce vytrénovať šampióna. „Zlý, jeho útlaky a pokúšanie nám môžu pomôcť, aby sme si uvedomili - áno, je tu zlo, a ešte tesnejšie sa primkli k Ježišovi a jeho matke Márii. Realita duchovného boja, obrany, život s ním nám môže pomôcť k svätosti života,“ pokračuje.
Diablove Pasce
Naši respondenti odpovedali na obzvlášť dôležitú otázku: Čo si myslíte, aké sú diablove pasce? Odpovede boli skutočne rozmanité. „Útočí tam, kde vidí, že je človek najviac zraniteľný,“ napísal jeden z nich.
Často sa opakovali:- Pýcha (aj v duchovnom živote - „myslím, že som na tom dobre“)
- Klamstvo - neraz najmä o tom, kým sme, o našej identite, o tom, ako nás vidí Boh a aký je.
- Hriech
- Sebeckosť
- Strach
Boj v Modlitbe
Modlitba je dar milosti a rozhodná odpoveď z našej strany. Vždy predpokladá úsilie. Veľké postavy modlitby Starej zmluvy pred Kristom, ako aj Božia Matka a svätí spolu s Ježišom nás učia, že modlitba je boj. Proti komu? Proti nám samým a proti úkladom Pokušiteľa, ktorý robí všetko, aby odvrátil človeka od modlitby, od spojenia s Bohom. Každý sa modlí tak, ako žije, pretože každý žije tak, ako sa modlí. „Duchovný boj“ v novom živote kresťana je neoddeliteľný od boja v modlitbe.
V boji modlitby musíme čeliť, v nás samých i okolo seba, mylným predstavám o modlitbe. Niektorí v nej vidia obyčajnú psychologickú činnosť, iní úsilie sústrediť sa s cieľom dosiahnuť vnútornú prázdnotu. Iní ju uzákoňujú do obradných postojov a slov. Musíme čeliť aj spôsobom zmýšľania „tohto sveta“. Napokon náš boj musí čeliť tomu, čo pociťujeme ako naše neúspechy v modlitbe: znechutenie pre našu suchopárnosť, zármutok nad tým, že nedávame Pánovi všetko, lebo máme „veľký majetok“ (Mk 10,22), sklamanie z toho, že nie sme vypočutí podľa našej vôle, zranenie našej pýchy, ktorá sa zatvrdzuje preto, že sme nehodní hriešnici, alergia na modlitbu ako na nezaslúžený dar. Záver je vždy ten istý: Načo sa modliť?
Bežnou ťažkosťou pri našej modlitbe je roztržitosť. Venovať pozornosť roztržitostiam, aby sme ich zahnali, by znamenalo upadnúť do ich osídel, zatiaľ čo stačí vrátiť sa do nášho srdca. Roztržitosť nám odhaľuje, k čomu sme pripútaní, a toto pokorné uvedomenie si pred Pánom má prebudiť našu uprednostňujúcu lásku k nemu, takže mu rozhodne ponúkneme svoje srdce, aby ho očistil. Boj proti nášmu privlastňujúcemu si a panovačnému „ja“ je v kladnom zmysle bedlivosť, ostražitosť srdca.
Inou ťažkosťou najmä pre tých, čo sa chcú úprimne modliť, je suchopárnosť. Býva súčasťou kontemplatívnej modlitby, pri ktorej sa srdce cíti opustené, bez záľuby v myšlienkach, spomienkach a citoch, a to aj duchovných. Je to chvíľa čistej viery, ktorá zostáva verne s Ježišom v smrteľnej úzkosti a v hrobe.
Najčastejším a najskrytejším pokušením je náš nedostatok viery. Keď sa začneme modliť, ako prvoradé sa nám predstavia tisíce prác alebo starostí, ktoré sa zdajú naliehavé. Je to znova chvíľa pravdy pre srdce a pre jeho uprednostňujúcu lásku. Niekedy sa obraciame na Pána ako na posledné útočisko. Ale skutočne tomu veríme? Inokedy si berieme Pána za spojenca, lenže srdce zostáva ešte domýšľavé.
Synovská dôvera je skúšaná a osvedčuje sa v súžení. Niektorí sa dokonca prestanú modliť, lebo si myslia, že ich prosba nie je vypočutá. Tu sa vynárajú dve otázky: Prečo si myslíme, že naša prosba nebola vypočutá?
Sme presvedčení, že „nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba“ (Rim 8,26)? Prosíme Boha o „vhodné dobrá“? Náš Otec dobre vie, čo potrebujeme, prv ako by sme ho o to prosili, ale čaká na našu prosbu, lebo dôstojnosť jeho detí spočíva v ich slobode.
„Nič nemáte, lebo neprosíte. Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti“ (Jak 4,2-3). Ak prosíme so srdcom rozdeleným, „cudzoložným“, Boh nás nemôže vypočuť, lebo chce naše dobro, náš život. Náš Boh je na nás „žiarlivý“, čo je znakom, že jeho láska je pravdivá.
Synovskú dôveru vzbudzuje jeho vrcholné dielo: umučenie a zmŕtvychvstanie jeho Syna. Kresťanská modlitba je spoluprácou s jeho prozreteľnosťou, s jeho plánom lásky k ľuďom. Ježišova modlitba robí z kresťanskej modlitby účinnú prosbu. Ježiš je jej vzorom. Modlí sa v nás a s nami. Keďže srdce Syna hľadá len to, čo sa páči Otcovi, ako by mohlo srdce adoptovaných detí lipnúť viac na daroch ako na Darcovi?
„Bez prestania sa modlite“ (1Sol 5,17). „Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista“ (Ef 5,20). „Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bedlite a proste za všetkých svätých!“ (Ef 6,18). Modliť sa je vždy možné: čas kresťana je časom vzkrieseného Krista, ktorý je s nami „po všetky dni“ (Mt 28,20), akékoľvek by boli búrky. Modliť sa je životnou potrebou. Kresťanská modlitba a kresťanský život sú neoddeliteľné, lebo ide o tú istú lásku a o to isté odriekanie sa, ktoré pochádza z lásky. Ide o tú istú synovskú a láskyplnú zhodu s Otcovým plánom lásky. O to isté pretvárajúce zjednotenie v Duchu Svätom, ktorý nás stále väčšmi pripodobňuje Ježišovi Kristovi.
Praktické Rady od Exorcistu Imricha Degra
V máji 2018 Zachej.sk spustil nový projekt „Spýtajte sa exorcistu,“ vďaka ktorému ste mohli položiť svoje otázky košickému exorcistovi Imrichovi Degrovi.
Otázka: Liečim sa na úzkostnú depresiu. No stretla som sa s ľuďmi, ktorí boli z nej vyliečení mocou Ducha Svätého a v mene Ježiša Krista. Je ťažké vo všeobecnosti povedať do akej miery sú psychické choroby výsledkom zranení alebo zlej výchovy, prípadne dedičnej predispozície alebo aj vlastného zavinenia. Čo nám ponúka Boh?
Odpoveď: Prostriedkami skrze ktoré môžeme získať uzdravenie alebo pomoc s nesením kríža sú modlitba, sviatosti, askéza. S pomedzi všetkých prostriedkov, ktorými disponuje Cirkev, každodenné sv. prijímanie, je bezpochyby najväčším liekom prinášajúcim nám zdravé myslenie, a to bez ohľadu nato, akou chorobou trpíme. Aj keby choroba mala príčinu len čisto chemickú, Ježiš je lekárom na všetky choroby. No neznamená to, že uzdravia každú chorobu; že nahradia psychológiu či psychiatriu. Je isté, že posilňovanie vôle (askéza a disciplína) je prínosom pre psychiku, ale nemusí priniesť uzdravenie. Rovina choroby je jedná vec a rovina čnosti je druhá vec. Svätec môže ochorieť a hriešnik môže byť zdravý ako ryba.
Otázka: Prosím o pomoc pri prežívaní strachu, úzkosti v živote. V poslednú dobu zažívam aj panické ataky. Vôbec nezáleží na tom, či lieky užívam alebo nie, proste to príde. Už skoro nikde nechodím, mám pocit, že si každý deň musím vybojovať. Skúsila som už hádam všetko: masáže, sauny, šport, rôzne modlitby, pôst, obety… Nemám v živote pokoj a každý deň obetujem svoje trápenia.
Odpoveď: Skutočný kresťanský život (v súlade s morálnymi zásadami) prináša to, že väčšina eventuálnych chorôb zostáva len v rovine tendencií (náklonnosti), z ktorými je potrebné bojovať. Ak by stále, aj dlhé roky, neľutovali svoje činy, ak by vôľou deň čo deň neovládali určité tendencie (sklony), ale by sa im poddali, tak by sa v nich premenili na deštruktívnu silu. Avšak vďaka úsiliu a pôsobeniu milosti to, čo by sa časom mohlo premeniť na obsedantnosť (nutkanie), tak zostáva len náklonnosťou, s ktorou penitent bojuje deň čo deň, týždeň čo týždeň. A tu zohráva veľkú úlohu práve poslušnosť voči Desatoru, dobrovoľné zapieranie sa, prax umŕtvovania a pokánia, ktoré sú skutočnou školou posilňovania vôle.
Posilňovanie vôle je teda prvoradou úlohou a spočíva v ovládaní nepokojných impulzov či podnetov, ktoré sa ukrývajú v každom z nás. Odporúčam Vám: Hľadajte pomoc u psychológa a psychiatra, naďalej užívajte predpísané lieky, súčasne sa modlite a proste o svoje uzdravenie. No zároveň začnite žiť viac kresťanský, lebo dobrý morálny život, ktorý tvorí vyváženú a harmonickú stavbu, kde sa všetky zložky navzájom podporujú, kde sa posilňuje vôľa, prináša radosť. Taktiež prax umŕtvovania (pôst a disciplína) prinášajú víťazstvo vôle nad vzbúrenými časťami našej psychiky.
Otázka: Môže Duch Svätý analyzovať vnútro človeka tak, že s pomocou Božej milosti sa človek úplne alebo čiastočne zbaví naozaj ťažkých tráum a psychických zranení zo svojej minulosti alebo súčasnosti? Napr. znásilnenie, neprijatie vlastnými rodičmi, postraumatická stresová porucha, veľký psychický šok, rôzne komplexy, potrat a pod. Boli ste toho svedkom a zažili ste už niekedy podobnú situáciu?
Odpoveď: Duch Svätý nás môže uzdraviť z ťažkých tráum a emocionálnych zranení, nech sú už akékoľvek. Môže to urobiť v okamihu, počul som svedectvá niekoľkých ľudí o takomto uzdravení, ale zvyčajne to robí pomaly cez tzv. proces emocionálneho alebo vnútorného uzdravenia. Zranená osoba môže prejsť takýmto procesom sama alebo s pomocou druhej osoby, ktorá ju bude celým procesom sprevádzať.
Otázka: Chcem sa opýtať, či sa môže zlý duch preniesť vkladaním rúk? A ak vkladá laik ruky na druhých, neprenesie sa tým zlý duch? A ešte sa chcem opýtať na tzv.
Odpoveď: Ak tým človekom, ktorý vkladá ruky, je nejaký okultista (čarodejník, veštec, liečiteľ) alebo satanista, môže ísť o tzv. iniciačný dotyk. Ak ide o vkladanie rúk pri modlitbe príhovoru, jestvujú tri situácie, kedy vkladať ruky nesmieme:
- Ak si to daná osoba nepraje (napr. bola sexuálne zneužívaná).
- Ak osoba, za ktorú sa modlíme, nadobudla fyzické alebo psychické ťažkosti skrze mágiu, v takomto prípade laickí modlitebnici (sú menej chránení ako kňazi) nemajú vkladať ruky na danú osobu, lebo tieto ťažkosti sa prenášajú práve dotykom a modlitebnici môžu potom prežívať tie isté ťažkosti.
- Ak to biskup - ordinár diecézy zakázal.
Tzv. svätý smiech je vonkajším prejavom vnútornej radosti z Boha, ktorou nás môže Duch Svätý obdarovať. Zvyčajne sa to deje počas modlitby chvál a zvelebovania.
Záver
Duchovný boj je realitou, ktorú prežívame všetci. Dôležité je uvedomiť si jeho existenciu, poznať jeho stratégie a používať prostriedky, ktoré nám Boh ponúka na obranu. Modlitba, sviatosti, askéza a dôvera v Božiu lásku sú našimi najsilnejšími zbraňami v tomto boji. Nezabúdajme, že nie sme v tom sami a že Duch Svätý nás sprevádza a vedie k víťazstvu.
tags: #duchovny #boj #a #modlitba #oslobodenia