V dnešnom svete, presýtenom ponukami a informáciami, je dôležité rozlišovať medzi materiálnymi a duchovnými hodnotami. Tento článok sa zameriava na tie oblasti ľudského bytia, ktoré ovplyvňujú kvalitu nášho života s ohľadom na duchovné hodnoty. Ide o praktickú rovinu, nie o teologickú štúdiu.
Prečo má človek poznať večné zákony?
Pokiaľ ich nepozná a nedodržiava, neustále ho poškodzujú a všemožne „trestajú", až dokým sa im neprispôsobí a nepochopí ich zmysel. Paradoxom nášho moderného života je, že kto chce jazdiť autom, musí poznať dopravné predpisy, aby neohrozoval seba aj iných. Avšak v bežnom živote sa z neznalosti večných zákonov nechávame denne ubíjať ich dôsledkami, ktoré sú v porovnaní s jazdou neraz nebezpečnejšie.
Ako sa prejavujú večné zákony?
Predovšetkým pôsobia ako sila, ktorá udržiava vesmírny kolobeh. Jej účinky dokážeme pochopiť ako jeden celok iba intuitívne. No rozum, ktorý rád zatrieďuje a škatuľkuje, ju vidí ako súhrn rozličných zákonov. Večné zákony sa prejavujú nepretržite, bez ohľadu na vznik a zánik vesmíru, lebo sú stále a nemenné.
Na tomto svete im podliehame v rôznych oblastiach života - v prírode, v činoch, v myslení, citoch a dokonca aj po smrti. Často si ich vplyv na náš život nevieme logicky vysvetliť, preto svoju nevedomosť zakrývame jednoduchým tvrdením, že ide len o náhodu alebo o niečo, čo vôbec od nás nezávisí.
Zákon tiaže v nehmotnej forme života
Hľadajme ho najmä v oblasti myslenia a cítenia. Iste každý pozná z vlastnej skúsenosti, ako ho zlé myšlienky alebo vážne starosti „ťažia". Takisto nečisté svedomie alebo chybné rozhodnutia nás unavujú, vyčerpávajú a „tlačia" k zemi, akoby sme niesli na chrbte veľký náklad. No poznáme aj pocit eufórie, vznášania sa, keď nás radostné správy, ušľachtilé myšlienky a láskyplné city akoby nadľahčovali.
Zjednodušene môžeme vyjadriť, že zákon tiaže sa na nehmotnej úrovni života prejavuje tým, že všetko negatívne, nepríjemné a zlé nás zaťažuje, kým pozitívne a optimistické myslenie a city nás nadľahčujú, povznášajú.
Zákon rovnorodosti
Ľahko sa zbližujú ľudia s rovnakými sklonmi, záujmami a životnými hodnotami. Preto spájať, priťahovať sa a rozumieť si možno len na rovnakej úrovni. Nerovnorodé sa nemôže spájať, odpudzuje sa, vytvára nesúlad a utrpenie.
Zákon doplnenia celku
Spolu s predchádzajúcim zákonom úzko súvisí zákon doplnenia celku. Podľa neho sa v rovnakom druhu v čase zrelosti priťahujú protiklady opačné póly - kladný a záporný, samec a samička, muž a žena, lebo tvoria spolu dokonalý celok. Práve preto je prvým predpokladom zákona o doplnení celku rovnorodosť.
Zákon spätného pôsobenia
Účinok tohto zákona v bežnom živote ľudia postrehli už dávno a vyjadrili ho prirovnaním „Čo človek dáva, to dostane“. Kresťanom priblížil tento zákon Kristus svojím výrokom „Čo človek zaseje, to zožne". Z fyziky nám ho pripomína zákon akcie a reakcie.
Keďže je vesmír ohraničený, a nie nekonečný, ako sa nám to zdá z obmedzeného ľudského pohľadu, nič sa v ňom nemôže stratiť. Všetko sa v kruhu vracia späť k východisku, dokonca ešte znásobené. Podľa zákona rovnorodosti sa pri spätnom pohybe rovnorodé priťahuje, hromadí, teda zväčšuje. Preto zákon spätného pôsobenia pôsobí súčasne so zákonom rovnorodosti.
Všetky staré náboženstvá na celom svete poznali viacnásobné návraty človeka na Zem - reinkarnáciu, ktorá jediná dáva možnosť odpykať chyby tam, kde vznikli - na Zemi. Samozrejme zákon fungoval, či ho uznávala, alebo nie. Iba opätovný život na Zemi poskytuje takú príležitosť.
Je reinkarnácia možná? (#32)
Rebríček hodnôt
Ľudia túžia po rôznych veciach a podľa toho smerujú aj svoj život. Čo sa nachádza na predných miestach v rebríčku našich hodnôt? Sú to materiálne veci alebo duchovné? V 1. liste Timotejovi sa apoštol Pavel o týchto veciach vyjadruje veľmi jasne.
„Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.“ (1Tim 6,10) Peniaze nie sú zlé, ani nie sú dôvodom zblúdenia od viery. Zlé je však to, ak ich milujeme, ak zaberajú v našom srdci príliš dôležité miesto.
Pravda ako najdôležitejšia hodnota
Ježiš o sebe vyhlasuje: „Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14,6). Nič iné ako žiť podľa pravdy nemá zmysel. Ak platí, čo povieme a tiež dodržíme, na čom sme sa dohodli, ľudia nás berú vážne. Sme dôveryhodní, dá sa nám veriť.
Pre bezbožného človeka je celkom bežné klamať. Nevidí pravdu ako hodnotu, je voči nej slepý. Je schopný klamať ešte aj v tom, že klame. No ani ľudia, ktorí si hovoria kresťania, nimi podľa pravdy skutočne nemusia byť.
Božie slovo a jeho moc
V prvej knihe Mojžišovej v 1. kapitole sa píše o tom, ako tvoril Boh pre nás túto Zem. Nie sú tu opísané žiadne pracovné postupy, sú tam uvedené len jeho slovné výroky. Iba nimi tvoril, iba to boli jeho pracovné nástroje. Božie slovo má obrovskú moc.
Slovo človeka síce nemá takú obrovskú moc ako to Božie, ale ani moc ľudského slova nie je zanedbateľná. „Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a ústa od ľstivých rečí.“ (1Pt 3,10)
Víťazstvo nad zlom
Na kríži už bolo zlo porazené, tak prečo je ho vo svete tak veľa? A nielen vo svete, ale aj medzi kresťanmi sa nachádza. No od Boha zlo nepochádza. „Len dobrý údel a dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa.“ (Jk 1,17)
Nezmierme sa s myšlienkou, že s tou chorobou sa dá žiť, že politická situácia už lepšia nebude, že sused sa aj tak nezmení, že plat nebudem mať väčší, že ľudia sa nechcú obracať k Bohu atď. Vzoprime sa zlu a urobme všetko preto, aby muselo odísť.
Závislosť od Boha
Človek by nemal byť závislý od ničoho a od nikoho iného okrem Boha. Závislosť človeka od človeka neprinesie nič dobré. Oberá človeka o možnosť tvorivo a samostatne sa rozvíjať. Ľudia si však celkom radi dajú medzi seba a Boha nejakého prostredníka. Možno tým chcú presunúť zodpovednosť za vzťah s Bohom na niekoho iného. No sprostredkované vzťahy nemajú tú kvalitu ako osobné.
Kristovo vzkriesenie
Životný príbeh Ježiša Krista nesie v sebe mnoho zaujímavosti. Keď pozeráme na život, smrť a vzkriesenie Ježiša prináša nám to jeden z dôkazov, že naša viera nie je založená na viere v akéhosi výnimočného človeka, ale že veríme v Božieho Syna, ktorý premohol nielen zlo, démonov, choroby, ale aj smrť. Boh dal jasne v Jeho vzkriesení najavo, že On je mocnejší ako smrť. Svet po Ježišovom vzkriesení sa stáva novým svetom.
Mnohí si myslia, že smrťou všetko končí. No Ježišovo vzkriesenie dáva nový pohľad aj na chvíle smrti. Ukazuje, že smrť nemá posledné slovo. Ježiš už počas svojho života ukazoval Božiu moc a to aj nad smrťou.
Žiť vo svetle vzkriesenia, to znamená byť si počas svojho života vedomý, že po smrti príde stretnutie s mojím stvoriteľom. To znamená - môžem žiť tak, že môj život smeruje k Bohu a nie od Neho. Môj život má cieľ - to je stretnutie so Stvoriteľom.
Biblia ako Božie slovo
Biblia je kniha, kde je zaznamenané Božie Slovo. Je to jediná kniha kde je toto Jeho slovo zachytené. V prvom rade sú v ňom zaznamenané proroctvá, ktoré z absolútnou presnosťou predpovedajú budúcnosť, až po skončenie tohto hmotného sveta a života na našej zemi. V Biblii sa nachádza zhruba okolo 4000 proroctiev, dnes je známych okolo 3200 splnených.
Ďalšou kuriozitou Biblie je to, že Biblia bola napísaná v priebehu 1500 rokov, asi 40 autormi. Autori sa nepoznali, boli z rôznych období, tried, od chudobných ľudí až po kráľov. Boh sa zjavil iba určeným ľuďom. Nám sa však taktiež zjavuje skrze skutky ktoré koná vo svete.
Biblia učí, že všetko je už časovo predom dané, že o každom vašom rozhodnutí, ktoré ste učinili a ktoré ešte len učiníte, Boh vedel ešte pred stvorením sveta a tieto vaše rozhodnutia zakomponoval do konečného cieľa - k spáse vyvoleného ľudu. Nič čo sa vo vašom živote stalo a čo sa vo vašom živote kedy stane, nie je dielom náhody ako si to pohania (ateisti) myslia. Boh všetko načasoval, nadekrétoval ešte pred tým, ako bol stvorený svet.
My sa rozhodujeme slobodne. Toto samotné je veľmi ťažké pochopiť a je potrebné si zrekapitulovať svoj život, aby sme pochopili že Boh koná v každom človeku, či už je pohan alebo veriaci. Ak by toto nefungovalo, nebolo by možné s vražednou presnosťou vedieť budúcnosť a prorokovať.
Falošní proroci
Biblia však potvrdzuje tento pohľad. Aj v tomto je Biblia presná, pretože varuje pred falošnými prorokmi a proroctvami. Napríklad v Zjavení Jána sa hovorí o tom, že v Kristovom mene príde veľa falošných učiteľov a učení, príde veľa falošných majstrov hlásajúcich že poznajú Boha.
Ježiša ľudia vidia dvojako. Pohania ho vidia ako človeka - múdreho človeka ktorý ukazoval na Boha. Takéto videnie majú aj rôzne sekty, napríklad Jehovisti. Isto, Ježiš bol viditeľne človekom, ale nebol narodený z tela ale z Ducha. Teda jeho podstata je podstatou Boha, pretože Boh je Duch a Ducha môžeme spoznať - jedine duchovným zrakom, nie našimi zmyslami.
Spása
Dnes si veľa ľudí myslí, že dokáže obstáť pred ohromným a hlavne spravodlivým Bohom. Boh dal človeku prikázania a má ich dodržovať. Boh dal človeku preto prikázania, aby si človek uvedomil, že tieto prikázania dodržať nevie. Neexistuje ani jeden človek narodený z tela, ktorý by dokázal dodržať desatoro!
My sa bavíme o mne alebo o vás. Vy ako aj ja denne porušujeme Jeho nariadenia, Jeho príkazy, denne sa od Neho tým pádom odďaľujeme. Denne klameme, denne ohovárame, denne osočujeme, hneváme sa, sme závistliví, chamtiví, lakomí, radi podvádzame, sme plní smilstva, cudzoložstva, zlosti či nenávisti. Ježiš nám hovorí, že všetko toto máme v srdci a nedokážeme sa sami toho zbaviť.
Ak Lekár ktorý zachráni pacienta neoslavuje týmto skutkom Boha, oslavuje sám seba a nechá sa potľapkávať po pleci. Môže to robiť s falošnou pokorou, ale pred Bohom je to ohavnosť. Preto pozorujme Ježiša - všetko čo robil a konal - robil na slávu Boha. Ukázal tak ľuďom, že všetko čo máme v živote, je od Boha a preto Boha treba velebiť.