Alfonz Paulen bol kňaz, ktorý prežil ťažké časy prenasledovania a zomrel vo väzení za pomoc prenasledovaným rehoľníkom. Jeho životný príbeh je svedectvom viery, odvahy a obetavosti.
Detstvo a mladosť
Anna Paulenová rod. Števicová (*1892 Livina †1969 Topoľčianky) sa v roku 1912 rozhodla putovať do rakúskeho Mariazell a tam si vyprosiť syna - kňaza. Tak sa 26. januára 1913 narodilo rodičom druhé dieťa, ktorému pri krste v Krušovciach dali v rodine obľúbené meno Alfonz, po veľkom ctiteľovi Panny Márie z Liguori. Pokrstený bol 27. januára v Krušovciach. Nielen radosťou, ale aj krížom naplnil Pán dni bedzianskej rodiny.
Ako päťročný prišiel o otca. Hrôzy prvej svetovej vojny zanechali stopy na otcovi Jánovi, ktorý zomrel zakrátko (†1918) na španielku, podobne ako dvojročná dcérka Jolanka. Mladá vdova zostala sama na gazdovstve s dvomi synmi: starším Viktorom (*1910) a Alfonzom (*1913). Oporou im bol pohľad na Bolestnú Matku a modlitba v neďalekom pútnickom chráme v Topoľčanoch. Napriek ťažkým ranám osudu matka dopriala synovi Alfonzovi štúdiá na gymnáziu v Kláštore pod Znievom.
Predovšetkým však duchovný život povzbudzovali sviatosti: spoveď, Eucharistia a sviatosť birmovania prijatá v rodnej farnosti matky v Nadliciach 14. októbra 1924. Počas štúdií podlomila Alfonzovo zdravie tuberkulóza. Ani to však nezahatalo cestu k oltáru. Príkladom mu bol bratanec Anton Vácval, jeden z prvých slovenských saleziánov, študujúci v Ríme.
Kňazské pôsobenie
Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Po maturite odišiel do kňazského seminára v Trnave. Bohoslovecké roky 1931/36 prežil v Trnave, kde ho 17. mája 1936 vysvätil biskup Pavol Jantausch, bývalý topoľčiansky kaplán. Kňazskú vysviacku prijal 17. mája 1936.
Na kaplánskych miestach v Leopoldove 1936 a Veľkých Kostoľanoch 1937 si získal najmä detské duše. Po vojenčine v Prahe 1937/38 spravoval farnosť Sološnica, blízko Šaštína. Po roku prichádza do Kolpách (dnes Banský Studenec) pri Banskej Štiavnici, kde horlivo pôsobí do roku 1947. Biedna fara sa stala útočiskom nejedného nešťastníka, dokonca aj partizáni ako veliteľ Trojan tu našli pomoc. V poslednom roku pôsobenia pripravil birmovanie, ktoré udelil biskup Michal Buzalka.
Druhým a posledným farárskym miestom boli Šenkvice. V tejto veľkej katolíckej obci sa starostlivo venoval dušpastierskej práci a spoločenskému životu. Inšpirovaný sv. Jánom Boscom sa s láskou staral o mládež. "Kňaz podľa Srdca Ježišovho" - to je veľké svedectvo kňazov, jeho nasledovníkov. V rokoch 1947/48 organizoval ľudové misie. Popri duchovnej práci a katechizme sa nevyhýbal ani manuálnej práci v záhrade a pri zvieratách.
V roku 1949 uvažoval o vstupe do Spoločnosti Ježišovej - jezuitom. Nad rehoľníkmi sa však začalo zmrákať. Ako blesk z jasného neba prišla Barbarská noc 19. apríla 1950 - zrušenie kláštorov a intervenovanie rehoľníkov v táboroch. Niektorým sa podarilo z táborov utiecť a hľadali možnosť odísť do zahraničia.
Od septembra 1949 pôsobil ako kaplán v Šenkviciach Boží sluha Titus Zeman SDB. Spolu s Paulenom vytvorili v Šenkviciach od apríla 1950/51 miesto prípravy na presun kňazov a bohoslovcov cez rieku Moravu do Rakúska. Utečenci bývali v dome kostolného otca Silvestra Baričiča. Dva presuny boli úspešné. Tretí žiaľ s účasťou saleziána Leonarda Tikla zlyhal. Spolupracovníci ilegálneho prechodu boli odhalení a postupne zatknutí.
Uväznenie a smrť
Aj otca Alfonza zatkli na fare 19. septembra 1951. Tri mesiace vyšetrovania ŠtB v Leopoldove a neskôr v Bratislave priniesli nasledovné vyjadrenie o. Alfonza: "...podpísal som, ale poznamenávam, že pri výsluchu som bol v takom duševnom rozpoložení, že som ani nevedel, čo robím."
Rozsudok z júna 1952 znie: odsúdený za velezradu na 11 rokov odňatia slobody, prepadnutie majetku a strata občianskych práv na 10 rokov. Prečo? "...platení agenti CIC a Vatikánu... organizátori ilegálneho prechodu... ukrývali a hmotne podporovali agentov zahraničnej výzvednej služby Titusa Zemana a Ferdinanda Totku..."
Necelý rok v ilavskej väznici vystriedali mesiace v Mírove. Tu podstúpil akúsi operáciu. Zlyhávaním obličiek sa zdravotný stav natoľko zhoršoval, že mladý 41 ročný muž často odpadal. Don Zeman ho takto niesol do väzenskej nemocnice.
Vtedy cítiac blížiaci sa koniec požiadal o vstup do Saleziánskej spoločnosti. "...chcem zomrieť ako salezián, ako syn don Bosca, pod ochranou Panny Márie Pomocnice." Napokon nevládny cestou do brnenskej nemocnice sv. Anny zomrel. Bolo to 10. apríla 1954 v sobotu pred Kvetnou nedeľou. Pochovaný bol v Brne 14. apríla v prítomnosti matky Anny, netere Márie a synovca Ľubora.
Na jej čelo dosadili A. Paulena. Ešte v r. 1951 ho odsúdili za velezradu na jedenásť rokov väzenia, konfiškáciu majetku a desať rokov straty občianskych práv. Väznili ho v Ilave a Mírove. V dôsledku fyzického násilia a tvrdého väzenského režimu musel byť prevezený do nemocnice v Brne, kde zomrel.
Rehabilitácia a pamiatka
Jeho urnu uložil 14. januára 1995 biskup Dominik Tóth pri šenkvickom kostole. V roku 1995 spopolnené ostatky previezli do Šenkvíc a v prítomnosti bratanca Antona Vacvala ich pochoval Mons. Dominik Tóth, trnavský pomocný biskup. Dňa 26. marca 1991 bol súdne rehabilitovaný.
V rodisku odhalil pamätnú tabuľu na kostolíku 11. novembra 2001 arcibiskup Mons. Ján Sokol. Pri príležitosti 100. jubilea narodenia o. Alfonza slúžil v Šenkviciach bohoslužbu Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup. Vyzdvihol jeho odvahu pri pomoci blížnym ako aj trpezlivosť a obetavosť vo väzení. Aktuálnym nedeľným čítaním z Nehemiáša "radosť z Pána je vaša sila" charakterizoval život kňaza - martýra, nášho krajana. V r. 2013 zostavil výpomocný duchovný v Topoľčanoch dp.
Bratislavská arcidiecéza začala v roku 2023 diecéznu fázu procesu blahorečenia a svätorečenia. Oficiálne otvorenie kauzy sa uskutoční 11. apríla 2023 o 16:00 vo farskom Kostole sv. Anny v Šenkviciach. Zasadanie za účasti diecézneho biskupa, postulátora kauzy, vymenovaných členov vyšetrovacej komisie, cenzorov teológov, znalcov a ďalších pozvaných hostí bude verejné. Po ňom bude nasledovať svätá omša pri príležitosti 59. výročia úmrtia Alfonza Paulena.
Pramene:Petráš, F.: Pohreb po 40 rokoch v Šenkviciach. Katolícke noviny, r. 110, 1995, č. 8, s. 14; internetové zdroje.
tags: #dusan #dubravicky #knaz