Liptovské Revúce sú obec s bohatou históriou, nachádzajúca sa v srdci Liptova. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1233, čo ju radí medzi najstaršie usadlosti v Liptove. V nasledujúcich odsekoch sa pozrieme na kľúčové momenty a udalosti, ktoré formovali dejiny tejto malebnej obce.
Najstaršie zmienky a vznik obce
Táto zmienka sa viaže k menu uhorského kráľa Ondreja II., ktorý v roku 1233 daroval Hundkontovi tri poplužia zeme, z toho aj názov (Terra Reucha) za mnohé služby preukázané kráľovi. Hundkont bol zakladateľom zemianskeho rodu Kubínich a Meškovcov. Títo zemani pobudli v Revúcej sotva 100 rokov - lebo roku 1325 magister Donč - župan z veľkej zvolenskej župy, do ktorej patril Liptov, Turiec a Orava vymenil potomkov Hundkonta z územia Revúc a presídlil ich do Vyšného Kubína, ktorý dovtedy patril jemu. Avšak zostali tu baníci, pretože už v rokoch 1250 - 1270 sa tu vytvorila aj uhliarska a hutnícka osada, ktorá spracovávala medenú rudu vyťaženú doma, ale aj zo Španej doliny. Toto bola zrejme aj príčina výmeny - pretože kráľ chcel mať dôchodky z tamojších ložísk medi.
Cirkevná história a farnosť
Až do založenia fary v Liptovskej Osade (za pôsobenia ružomberského farára Andreja Fektora) v roku 1752 boli Liptovské Revúce filiálkou Ružomberka. A keďže Liptovské Revúce boli pevne spojené s Ružomberkom, nemôžeme podrobnejšie nespomenúť, čo sa v Ružomberku dialo, pretože toto všetko malo ohlas a dopad aj na dianie v Liptovských Revúcach. Z doby protestantizmu stojí za spomenutie istý farár Šimon (ktorý bol v Ružomberku okolo 1560), ktorý bol predtým v Teplej a Kubíne. Farár Šimon sa prikláňal ku protestantizmu. Potom skoro všetky fary, najmä na strednom Slovensku okolo roku 1576 nebadane tiež prešli na protestantizmus.
Ako už evanjelickí ružomberskí farári z tej doby sa spomínajú v roku 1576 senior Ondrej Jakobaei, v roku 1585 Ondrej Czengler (zaňho Štefan Klésházy a Katarína Pálffy obnovili chrám zasvätený sv. Ondrejovi), v roku 1596 Jeroným Turčiansky, v roku 1612 Tomáš Dorothitius, potom Jakub Splini - ináč Neussel, Parschitius, Kučera, Urbanovič. V roku 1638 sa Liptovská Stolica uzniesla postaviť v Ružomberku murovanú mestskú evanjelickú školu “aby mládež s dobrým a užitočným prospechom vyučovaná mohla byť liternému umeniu a v iných dobrých čnostiach a mravoch”. Ružomberský kostol bol katolíkom navrátený 13. marca 1672. Prebral ho spišský prepošt Juraj Báršoň. Prvým farárom po rekatolizácii bol jezuita P. Nemessáni. Za nim v rokoch 1674 - 1677 bol jezuita P. Andrej Fugatius. Roku 1683 kuruci Imricha Tôkôlyho odobrali ružomberský kostol a usadili pri ňom Jána Boniša z Hýb. Katolíckym farárom bol Bernard Foršner, ktorý od roku 1686 keď bol kostol znovu navrátený mal za koadjútora Andreja Horšického do roku 1692. Pôsobili tu vtedy aj kňazi Vavrinec Ivák a Štefan Loviškovič.
V decembri 1705 počas Rákoczyho povstania prešiel ružomberský kostol opäť do rúk protestantov. Cisársky generál Heister pritiahol cez dolinu Suchá nad Revúcami v januári 1709 a po porážke Kurucov bol ružomberský kostol v roku 1711 vrátený katolíkom. Farárom bol vtedy Ján Brna (kým bol kostol evanjelický bol farárom v Matiašovciach, potom odišiel do Ľupče). Ďalší ružomberskí farári boli: Juraj Doktorovič, a v rokoch 1713 - 1747 Pavol Osvaldóci, ktorý tu aj zomrel. Za neho prišli do Ružomberka piaristi (roku 1727) na základe fundácie šľachtica Lôwenburga. Vtedy nastala aj rekatolizácia mesta a jeho filiálok. Toto sa týkalo aj Revúc. Roku 1747 prišiel do Ružomberka zo Sásovej Adam Michal Nedecký z Nedece - ktorý študoval na Pázmáneune vo Viedni. Roku 1752 sa stal bratislavským a roku 1757 ostrihomským kanonikom. Zomrel 4. Októbra - keď mal na odpuste u františkánov slovenskú kázeň. V Lipt. Osade pôsobil v rokoch 1755-1758 Ján Lancer, rodák z Banskej Štiavnice (zomrel v roku 1791 v Horných Hámroch). Za Lancerom prišiel Ján Kroner, ktorý tu pobudol dva roky (1758-1760). V rokoch 1762-1770 bl v Liptovskej Osade farárom Adam Argay, ktorý odišiel do Hýb. Roku 1770 prišiel do Osady Ján Kvassay z Kvašova. Tento študoval v Budíne a bol vychovávateľom u rodiny Tôrôk a Gellért. Za neho prešla Osada sj s Revúcami z ostrihomskej arcidiecézy do diecézy spišskej v roku 1776. V roku 1777 sa vytvorilo spišské biskupstvo a tak roku 1778 bola vytvorená farnosť v Liptovskej Osade a Liptovské Revúce, Liptovská Lužná boli začlenené ako filiálky do liptovsko-osadskej farnosti.
Obec Liptovské Revúce sa rozrastala najmä vplyvom chovu oviec, dobytka a povozníctva (po vybudovaní cesty cez Šturec). V roku 1784 sa spomína, že Revúce mali 119 domov a 1145 obyvateľov. Dňa 7. augusta 1787 sa Liptovské Revúce spolu s Lúžnou cirkevne osamostatnili od Liptovskej Osady. Tak vznikla samostatná farnosť Liptovské Revúce. Prvým administrátorom novovytvorenej farnosti bol P. Anton Janík OFM - pravdepodobne z Okoličného. Prvým invenstovaným farárom sa stal roku 1789 Anton Tobiáš Nedeczey, ktorý bol aj iniciátorom otvorenia školy (predtým pôsobil v Ružomberku okolo roku 1760). Do roku 1819 slúžil Revúčanom drevený kostolík (oratórium) postavený roku 1692. Základný kameň nového murovaného kostola bol posvätený a položený 26. mája 1802 na vigíliu Nanebovstúpenia Pána. Stavba trvala 17 rokov. Požehnaný bol 1. augusta 1819 a zasvätený Očisťovaniu Panny Márie (Obetovanie Pána). Počas stavby sa vystriedali kňazi: Jozef Dvorčák - iniciátor stavby, Ján Lazár, Štefan Tóth, Matej Nemessányi a Jozef Mojš. Starý drevený kostolík bol zbúraný v októbri roku 1819. V roku 1821 sa veriaci spolu s kňazom Jozefom Mojšom dali do stavby murovanej fary pri kostole. Dovtedy slúžila ako fara drevená chalupa Ondreja Močiľana (asi 8 minút chôdze od kostola “za vodou”). V roku 1823 bola na kňazovu žiadosť (Jozef Mojš) postavená škola pri kostole. V roku 1829 bol zadovážený obraz “Ukrižovaného” na hlavný oltár určený pre adventnú a pôstnu dobu od maliara Maximiliána Raczkaja. V tom istom roku bol založený spolok Leopolda na podporu misií v Amerike.
Významné osobnosti a udalosti
Od roku 1889 spravoval farnosť Jozef Tomík - nadaný a presvedčený Slovák. Jozef Tomík dal vymaľovať kostol. Maľbu previedol známy slovenský maliar, sliačansky rodák, Jozef Hanula - počas rokov 1912-1913. Jozef Tomík zomrel 7.mája 1916 a je pochovaný pri kostole v Lipt. Revúcach. V rokoch 1927-1933 tu pôsobil ThDr. Veľkou udalosťou bola oslava 150-ročného jubilea založenia farnosti, ktorú celebroval Andrej Hlinka. V rokoch 1952-1957 za farára Lavrinca bola prevedená oprava chrámu a renovácia malieb. Veľkú prácu odviedol správca fary Jozef Debnár počas svojho pôsobenia 1957-1972.
Keď dal na fare vybudovať vodovod, lebo fara bola bez vody, dal pristaviť chodbu s kúpeľňou a WC. Dňa 9.mája 1967 začal so stavbou nového poschodia na pôvodnú budovu fary. Tieto a iné práce na obnove fary boli s rozličnými ťažkosťami dokončené do zimy toho istého roku. Farská budova týmto začala spĺňať všetky požiadavky moderného bývania. Matriky boli vedené od roku 1852, avšak tieto boli 2. apríla 1952 odovzdané podľa vtedajších vládnych komunistických praktík MNV v Liptovských Revúcach.
Významní kňazi pôsobiaci v obci
Medzi významných kňazov, ktorí pôsobili v Liptovských Revúcach, patrí František Xaver Sabinovský, narodený 16. októbra 1807. Za kňaza bol vysvätený v roku 1831. Pôsobil ako kaplán v Ružomberku, administrátor v Liskovej, farár v Liptovskej Revúcej, Hubovej, Liptovských Kľačanoch a nakoniec v Liptovskom Trnovci, kde zomrel 25. júna 1881 a je tam aj pochovaný.
Prehľad pôsobenia Františka Xavera Sabinovského:
| Rok | Pôsobisko | Funkcia |
|---|---|---|
| 1831 | Ružomberok | Kaplán |
| 1833 | Ružomberok | Administrátor |
| 1834 | Lisková | Administrátor |
| 1836 | Liptovská Revúca | Farár |
| 1839 | Hubová | Farár |
| 1845 | Liptovské Kľačany | Farár |
| 1873 | Liptovský Trnovec | Farár |
V diskusii o Rádiu LUMEN po svätej omši povedal otec Ján Sabol viac o novom Lumen klube. S vysvetlením významu patrónov Rádia LUMEN si pomohol netradičným spôsobom: "Spomínam si, keď som bol v Nemecku, jeden kňaz bol patrónom futbalového klubu Bayern Mníchov. Modlil sa za tento klub, za hráčov. A tak my sme vďační predovšetkým za vaše modlitby, vás patrónov nášho rádia," dodal otec Sabol.
Zaujímavosťou bola aj prítomnosť Ondreja Rosíka, ktorý všetkým povedal, ako sa dá aj v úlohe nevidiaceho človeka zvládať práca v rádiu: "Život nevidiaceho redaktora prináša aj mnohé úsmevné situácie. Napríklad, keď jeden hosť, za ktorým som mal ísť nahrávať, sa obával, že má doma neporiadok. Povedal som mu, že to nie je problém.
Farnosť Liptovské Revúce sa nachádza v Ružomberskom dekanáte Spišskej diecézy. Ide o farnosť, ktorú tvorí iba jedna dedina, tá však pozostáva z troch častí - z nižnej, strednej a vyšnej. Farský kostol, zasvätený tajomstvu Obetovania Pána, je v strednej časti. Celá dedina je dlhá až 6 kilometrov.Ľudové misie tu mali naposledy v roku 1994, teda pred 24 rokmi. Aj z tohto dôvodu sme radi, že sme mohli prísť do tohto krásneho miesta Slovenska, do chotára pod Čiernym Kameňom, na ktorom sa vyníma Cyrilometodejský dvojkríž. Nech Pán Boh žehná túto farnosť, i všetkých, ktorí sa otvorili pôsobeniu Božej milosti!