Zemianska Dedina je obec s bohatou históriou, ktorá sa odzrkadľuje v jej kultúrnom a náboženskom živote. V tomto článku sa pozrieme na dôležité udalosti a míľniky, ktoré formovali túto farnosť.
Kostol sv. Joachima a Anny v Zemianskej Dedine
Výročia a slávnosti
Dňa 28. sa konala slávnosť pri príležitosti 650. výročia prvej písomnej zmienky o Zemianskej Dedine. Slávnosť začala slávnostnou svätou omšou a celebroval ju spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich za prítomnosti vdp. Jána Farkašovského, kaplána Františka Knapíka, rodákov z farnosti a bývalích kaplánov. Slávnostne vyzdobený kostol, čestná stráž členov dobrovoľného hasičského zboru v pozlátených prilbách, pár mladých ľudí v kroji, posvätenie symbolov - erbu a zástavy, ale aj krásne spevy v podaní chrámového zboru z Nižnej vytvorili úžasnú atmosféru tohto vzácneho jubilea.
Občerstvenie a kultúrny program
Po sv. omši bolo pred kostolom pripravené malé občerstvenie v podobe domácich produktov ako sú ovčí syr, korbáčiky a žinčica. Pre návštevníkov bola zaujímavá aj pamätná izba zariadená v štýle starej zemianskej rodiny v takmer najstaršom dome nachádzajúcom sa v obci. Na slávnostnom obede, ktorý sa uskutočnil v hotely Radar v Nižnej, sa zúčastnili okrem všetkích tích, ktorí akokoľvek prispeli k budovaniu dediny, aj mnohí starostovia okolitých obcí a zúčastnení kňazi.
Program pokračoval poobede na miestnom ihrisku. V neskorších poobedňajších hodinách nasledoval kultúrny program, na ktorom sa predstavili folklórna skupina z Nižnej, tanečná skupina Hop Cup, folklórny súbor Oravan Senior, ale aj domáca hudobná skupina Raškovci, ktorí svojím vystúpením dokázali rozohnať schyľujúce sa mraky a vytvoriť krásnu atmosféru.
Monografia k výročiu
Pri príležitosti 650. výročia prvej písomnej zmienky o Zemianskej Dedine bola vydaná monografia , ktorá mapuje históriu a súčasnosť obce od jej vzniku.
Nový kostol a jeho história
Veriaci zo Zemianskej Dediny, filiálky farnosti Nižná, majú vo svojej obci už 20 rokov nový kostol.
Navštívil Som Krajinu Ktorá PREDALA 3000 km² Slovenska Za NIČ V 1920 (NIE Česko)... PLAKAL Som!
Túžba po novom kostole začala vznikať najmä po roku 1968, keď nastalo v spoločnosti isté uvoľnenie. Veď zemiansky kostolík má podľa schématizmu Spišskej diecézy z roku 1992 už 303 rokov. Myšlienka a túžba mať nový kostol sa stávala čoraz naliehavejšou s pribúdajúcim počtom veriacich. Prvé odvážne ohlasy boli skôr pesimistické než optimistické. Túžba po novom kostole však nezhasla. A tak sa obyvatelia Zemianskej Dediny rozhodli konať.
20. výročie posviacky kostola v Zemianskej Dedine
Výstavba kostola
V júni roku 1995 pri návšteve Slovenska Svätý Otec na Mariánskej hore v Levoči posvätil medzi inými aj základný kameň filiálky Zemianskej Dediny. A tak po piatich rokoch, kedy po prvýkrát bola vyslovená myšlienka výstavby nového kostola, sa 10.9.2000 slávnostným požehnaním miesta stavby, ktoré udelil vdp. Ján Farkašovský, začala výstavba. Podľa projektu stavby, ktorý vypracoval Ing. Arch. Jozef Hýravý, sa začali práce. Stavbu začal viesť Ing. Jaroslav Raška, potom Ján Bolibruch.
- V roku 2000 boli vybetonované základy.
- V priebehu celého roka 2001 sa na stavbe intenzívne pracovalo. Na začiatku tohto roka sa montovala väzba, murovali steny a na konci roka už bola stavba zastrešená a zasklenená.
- Takmer celý rok 2003 sa robili finálne práce. 11.11.2003 sa uskutočnila kolaudácia kostola.
Sobota 22.11.2003 sa stala dlho očakávaným dňom vysviacky nového Božieho chrámu. V tento deň po troch rokoch a dvoch mesiacoch pomocný biskup spišskej diecézy Mons. Andrej Imrich posvätil nový chrám zasvätený svätému Joachimovi a svätej Anne. To, po čom túžili mnohé generácie veriacich v Zemianskej Dedine, sa stalo skutočnosťou. Slávnosti sa zúčastnili mnohí duchovní otcovia, bývalí páni kapláni, ako aj príbuzní či farníci z Nižnej. Pre duchovného otca obce Nižná a filiálky Zemianska Dedina to bol krásny darček k jeho 50-tim narodeninám. Na nový kostol sú právom hrdí aj obyvatelia Zemianskej Dediny, kedže väčšinu prác spravili oni.
História obce
Samotná obec vznikla koncom 13. storočia a pod svojím menom vystupuje do dejín až v 14. storočí.
Kostolík - Kaplnka
Zemianska Dedina mala vlastný kostolík, v ktorom boli občas slúžené aj bohoslužby. Kostolík - kaplnka stojí na vyvýšenom mieste za potokom Hldočín. Kronika obce sa o tomto chráme zmieňuje až v roku 1802. Vtedy sa Matej Žuffa, katolícky kňaz pôsobiaci v Kaločskej diecéze a rodák zo Zemianskej Dediny, zaslúžil o jej prestavbu a nové zariadenie interiéru. 29. apríla 1832 bol za kurátora* kaplnky Oravským komposesorátom ustanovený Pavol Žuffa-Gasparis. 10. júla 1832 darovala Žofia Čuporáková zemianskej kaplnke nový zvon. Menšími opravami prešla táto stavba ešte v roku 1884. Zložili sa na ňu obyvatelia obce. Ako sa dočítame v kronike, 31 obyvateľov dediny vtedy obetovalo 58 zlatých a 60 grajciarov. Neskôr, v roku 1964, bola na kostolíku - kaplici, ako ho ľudovo volali, prerobená strecha. Namiesto pôvodnej drevenej sa strecha pokryla hliníkovým plechom. O rok neskôr, v roku 1965 bola kaplica opravená zvonku novou omietkou a zvnútra novým náterom. Zároveň sa vymenili dvere a okná. V roku 1969 bol zakúpený nový zvon za 10 000 Kčs, na ktorý sa poskladali občania Zemianskej Dediny. Zasvätený bol sv. Anne a posvätený pátrom Matejom Kolejákom, rodákom z Liesku (vtedy duchovný správca nižnianskej farnosti), tesne pred vianočnými sviatkami.
Architektúra a interiér kaplnky
Keďže sa kaplica skladala len z jednej hlavnej lode, priestorovo bola pre obyvateľstvo nepostačujúca. Pôvodná stavba bola jednoloďová, zakončená plytkým polkruhovým ambitom. Veža je jednoduchá s polkruhovými otvormi a na fasáde viackrát členená rímsami. Zakončená je zvoncovitou baňou s dvojramenným krížom. Interiér hlavnej lode je zaklenutý dvomi poľami krížovej klenby, v zadnej časti s lunetovými výsekmi pôvodne pre okenné otvory. Klenby spočívajú v strede chrámovej lode na dvoch polpilieroch. Inventár kostolíka tvorí aj oltár Božského Srdca Ježišovho. Pochádza zo začiatku 19. storočia a sú na ňom badateľné vplyvy klasicizmu. Oltár je stĺpovej architektúry. Stĺpy sú zakončené korintskými hlavicami, ktoré nesú rímsami zdobený oblúkový tympanón*. Medzi stĺpmi je výklenok, v ktorom je umiestnená drevená socha Božského Srdca Ježišovho. Ide o prácu ľudového majstra, pričom je evidentné, že táto socha vznikla oveľa neskôr ako samostatný oltár.
V spodnej časti oltára je umiestnený jednoduchý bohostánok, vedľa ktorého sú na nižších stĺpoch umiestnené dve sochy adorujúcich anjelikov. Súčasťou interiéru je aj kríž s dvomi postavami adorujúcich anjelikov z 19. storočia. Ide o vzácne a zaujímavé dielo neznámeho ľudového majstra so značným zmyslom pre proporcionalitu. Pri vchode do kaplnky je na pravej strane umiestnený kríž s telom ukrižovaného Krista. Môže pochádzať z polovice 19. storočia. Rovnako ide o prácu neznámeho ľudového majstra. V druhej polovici 20. storočia bola stavba dvakrát značne rozšírená o menšie bočné lode.
Cintoríny
V katastri obce sa nachádzajú tri cintoríny.
- Najstarší, evanjelický cintorín sa nachádza na vyvýšenine, juhozápadne od kaplnky, za potokom Hldočín. Toto miesto dnes označuje už len pôvodný hlavný kríž cintorína. Tento kríž pochádza z dielne bielopotockých kamenárov. Kríž je z bielopotockého pieskovca. Pozostáva z kvadrovitého podstavca, na ktorom je dnes už nečitateľný text. Hranolovitý driek stĺpu nesie v hornej časti reliéf dvoch okrídlených hláv anjelikov.
- Druhý - cholerový cintorín bol založený po epidémii cholery, ktorá zúrila v Uhorsku v roku 1831. V Zemianskej Dedine si tiež vyžiadala mnoho obetí. Cintorín sa nachádza severozápadne od dediny, smerom do Magury. Dodnes sa toto miesto volá „Na hrôboch“.
- Tretí cintorín, ktorý slúži dodnes, bol založený 7. apríla 1863. „S dobrocynosty Bohu naseho pana brata a obyvatela obcy nasej Dedina Nobilium pana Zuffa Janosa Balasy na tento cas byvati a bydlici v Slavnom Vidjeku Zemanskom v obci Solt gakovi pre nastivenja get pratelstva tak sveho grunta opatren ge predvidice tarchy obecne podaroval na novy obecny cmiter zlatich petnast. Rak. cisla, tojest zl.15 R.C. Jagebi dobrodini nech Pan Boh vynahradi a pozehna a udeli zdravja, ze se to stalo a zapisalo pre potomkov tohoze pana Brata. Pozemok na cintorín bol darovaný Jánom Žuffom-Balasym (pôvodom zo Zemianskej Dediny). Hlavný kríž na cintoríne je z roku 1864. Vyhotovený bol taktiež rukami slávnych bielopotockých kamenárov. Skladá sa z podstavca a hranolovitého drieku zdobeného reliéfom okrídlenej cherubínskej hlavy. Nad profilovanou lichobežníkovou hlavicou sa vypína kríž s dominantným, plasticky modelovaným telom Ježiša Krista. Na tomto cintoríne sa nachádza viacero zaujímavých náhrobných kameňov z konca 19. a začiatku 20. storočia. Ide o 13 pieskovcových náhrobkov krížovej architektúry, pričom päť z nich pochádza z konca 19. storočia. Za pozornosť stoja ľudovo poňaté kamenné reliéfy ukrižovaného Krista na viacerých krížoch. Nachádza sa tu aj jeden náhrobok, vyrobený z tabuľového pieskovca, pochádzajúceho pravdepodobne z dielne dolnooravských kamenárov pucovského okruhu.
Ďalšie pamiatky v obci
V chotári obce môžeme ešte nájsť kríž nad cestou do „Svrčníka“. Je podobnej architektúry ako hlavný kríž na novom cintoríne, no skromnejšieho prevedenia. Tu na jeho pôvodnom mieste potom obyvatelia postavili jednoduchý kríž zo žuly v drieku s otvorom, v ktorom je umiestnená soška Panny Márie. V októbri 1948 pribudol v dedine ešte jeden dominantný pamätník. Je ním stĺp so sochou Božského Srdca Ježišovho, ktorú zadovážil a posvätil nižniansky farár Jozef Laurinec. Cena sochy bola 6000 Kčs. Betónový podstavec v cene 10 000 Kčs daroval žid A. Murín, lekárnik z Trstenej. Jedná sa o prvý pomník či sochu, nachádzajúci sa v obci Zemianska Dedina. Môžeme ho nájsť približne v strede obce, pred domom č. 51.
Erb a vlajka obce
Zemianska Dedina sa charakterizuje ako kuriálna, teda zemianska obec. Oprávnene, veď v roku 1778 tu žilo 28 zemianskych rodín. Bývalo takmer pravidlom, že erbom každej kuriálnej obce je erb rodu, ktorý si tu najviac uplatňoval zemepánske práva. Erbový symbol Zemianskej Dediny pozostáva z dvoch častí. Na modrom štítovom poli sa v hornej polovici erbu nachádza zlatá, perlami zdobená antická koruna, z ktorej vyrastá obrnené strieborné rameno, držiace striebornú šabľu so zlatou rukoväťou. Genéza erbu sa vyvíjala z vyobrazení na dvoch starých pečatidlách, pochádzajúcich z 18. a 19. storočia. Na najstaršom existujúcom pečatidle z 18. storočia, ktoré je okrúhle, sa objavuje motív listovej koruny s ramenom držiacim šabľu. Rameno so šabľou, položené na korune, je tiež súčasťou rodového erbu rodu Dedinských. Tento starý oravský zemiansky rod odvodzuje svoj pôvod práve zo Zemianskej Dediny. Súčasťou tohto pečatidla je aj kruhopis, ktorý znie: NOBILIVM DEDINA (Zemianska Dedina). Odtlačky tohto pečatidla sa našli aj na dokumente z roku 1867. Text kruhopisu, v ktorom je vyryté písmeno V namiesto písmena U dokazuje, že pečatidlo z 18. storočia malo staršiu predlohu. Táto zámena písmen sa totiž objavuje iba v 16. a 17. storočí.
Mladšie pečatidlo z 19. storočia je oválne. Na ňom sa, okrem rodového symbolu, objavujú ešte dve palmové ratolesti, umiestnené pod štítom. Kovorytec nad korunou vynechal rameno. Nový erb bol naviac obohatený o dve heraldicky zobrazené drevenice. Tieto sú symbolom dedinského prostredia a spolu s vyobrazením v hornej časti erbu poukazujú na zemiansky, teda šľachtický pôvod obce. Názov obce: DEDINA NOBILIUM je vyrytá v hornej polovici poľa. Na konci 19. storočia obec používala aj nápisovú pečiatku. Text v jej poli znie: ÁRVA MEGYE * Nemes-Dedina KÖZSEG * VÁRI JÁRÁS.
Vlajka obce nesie tie isté farby, ktoré nájdeme aj na erbe. Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách: žltá (2/8), biela (1/8), modrá (2/8), žltá (1/8), biela (2/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi t.j.
Kultúra a spoločenský život
V minulosti ľudia venovali väčšinu času prácam na poli, aby sa postarali o živobytie. Až neskôr, keď bola väčšina ľudí zamestnaná v Tesle Orava Nižná, sa mohli čoraz viac venovať aj kultúre. Príchodom techniky sa život zmenil aj u nás. Pojazdné kino „ŠUP“, ktoré ako prvé šírilo kultúru v dedine, k nám prišlo prostredníctvom JRD, premietalo filmové predstavenia s propagáciou JRD. Bežne však mládež navštevovala filmové predstavenia v Nižnej. V roku 1958 bola založená dedinská organizácia Československého zväzu mládeže. V roku 1969 tu bola založená Telovýchovná jednota Zemianska Dedina.
Futbalový oddiel TJ hral v tretej triede okresnej súťaže. Zlé finančné podmienky a chýbajúce futbalové ihrisko sa podpísali na skorom zániku samostatného futbalového oddielu v Zemianskej Dedine. V ďalších rokoch si ľudia kupovali rádioprijímače a už takmer v každej domácnosti vlastnili televízny prijímač. Napriek tomu, ľudia sa vedeli aj spolu stretávať. Jedným z príkladov je aj jednodňový výlet do Roháčov v júni 1992. Výlet sa uskutočnil za účelom poznania územia Roháčov, ktorého vlastníkmi boli už naši predkovia. Autobus, ktorým sa cestovalo, bol plne obsadený. Túra sa konala po trase okolo roháčskych plies a vodopádu. Niektorí zažili popri príjemnom prežití nie málo strachu, keď sa ocitli v tesnej blízkosti medvedice a jej štyroch mláďat.
Divadelné tradície
Za lákavú a hodnotnú kultúrnu udalosť v minulosti sa považovalo nacvičovanie divadelnej hry. Prvú divadelnú hru, a to v roku 1948, nacvičil Ľudovít Žuffa-Podbieľanček so žiakmi nižšej strednej školy. Spoločne predviedli hru: „Gašparkova čarodejná hruška“. Hra mala veľký úspech a ľudia ocenili aj to, že obec nemala javisko či kulisy a títo mladí ľudia to aj napriek tomu dokázali. Pre veľký úspech divadelní ochotníci v obci v roku 1954 nacvičili pre občanov ďalšie divadlo s názvom: „Kamenný chodníček“. Réžie sa opäť ujal Ľudovít Žuffa- Podbieľanček. O dva roky neskôr, v roku 1956, mládež nacvičila hru Ženský zákon. Táto hra mala veľký úspech, a tak ju predviedli aj v susednej obci Krásna Hôrka, kde sa po divadle uskutočnila zábava.
Školstvo a vzdelávanie
Najstaršie zmienky o škole v Zemianskej Dedine sú z druhej polovice 18. storočia. Funkciu učiteľa tu spočiatku vykonávali nižnianski farári. Kňazi, okrem cirkevných povinností v nižnianskej filiálke, vykonávali aj túto činnosť. Ako prvý „učiteľ “ v Zemianskej Dedine sa uvádza Ignác Jablonský, ktorý bol farárom v Nižnej v rokoch 1749 - 1777. Deti sa v škole učili čítať a písať po slovensky, maďarsky a latinsky. Ďalej sa tu vyučovala aritmetika (štyri základné počtové výkony) a náboženstvo. Začiatkom 20. storočia tu bol učiteľom Tomáš Žuffa zo Zemianskej Dediny, ktorý učil aj v nižnianskej škole. V rokoch 1910 - 1914 bol učiteľom Ján Žuffa-Gašpar, tiež zo Zemianskej Dediny. Okrem toho bol aj poštárom a rechtorom v Nižnej. Deti v lete a počas sezónnych prác nenavštevovali školu, lebo pomáhali svojim rodičom. Do školy chodievali hlavne v zime, keď nebolo treba pracovať na poliach.
Knižnica
Knižnice mali už dávno v minulosti veľký význam pre kultúrny rast obyvateľstva. Prvá zmienka o knižnici v Zemianskej Dedine sa objavuje v obecnej kronike až v roku 1947. Nenašiel sa nikde nejaký záznam, kedy ku vzniku knižnice v obci došlo. V spomínanom roku sa stal obecným knihovníkom Tomáš Žuffa-Golát. O množstve kníh (zväzkov) sa nikde nič neuvádza, podobne o mieste, kde knihy boli uložené. Činnosť knižnice, podľa kroniky obce, však bola až do roku 1955 takmer nulová. Od roku 1956 knižnicu prebral Jozef Žuffa- Danielik. Činnosť knižnice sa zlepšila, no z radov občanov dediny bol o čítanie a vypožičiavanie kníh slabý záujem.
V novembri 1967, keď knižnicu viedol Ľudovít Žuffa-Podbieľanček (nenašiel sa údaj, kedy knižnicu prebral), došlo v činnosti obecných knižníc k významnej zmene. Všetky miestne ľudové knižnice, podľa zákona o jednotnej sústave strediskových knižníc, sa pričlenili ku strediskovým knižniciam. Tak sa stalo, že aj Miestna ľudová knižnica (MĽK) v Zemianskej Dedine prešla pod Strediskovú knižnicu v Tvrdošíne, kde pracovala vtedy profesionálna knihovníčka. Do strediskovej knižnice sa všetky knihy z knižníc najskôr sústredili a potom, po zainventarovaní, sa začali prideľovať do jednotlivých knižníc. Stredisková knižnica dostávala financie na nákup ďalších kníh a potom tieto postupne rozdeľovala do dedinských knižníc. Knihovníci na dedinách, ktorí boli označovaní ako dobrovoľní, dostávali priebežne ďalšie knihy do obcí a z tých, ktoré sa čítali veľmi málo, mohli zasa strediskovej knižnici vrátiť.
Umiestnenie a vývoj knižnice
Od 1. januára 1971, na základe rozhodnutia vedenia obce, knižnicu v Zemianskej Dedine prevzal Cyril Mores, ktorý sa do dediny priženil v roku 1965 z Nižnej. V tom čase bola knižnica umiestnená v miestnosti obecného rozhlasu. Knihy, ktorých vtedy bolo 299, boli v jednej starej skrini a priestor pri nej bol veľmi malý. Knihovník si stanovil pevný čas, v ktorom každú nedeľu pravidelne vypožičiava knihy už 35. rok. Do knižnice postupne v priebehu niekoľkých rokov poskytovala Stredisková knižnica Tvrdošín ďalšie knihy, ktoré bolo treba niekde umiestniť. Zemianska knižnica dostala postupne štyri knižné regály na zamykanie a knihy sa vypožičiavali v sále kultúrneho domu. Zlúčením roľníckeho družstva sa uvoľnila kancelária na prízemí kultúrneho domu, a tak po dlhom období čakania sa knižnica dostala od roku 1985 do samostatnej miestnosti, v ktorej je umiestnená dodnes. Po prevzatí knižnice novým knihovníkom začal postupne stúpať aj počet čitateľov, ktorý sa začal s počtom 35 a vrchol dosiahol v roku 1984, kedy bolo až 66 zapísaných čitateľov, z toho bolo 45 do 15 rokov. Tento nárast spôsobil, že aj počet výpožičiek postupne rástol a to od 390 výpožičiek až na 1320 v roku 1983. V rokoch 1986 až 1990 dostávala knižnica aj tri týždenníky, ktoré si mohli návštevníci knižnice prečítať v knižnici alebo požičať domov.
Súčasnosť knižnice
Po roku 1989 sa začalo s financiami pre kultúru šetriť a tiež sa rozhodlo, že strediskové knižnice budú postupne zrušené. Rozhodnutie padlo v roku 1990 v tom znení, že Miestna ľudová knižnica v Zemianskej Dedine bola od 1. januára 1991 odčlenená od Mestskej knižnice Tvrdošín. Knihy a knižné regály boli delimitované pod Obecný úrad Nižná, pretože obec Zemianska Dedina v tom čase už patrila administratívne pod Nižnú. V posledných rokoch počet návštevníkov (čitateľov) postupne klesá a s tým aj počet výpožičiek. V roku 2004 bolo zapísaných 36 čitateľov, ktorí si vypožičali za rok spolu 413 knižných zväzkov.
Kronikári obce
Za prvého kronikára obce bol menovaný Ján Matoška, správca - učiteľ. Narodil sa 19. februára 1905 a od roku 1924 pôsobil ako učiteľ a správca na rímskokatolíckej ľudovej škole v Nižnej. Od roku 1939 do roku 1946 sa pod záznamy v kronike podpisovala Valéria Setteyová, učiteľka. Po ňom ju prebral Štefan Dedinský-Rolinec. Ten sa venoval zapisovaniu údajov od r...