Kostol svätého Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote: História a súčasnosť

Kostol svätého Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote je významnou dominantou Hlavného námestia. Kurióznej udalosti, bitke medzi veriacimi katolíckeho a kalvínskeho vierovyznania, vďačí za svoju existenciu barokový kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý je dominantou Hlavného námestia v Rimavskej Sobote.

Kostol svätého Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote.

Bitka o vieru a vznik kostola

Ako TASR informovala lektorka Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Martina Mareková, spomínaná udalosť sa stala v nedeľu 25. „Mestom prechádzala katolícka procesia na čele s misionárom Jurajom Karabom. Práve v tom čase v kalvínskom kostole prebiehala bohoslužba. „Šlo vlastne o boj o kostol, ktorý pôvodne patril katolíckej cirkvi, a kalvíni si mysleli, že si ho katolíci prišli zobrať späť, čo však nebola pravda. Panovník nakoniec túto bitku rozsúdil tak, že protestantské bohoslužby boli zrušené, kostol naozaj získali katolíci a bol nahradený farár i učiteľ,“ vysvetlila lektorka. Chrám bol však už podľa jej slov považovaný za znesvätený.

„Celé sa to nakoniec skončilo jeho zbúraním v roku 1771 a od roku 1774 sa začalo so stavbou nového, v tej podobe, ako ho poznáme dnes na Hlavnom námestí,“ dodala.

História a pôvod

O pôvodnom románsko-gotickom kostole, ktorý bol obohnaný hradobným múrom, nie je podľa slov archeológa GMM Alexandra Botoša k dispozícii veľa informácií. „To, že bol tiež zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, nám hovorí, že má pôvod v 11. až 12. storočí, kedy bolo toto patrocínium bežne používané,“ uviedol Botoš s tým, že románska podoba kostola nebola jednoznačne preukázaná ani počas archeologického výskumu v 90. rokoch 20. storočia. „Boli odkryté len jednotlivé lode gotického kostola. Šlo o viacloďový farský kostol, ktorého podobu nám zobrazuje spomínaná veduta s náboženskými nepokojmi,“ doplnil archeológ.

S obrazom je však spojená i ďalšia zaujímavosť. „V okne veže kostola vidieť muža, ktorý hrá na píšťale, a k tomu sa viaže zaujímavá legenda. Keď totiž vojská dobýjali neďalekú Turkami obsadenú pevnosť Sobôtka, turecký beg ušiel a zachránili ho vraj obyvatelia mesta. Nevydali ho cisárskym vojakom, ale dopravili ho do Istanbulu,“ načrtol Botoš. Ako znak vďaky malo mesto dostať tureckú píšťalu. Keď sa na nej zahralo z veže kostola, Turci údajne nechali mesto na pokoji. „Pravdivosť tejto legendy je otázna, ale v období namaľovania obrazu musela byť živá, keďže ju autor na plátne zachytil.

Prvý kostol bol postavený v 11. storočí na námestí mesta. Obyvateľstvo tu bolo katolícke. Pôvodný gotický kostol pochádzal pravdepodobne zo 14. storočia. Počas archeologického výskumu námestia v rokoch 1994 až 1997 sa našli základy staršej gotickej stavby. Ján Jiskra z Brandýsa v 15. storočí opevnil kostol hradbami.

Reformácia a boje o kostol

V roku 1524 sa vysokopostavený predstaviteľ cirkvi, katolícky kňaz Em. Bebek oženil a nariadil prijať učenie Luthera. V roku 1594 tu boli nasledovatelia Jána Kalvína vo väčšine. V čase reformácie v rokoch 1592 až 1769 patril kostol takmer 177 rokov kalvínom. Veriaci chodili na sväté omše do kaplnky Panny Márie, ktorá stála pri kostole a pochádzala z polovice 16. storočia alebo sa modlili na cintoríne.

Kostol, ktorý stál na námestí, bol pôvodne katolícky, ale po reformácii ho používali kalvíni. V roku 1769 prebiehali boje medzi katolíkmi a kalvínmi o prinavrátenie kostola. Zmena nastala až počas vlády Márie Terézie. Kráľovský súd 9. apríla 1771 rozhodol v prospech katolíkov. Po skončení súdu sa György Karaba stal prvým katolíckym farárom. Pôvodný kostol bol už starý a poškodený, hrozilo jeho zrútenie. Preto Mária Terézia v roku 1774 alebo 1775 dala zbúrať a postaviť nový kostol, ktorý stojí dodnes.

Kostol vysvätil 30. septembra 1792, na prvú nedelu po Turíciach, Andrássy Antal rožňavský biskup. Mária Terézia na kostol postupne darovala 800, neskôr 6 938 a 4 000 forintov.

Ten dala zbúrať cisárovná Mária Terézia ako trest, že stúpenci reformovanej cirkvi napadli katolíkov počas procesie. Kalvínom neskôr dovolili postaviť si na inej časti námestia svoj kostol.

Architektúra a interiér

Kostol je postavený v štýle neskorého baroka. Do ozdobného mramora vložili klinovaný obraz na hlavnom oltári. Obraz je umeleckým dielom viedenského učiteľa a dvorného maliara Fishera. Mária Terézia odkúpila tento obraz za 75 zlatých. Obraz zobrazuje sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa.

Vpredu, na pravej strane stojí vedľajší oltár sv. Jána z Nepomuku, od neznámeho autora. Na ľavej strane je zase oltár sv. Terézie z Avily. Vzadu napravo je umiestnený vedľajší oltár sv. Ondreja, ktorý namaľoval umelec z Levoče, Jozef Zauzig v roku 1834. Oltár sv. Nad hlavným oltárom sa nachádza nástenná maľba, ktorá zobrazuje smrť uhorského kráľa svätého Štefana. Obraz na pravej strane znázorňuje uhorského kráľa svätého Ladislava ako zázračne vyviera vodu zo skaly pre svoj sprievod, podobne ako Mojžiš.

Kostol bol renovovaný v roku 1878. Kostolná veža je trojposchodová. Zvony dali vyrobiť v roku 1779, o čom svedčí aj nadpis nad bránou. Pôvodná kamenná krstiteľnica patrila prvému katolíckemu kostolu a ako vzácna pamiatka sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu.

Aktuálne udalosti a aktivity Rímskokatolícka cirkev farnosť Rimavská Sobota vás všetkých srdečne pozýva na organový recitál HYELIN LEE do farského kostola sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote, ktorý sa uskutoční 27.

Rímskokatolícka farnosť v Rimavskej Sobote vás srdečne pozýva na EVANJELIZAČNÝ SEMINÁR s katolíckym misionárom Josephom Sunnym a jeho tímom z Anglicka, ktorý sa uskutoční v dňoch 14.9.2022 a 15.9.2022 v kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote.

Rimavská Sobota a okolie

Pri návšteve okresného mesta určite neobíďte župný dom či kostol sv. RIMAVSKÁ SOBOTA. Rýchla prechádzka Rimavskou Sobotou snáď ani nie je možná. Medzi architektonické zaujímavosti patrí rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z konca 18. storočia. Viac informácií nájdete na stránke www.rimavskasobota.sk.

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa. Okrem župného domu na Námestí Mihálya Tompu nájdete Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota. Námestie spolu s parkom je príjemným prostredím pre vychádzku a oddych. História okresného mesta na vás dýcha z viacerých budov. Charizmu bývalého protestantského gymnázia z 18. storočia a meštianskych domov z 19. storočia dopĺňajú sakrálne budovy. Medzi nimi vynikajú drevený kostol z roku 1786 či zvonica.

Prezrieť si všetky pamiatky vás môže vyčerpať. Preto vám odporúčame navštíviť rekreačnú oblasť Kurinec - Zelená voda.

tags: #kostol #sv #jana #krstitela #rimavska #sobota