Farnosť svätého Vavrinca v Borovciach predstavuje dôležitý bod v histórii regiónu. Obec Borovce, nachádzajúca sa na rozhraní severnej časti trnavskej pahorkatiny a považského výbežku Podunajskej nížiny, predstavuje fascinujúcu destináciu pre všetkých milovníkov histórie a archeológie. Táto malebná dedinka, vzdialená len 7 km od Piešťan a približne 90 km od Bratislavy, skrýva bohaté archeologické dedičstvo dokumentujúce jej tisícročnú históriu.

Kostol sv. Vavrinca v Borovciach
Bohatá história farnosti siahajúca do stredoveku
Korene farnosti v Borovciach siahajú hlboko do minulosti. Borovce sa spomínajú ako farnosť už v roku 1332.
V kánonickej vizitácii z roku 1560 sa už uvádzajú ako filiálka farnosti Krakovany, v neskorších vizitáciách z rokov 1695 - 1788 ako filiálka farnosti Veselé. V roku 1791 tu bola zriadená lokálna kaplánska stanica a r. 1810 znovu obnovená farnosť. Prvým farárom sa stal doterajší lokálny kaplán Jozef Párbus. Súčasťou farnosti bola i susedná menšia obec Kocurice (dnes mestská časť Piešťan). Stali sa jej filiálkou po zriadení farnosti v Borovciach. V rokoch 1981 až 1988 k nej bola pridelená aj druhá filiálka - obec Trebatice.
Avšak od roku 1988 až do roku 2011 bola farnosť Borovce spravovaná excurrendo z farnosti Veselé. Od 1. júla 2011 Borovce aj s filiálkou Trebatice znovu spravuje vlastný farár.
Farnosť mala i vlastnú pečať, ktorej odtlačok sa objavuje na archívnych dokladoch. V 19. storočí sa používala s latinským kolopisom: "SIGI PAR EC BORIENSIS". V strede bol obraz patróna farnosti sv. Vavrinca, diakona a mučeníka. Od roku 1911 sa používala oválna pečiatka s tým istým obrazom a kolopisom: "SIGILLUM ECCLESIAE VAGBORI 1911".
História kostola sv.Trojice
Vývoj kostola sv. Vavrinca
Podľa dostupných údajov stál v Borovciach kostol spolu s farou už v roku 1332. Zasvätený bol sv. Vavrincovi, diakonovi a mučeníkovi. Aspoň malú predstavu o tomto kostole nám poskytujú staršie kánonické vizitácie.
V roku 1560 čítame skromnú poznámku: „Kostol je dobre usporiadaný, ale sviatosť eucharistie sa v ňom nedbanlivo udržiava.“ Záznamy z rokov 1695 a 1761 sú podrobnejšie. Kto a kedy ho postavil, sa nevie. Stavba bola z kameňa a pálených tehál. Kostol bol dlhý približne 19 m, široký 5 m a vysoký 5, 5 m. Mal svoju sakristiu. V sanktuáriu pod klenbou bol oltár sv. Vavrinca z kameňa. Okrem neho boli v kostole dva ďalšie oltáre so svojimi portálmi. V roku 1761 sa spomína i malý organ - pozitív, so štyrmi mutáciami. V murovanej veži boli dva posvätené zvony. Okolo kostola bol priestranný posvätený cintorín s ohradou.
Vizitácie z rokov 1695 a 1697 upozorňujú, že kostol je v biednom stave a potrebuje zvonku i zvnútra renováciu. Chýba dobré lešenie a vhodné sedadlá. Nedostatky boli neskôr iste odstránené, lebo vizitátor v r. 1761 zapísal: „Stavba je v dobrom stave. Pod dreveným lešením je neporušená ani nehrozí pádom. Oltáre sú neporušené.“
Súpis pamiatok uvádza, že starý kostol zbúrali roku 1758, čo preberajú aj iné záznamy. Po zbúraní starého kostola začali veriaci na tom istom mieste s novou stavbou.
Kánonická vizitácia 1813 spresňuje: „Stavba kostola borovského bola pod dozorom pána Ambróza Garasza, farára veselského, dňa 29. apríla 1777 od základov započatá - až do dňa 3.
Čo sa týka architektúry, kostol je neskorobarokový. Tvorí ho pozdĺžny jednoloďový priestor zaklenutý pruskými klenbami so segmentovým uzáverom presbytéria. V septembri 1977 statik Ing. Viktor Rozinaj zhodnotil krov a múry kostola: „Drevený krov s taškovou krytinou. Nad klenbovými rebrami je koruna muriva v povalovom priestore stiahnutá vždy párom oceľových plochých tiahel, ktoré dobre zabezpečujú priestorovú tuhosť objektu. Obvodové murivo je 105 - 120 cm hrubé, kamenné a zmiešané. Základné murivo je kamenné a zmiešané, omietnuté. Kostol je v sanktuáriu dlhý 8 m, široký 7 m a vysoký 9 m. Sanktuárium je od celku vyzdvihnuté jedným schodom, má svoju klenbu, je oddelené od lode vloženým zaklenutím. Loď kostola je dlhá 20 m (vrátane predsiene), široká 10 m, vysoká podobne ako sanktuárium. V zadnej časti lode je vmurovaný chórus. Veža kostola je široká asi 5 m a práve tak dlhá. Sú v nej 4 väčšie okná a jedno malé okrúhle. Strecha nového kostola bola pokrytá jedľovými šindľami natretými na červeno. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá má zvonku osobitný vchod. Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi a mučeníkovi. Nie je známe, kedy bol posvätený.
Patrón Boroviec, svätý Vavrinec
Patrón Boroviec, svätý Vavrinec, žil v treťom storočí nášho letopočtu. Cirkevné peniaze totiž rozdal chudobným namiesto toho, aby ich odovzdal cisárovi Valeriánovi. Na pečati je preto zobrazený rošt i palmová ratolesť, tá je znakom mučeníctva.
Obec Borovce
Obecné symboly: Zachovaná obecná pečať je datovaná rokom 1719. Je na nej zobrazený svätý Vavrinec s roštom v pravej a martýrskou palmou v ľavej ruke. Obe strany postavy lemujú kvety. V kruhopise pečate je nápis SILIUM + PAGI + BORI + ANO + 1719 + S + LAVRETIUS. Erb obce pozostáva z červeného štítu v ktorom je zlatý vavrínový veniec.
V obci sa nachádza niekoľko historických budov. Najvýznamnejšou je Kostol sv. Vavrinca, ktorý dokončili v roku 1781. Je postavený na mieste pôvodného kostola zo začiatku druhej polovice 16. storočia. V parčíku pred kostolom je socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1768. V Borovciach sa zachovali aj dve kúrie - v jednej z nich je dnes fara. V jednoposchodovej budove obecného úradu našli svoje miesto aj pošta, knižnica, materská škola a kultúrny dom. Hneď za touto budovou sa rozprestiera areál futbalového štadióna ŠK Borovce.
Významné udalosti
- V noci zo 7. na 8. októbra 1987 zavraždili tunajšieho správcu farnosti Štefana Poláka. Na pohrebe v jeho rodnom Plaveckom Petri sa zúčastnilo 12-tisíc ľudí.
- V poslednom čase sa Borovce zviditeľnili aj vďaka dvom prepadom miestnej pošty.
Osobnosti
Borovčania sa môžu pochváliť aj dvoma známymi osobnosťami. Prvou bol docent Kováčik, ktorý neskôr šéfoval Výskumnému ústavu rastlinnej výroby v Prahe, a v súčasnosti je obyvateľom obce viceprezident Slovenského kolkárskeho zväzu JUDr. Štefan Kočan. Ten je v civile generálnym riaditeľom sekcie kontroly a inšpekčnej služby na ministerstve vnútra.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1332 | Prvá zmienka o Borovciach ako farnosti |
| 1560 | Borovce sa uvádzajú ako filiálka farnosti Krakovany |
| 1695-1788 | Borovce ako filiálka farnosti Veselé |
| 1791 | Zriadená lokálna kaplánska stanica |
| 1810 | Obnovená farnosť |
| 1981-1988 | Trebatice pridelené ako filiálka farnosti Borovce |
| 2011 | Borovce opäť spravované vlastným farárom |