V Banskej Bystrici, ako v slobodnom kráľovskom banskom meste, mala mestská komunita, v zásade nemeckej národnosti, od čias udelenia privilégií uhorským kráľom Belom IV. v roku 1255, značnú cirkevnú autonómiu. Cirkevný život ovládala a usmerňovala mestská rada na čele s richtárom, ktorej podliehala aj slobodná voľba farára. Duchovný život sa od začiatku odvíjal od zámockého kostola Nanebevzatia Panny Márie, známeho aj ako nemecký či farský kostol. K farnosti oddávna patril bohatý hnuteľný i nehnuteľný majetok, ako napr. majer, pivovar a zároveň 10 filiálnych osád (Dolný a Horný Harmanec, Nemce, Kynceľová, Majer, Sásová, Rudlová, Kostiviarska, Sv. Jakub a Ulmanka). V meste bol ešte kostol Sv. Ducha, Sv. Alžbety (tzv. špitálsky) a v r. 1492 postavený kostol sv.
Vďaka živým kultúrnym i obchodným stykom Banskobystričanov s centrami Lutherovej reformácie v Nemecku nastal u obyvateľstva mesta i okolia, vrátane členov mestskej rady, už začiatkom 20. rokov 16. stor. všeobecný príklon k reformačným myšlienkam a zásadám. Tomuto procesu húževnato čelil mestský farár Matej Mikuláš zo Sabinova v spojení s arcibiskupom. Nepomáhali ani tvrdé represie svetskej i cirkevnej vrchnosti, zostrené najmä po porážke baníckeho povstania v meste a okolí v r. 1525 - 1526, ktoré bolo pripísané na vrub reformácie. Členovia mestskej rady, napriek hrozbám naďalej pozývali do mesta reformačných kazateľov. Po smrti Mikuláša zo Sabinova v r. 1529 pristúpili k výberu duchovných.
Mestskú radu i ňou vyberaných evanjelických kazateľov pred nepriazňou a útokmi vrchnosti sčasti chránil Zväz siedmich banských miest stredného Slovenska (Kremnica, B. Štiavnica, B. Belá, Ľubietová, Nová Baňa a Pukanec). Na jeho pôde sa vytvoril v roku 1536 BANSKOMESTSKÝ SENIORÁT. Vznikol ako inštitút farárov 7 miest, na čele so seniorom, na obranu luteránskej reformácie. V tom čase stálo už obyvateľstvo Banskej Bystrice a jej širšieho banského okolia, na strane reformácie. Obrannému účelu mali slúžiť aj banskomestské vyznania viery (confessio heptapolitana), prijaté a predložené vrchnosti koncom 50. rokov 16. storočia.
Organizácia Banskomestského seniorátu, s dominujúcou nemeckou etnicitou, žiaľ, neprijala zásady a subordináciu organizácie ECAV na Slovensku, prijaté na synode v Žiline r. 1610. Banskomestské cirkevné zbory, vrátane banskobystrického, napokon r. 1652 zásady evanjelických synod prijali, ale sa nemienili podriadiť príslušnému superintendentovi, čo znamenalo zbytočné trieštenie síl, najmä v nerovnom zápase s postupujúcou protireformáciou. Takto potom r. 1657 aj banskobystrický evanjelický zbor vizitoval katolícky archidiakon Bartók.
V roku 1648 sa v meste usadil rád jezuitov za účelom rekatolizácie mesta a okolia. Zriadil tu svoje kolégium a gymnázium a v okolí tri misijné domy. V súlade s nariadením cisára Leopolda I. 17. novembra 1671 vojsko obsadilo mestský hrad a väčší, nemecký kostol zabralo a odovzdalo katolíkom. Onedlho evanjelikom odobrali aj ďalšie kostoly. Ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi pozval na bratislavský súd aj banskobystrického nemeckého kazateľa Klemensa Brechta, slovenského kazateľa Petra Sextyho a špitálskeho kazateľa Juraja Cembera a dvoch kantorov, Fraňa Felnera a Juraja. Fachlera. Pretože sa nechceli vzdať viery, všetci boli zbavení funkcií a poslaní do vyhnanstva i s rodinami. Zanikol aj banskomestský seniorát.
Bratislavský súd neminul ani rektora povestného banskobystrického gymnázia Mateja Sturzera a konrektora školy Tomáša Stellera. Školu likvidovali a budovu odovzdali jezuitom. Steller bol väznený a neskôr predaný na talianske galeje. Podobne dopadli i ďalšie banské mestá, preto zanikol aj Banskomestský seniorát. Duchovný a školský život banskobystrických evanjelikov bol dočasne obnovený v rokoch 1678 - 1683 v čase povstania Imricha Tökoliho, kedy im boli vrátené kostoly i škola.
K obnoveniu náboženskej slobody a k vráteniu časti kostolov (okrem hlavného, nemeckého) došlo v rokoch 1704 - 1708, kedy mesto ovládali kuruckí vojaci vodcu povstania Františka Rákociho II. Po príchode cisárskeho vojska sa cirkevný život evanjelikov opäť dostal len za hradby mesta. Značnú úľavu v duchovnom i spoločenskom živote priniesol až tolerančný patent Jozefa II. r.
Výstavba Nového Kostola
V súlade s uzneseniami Šopronského snemu si mohli aj Banskobystričania postaviť kostol, pričom len drevený a za mestskou hradbou. Tu pôsobil v rokoch 1708 - 1714 (od r. Drevený kostol, ktorý medzitým pomaly chátral, mohol byť nahradený novým, pevnejším a priestrannejším. K jeho výstavbe sa pristúpilo s príchodom nového, 19. storočia a bola ukončená počas 7 rokov. Stavbu dôstojného priestranného stánku (v tvare kríža (36 x 28 m) postavili počas dvoch rokov r. 1790 za bránou na konci Lazovnej ulice. Vedľa neho postavili tiež drevenú poschodovú budovu gymnázia.
Chrám bol postavený v klasicistickom slohu, podľa projektu M. Poláka. Bol vybudovaný z prostriedkov cirkevného zboru a tiež z milodarov cirkevníkov, ktorí prispievali i fyzickou prácou. Bol posvätený 3. mája 1807. Organ, dokonalé technické i umelecké dielo, postavil skúsený organový majster M. Podkonický. V r. 1893 ho vystriedal nový (súčasný) organ, postavený sliezskou fi. bratov Riegrovcov, ktorý má 20 registrov, dva manuály a 1317 píšťal. Chrámový oltárny obraz berlínskeho umelca Daegeho, postava Krista požehnávajúceho kalich, ktorý v Berlíne ocenili na 2000 toliarov, v roku 1847 venoval banskobystrickým evanjelikom (zásluhou iniciatívy O. Zipsera, učiteľa dievčenskej školy) pruský kráľ, Fridrich Viliam IV. Oltár s obrazom v dnešnej podobe posvätili v roku 1853.
V roku 1844 zbor ECAV založil a prevádzkoval (do pol. Zbor patril až do vzniku ČSR do Zvolenského seniorátu a do Banského dištriktu (Superintendencia montana). Bohoslužobným jazykom bola bibličtina a nemčina. Komunikovalo sa nemčinou a hovorovou slovenčinou. Administratíva sa viedla hlavne v latinčine. Mestskí farári ovládali spravidla všetky tri jazyky, minimálne dva.
Koniec 18. a 1. polovica 19. storočia (do r. 1840) bola na banskobystrickej fare ECAV priaznivá pre Slovákov a slovenský národný život. Mali na tom podiel významné osobnosti z radov farárov, ako Krištof Lyci, Adam Lovich a neskôr Karol Kuzmány, ktoré zastávali tiež najvyššie funkcie v ECAV. Od roku 1840 pokračuje zostrená maďarizácia nielen svetskej, ale i v duchovno-cirkevnej sfére. Tento trend ustal po porážke maďarskej revolúcie v roku 1849.
Evanjelický kostol v Banskej Štiavnici
Maďarizácia a to i na pôde zboru, vrátane evanjelického školstva, sa zostrila po rakúsko-uhorskom vyrovnaní 1867. Na tom mal zásluhu hlavne barón Anton Radvanský, ktorý zastával vysoké štátne i cirkevné funkcie (banskobystrický župan, seniorálny, potom dištriktuálny a od r. 1879 generálny dozorca ECAV v Uhorsku), ale aj súdobí banskobystrickí farári, hlavne Ján Mockovčák. Podobná situácia bola aj v katolíckej cirkvi a školstve. V dôsledku toho sa v roku 1910 z počtu 12 148 obyvateľov mesta sa hlásilo 5621 (49 %) za Maďarov, za Slovákov už len 4388 (41 %), za Židov 1260 (11,7 % a za Nemcov iba 879 osôb (8,2 %). K ECAV sa hlásilo 2814 osôb, čo bolo 26,1 %. Služby Božie sa odbavovali v troch jazykoch.
Vzhľadom na pokročilý stupeň pomaďarčenia sa Nemcov v cirkevnom zbore sa napr. postupne takmer vytratili pri nemeckých bohoslužbách nemecké piesne a nahradili ich maďarské. Aj na evanjelickom gymnáziu bola od r. 1876 vyučovacou rečou maďarčina. Za účelom aktívnejšej maďarizácie na pôde zboru ECAV vznikla v roku 1892 v novoupravenej budove Evanjelického domu (Horná ul. 21) kultúrno-spoločenská organizácia Evanjelický spolok.
Obdobie po vzniku ČSR
Návrat k obnove slovenského národného života na pôde cirkevného zboru priniesol až koniec 1. sv. vojny a vznik ČSR na sklonku roku 1918. Demokratizácia v oblasti verejno-spoločenského života v novej ČSR po r. 1918 uvoľnila priestor pre obnovu slovenského národného života na pôde cirkevného zboru v B. B. Vďaka aktivite príslušníkov zboru z radov slovenskej inteligencie vznikli alebo obnovili činnosť na nových základoch, početné slovenské cirkevné združenia a spolky. Jedným z najstarších bol Evanjelický spolok. Členská základňa sa v medzivojnovom čase pohybovala od 250 do 320 členov. Hlavným sídlom bola naďalej budova Evanjelického domu. Spolok organizoval pravidelné štvrtkové večerné posedenia, spojené s aktuálnymi prednáškami a besedami. Sálu Evanjelického domu spolok využíval na inscenáciu divadelných predstavení, ktoré pripravoval spolkový divadelný krúžok. Vďaka kultúrno-spoločenským aktivitám si r. 1939 mohol zakúpiť ďalšiu spolkovú budovu, tzv. židovské kasíno (dnes fi. Najpočetnejšie zastúpenie mal sociálno vzdelávací spolok Slovenská evanjelická jednota.
Pri banskobystrickom zbore bolo 10 takýchto odborov, ku ktorým patrilo v priemere okolo 1000 členov. Organizovali rôzne kultúrno-spoločenské či výchovno-vzdelávacie akcie. Príkladnou bola najmä aktivita Nedeľnej školy. Jej schôdzky prebiehali v dvoch oddeleniach (detí a mládeže) spravidla v nedeľu odpoludnia, kde sa pravidelne stretávalo po 30 - 40 členov. Podobné poslanie plnila miestna odborová organizácia Zväzu evanjelických žien. Za účasti 180-200 členiek krúžok organizovala najmä charitatívne akcie. Známa je činnosť telovýchovnej organizácie SKAUTING, či aktivita skupiny Kuzmányho kruh evanjelických akademikov. Aktivitou vynikala v rámci zboru organizácia Zväzu evanjelickej mládeže, pri ktorej pracovalo 7 Združení evanjelickej mládeže (ZEM). Ich aktivita vzrástla najmä, keď sa stal v r. 1935 1. zborovým farárom Ján Bakoss a v r. 1937 ďalším farárom Juraj Holčík. Vedno napr.
Po vzniku Slovenského štátu r. 1939 bol zbor známy, ako jedno z hlavných centier protestu proti prejavom nedemokratického, nehumánneho postupu režimu proti časti občanov. Protestný charakter proti útlaku evanjelickej cirkvi zo strany režimu mal napr. povestný Zjad slovenskej evanjelickej mládeže v Banskej Bystrici v dňoch 7. - 9. júla 1939. V chráme a ďalších objektoch zboru pripravili jeho predstavitelia dôstojné priestory pre celoslovenské oslavy 100. výročia vydania Zpěvníka, spojené s generálnym konventom ECAV 24. 11. 1942. Prijaté dokumenty ako Pastiersky list slovenských biskupov, či Mierová rezolúcia, ostro protestovali proti neľudským praktikám režimu, najmä proti diskriminácii a vyhladzovaniu židovských obyvateľov. Kňazi Bakoss i Holčík sa ich snažili zachraňovať tým, že vyhoveli tomu, kto prejavil snahu stať sa kresťanom. V období príprav Slovenského národného povstania predstavitelia zboru poskytli objekty, menovite budovu Evanjelického spolku.
Z tejto budovy sa ozval hlas profesora Ladislava Sáru, ktorý prostredníctvom Slovenského rozhlasu dňa 30. augusta 1944 svetu oznámil vypuknutie SNP. Následné represie po obsadení mesta nacistami si vybrali na banskobystrických evanjelikoch zvlášť vysokú a krutú daň. Napriek niektorým demokratickým črtám vývoja tesne po 2. svetovej vojne, okrem znárodnenia škôl, vrátane cirkevných, dochádzalo k útlmu činnosti jednotlivých cirkevných spolkov či združení mládeže i dospelých aj v banskobystrických podmienkach. Po nástupe totalitného režimu v roku 1948 došlo k ich úradnému rozpusteniu a zákazu. Cirkevné objekty, okrem chrámu, budovy farského úradu a zborového objektu modlitebne na Lazovnej ulici, boli znárodnené. Cirkevnému zboru, ku ktorému sa hlásilo vtedy cca 6 500 duší, bola zakázaná akákoľvek verejno-spoločenská aktivita. Duchovno-kultúrny život v období tzv.
Súčasnosť
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Banská Štiavnica sa dňa 23. mája 2025 opäť zapojil do podujatia ,,Noc kostolov“, ktoré sa v našom zbore nieslo v duchu 1700. výročia Nicejského vierovyznania. Toto významné podujatie spojilo miestnu komunitu, umelcov a návštevníkov s cieľom osláviť tradíciu a hlboké korene kresťanstva prostredníctvom hudby, prednášok a vzájomného zdieľania.
Po úvodnom pozdrave a privítaní návštevníkov podujatie otvorila Glória Braunsteiner, ktorá interpretáciou gregoriánskeho chorálu prítomných preniesla do najstarších dôb kresťanstva. Pre príležitosť pripomenutia formulácie Nicejského vierovyznania, ktorý položil rovnosť medzi všetky osoby svätej Trojice si zvolila liturgický spev, ktorý oslavuje Najsvätejšiu Trojicu. Gregoriánsky chorál svojou jedinečnou melódiou a atmosférou oslovil duše mnohých návštevníkov a zároveň pripomenul, aké dôležité je pokračovať v tradícii tejto vznešenej formy umenia. (Gregoriánsky chorál položil základy európskej hudby.) Jednotlivé časti gregoriánskeho spevu boli popretkávané skladbami od Johanna Sebastiana Bacha v podaní talentovaného umelca Mareka Končeka. Jeho vystúpenie ohromilo prítomných ohromujúcou virtuozitou a hlbokým emocionálnym prežívaním. Následne sa prítomným prihovorili pripravenými skladbami aj žiaci z organovej triedy pani učiteľky Kataríny Tuhárskej, ktorí predviedli svoje nadobudnuté zručnosti a talent na historickom organe z roku 1797 z dielne Valentína Arnolda.
Hlavnou prednáškou poslúžil prof. ThDr. Pavel Hanes PhD. na tému: Aký zmysel má Nicejské vyznanie pre kresťana 21. storočia? Večer sa ukončil spoločnou večernou pobožnosťou, po ktorej zaznela pieseň „Niceae“ v slovenskom preklade známa ako „Svätý, svätý, svätý“. Pieseň vrcholila slovami: „Svätý, svätý, svätý, v milosti a moci, Ty’s našim Bohom, Svätá Trojica.“ Toto vyznanie, vložené do slov piesne, sa stalo o to vzácnejším, že znelo rovnako z úst evanjelikov, rímo-katolíkov ako aj veriacich zo Slova života. Ekumenický spevokol dirigovala Ľubica Gdovinová.
Po oficiálnej časti podujatia bolo pre účastníkov pripravené občerstvenie v zadnom trakte evanjelického kostola, kde bola možnosť rozvíjať rozhovory.
Výstava Dejiny ECAV v Banskej Štiavnici
CZ ECAV Banská Štiavnica vás pozýva na výstavu DEJINY ECAV V BANSKEJ ŠTIAVNICI v zrekonštruovanom zadnom trakte evanjelického kostola (Kyrmezerov dom). Môžete ju vidieť do 10. 1. 2012 v stredu a štvrtok od 10.00 do 15.00 hod. 0908 963 829. Expozícia bola slávnostne otvorená 30. októbra 2011 za prítomnosti PhDr. Miloša Klátika, PhD., generálneho biskupa ECAV na Slovensku, pri príležitosti 215. výročia postavenia evanjelického a. v. kostola v Banskej Štiavnici (pozri Spravodajstvo - ECAV - 215. Vo výstavných priestoroch sú prezentované dejiny Cirkevného zboru ECAV Banská Štiavnica a evanjelického školstva v Banskej Štiavnici v 16. − 20. storočí. Vystavené fotografie archívnych dokumentov, starých tlačí, originálne zbierkové predmety dokladujú rozšírenie reformačných myšlienok Martina Luthera a Filipa Melanchtona v 16. storočí v Banskej Štiavnici, prijatie reformačného cirkevného, bohoslužobného a školského poriadku, vyznanie viery stredoslovenských banských miest, pôsobenie významných evanjelických farárov a učiteľov v Banskej Štiavnici od 16. až do 20. storočia.
Pozornosť je venovaná aj významným osobnostiam, ktorí žili v Banskej Štiavnici a sú pochovaní na evanjelickom mestskom cintoríne za Klopačkou, ako aj životným osudom Márie Pischlovej-Gerzsöovej a Andreja Sládkoviča. Kurátorka výstavy: Mgr. Poďakovanie patrí Mgr. Mgr. Mikuláš Čelko, Oľga Kuchtová, Helena Šušková, Juraj Blaško, Ľudovít Freigert, Dana Kámenová, Miroslav Kámen, Matej Kámen, Jozef Blahút, Zuzana Bosáková, Peter Bosák, Jana Petrovicová, za SBM: PhDr. Jozef Labuda, CSc., Zuzana Feherpatakyová, Alžbeta Rumanová, Ingrid Valachová, Renata Štrbová, Eva Hrnčiarová, Milan Brnák, Jozef Čabák a Mgr. Otvorenie výstavy pre širokú verejnosť sa konalo 23. Pri príležitosti otvorenia expozície bol vydaný nástenný kalendár na rok 2012 s pamätihodnosťami CZ ECAV v Banskej Štiavnici vo fotografiách Ing. Ľubomíra Lužinu. Za vydanie kalendára CZ ďakuje firme MB FASHION - Ing. Miroslava Blašková, rodine Ondreja Blahúta, Jozefa Blahúta, Barákovej, Blaškovej, Maruniakovej, Provazníkovej; za tlač a zarámovanie fotografií Ľ. Vložené 25. 11.
Oslavy 215. výročia posvätenia kostola
V nedeľu 30. októbra 2011, teda presne v deň, keď sa pred 215 rokmi konala slávnosť posvätenia nového chrámu Božieho v Banskej Štiavnici, si Banskoštiavničania tieto vzácne chvíle pripomenuli v prítomnosti generálneho biskupa Miloša Klátika. Zároveň v zrekonštruovaných priestoroch otvorili výstavu. Na slávnostných službách Božích sa zúčastnili aj bratia: konsenior HOS Rastislav Hvožďara, dozorca HOS Dušan Balko a Milan Šimko z Devičia a sestry: Katarína Kmecová z Pliešoviec a predsedníčka VM HOS Miroslava Balková, ako aj starostovia a starostky okolitých obcí a početní veriaci.
Na úvod zaznela báseň Andreja Hajduka Posviacka chrámu Božieho. Potom domáca sestra farárka Lenka Kusendová privítala chrámové zhromaždenie a brata generálneho biskupa a ostatných hostí. Spomenul aj dlhoročné tradície evanjelikov augsburského vyznania v Banskej Štiavnici: „Už v roku 1522 tu pôsobil ako kazateľ Konrád Cordatus. Ďalej sa o rozšírenie myšlienok reformácie značnou mierou zaslúžil nemecký evanjelický farár Žigmund Staudacher, ktorý tu pôsobil v rokoch 1526 - 1533. Dnešný rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie slúžil ako nemecký evanjelický kostol v rokoch 1575 - 1669. Slovenským evanjelickým kostolom bol v rokoch 1580 - 1672 Kostol sv. Kataríny. V období protireformácie boli tunajším evanjelikom viackrát odobraté kostoly aj škola. Mnohí kňazi odišli do vyhnanstva. V roku 1688 si evanjelici v Banskej Štiavnici postavili drevený artikulárny kostol oproti radnici a začali tu opäť pôsobiť evanjelickí farári. Bola otvorená aj evanjelická škola. V roku 1705 bol síce evanjelikom vrátený Kostol sv. Kataríny, frauenberský kostol a fara, ale celková situácia evanjelikov sa nezlepšovala. Až po vydaní Tolerančného patentu počas pôsobenia farárov Martina Hamaliara a Samuela Košániho bol v Banskej Štiavnici na mieste bývalého artikulárneho kostola na parcele bývalého mestského skladu v rokoch 1794 - 1796 postavený tolerančný kostol. Bol to chrám Boží, v ktorom sa aj dnes nachádzame. Vysvätený bol 30. októbra 1796 a slávnostnú kázeň predniesol krupinský ev.
Generálny biskup ďalej zdôraznil potrebu aj v súčasnosti ochraňovať si svoju vieru a zachovávať vernosť Božiemu slovu. Na záver sa obrátil k veriacim slovami: „Nech aj tento váš chrám Boží stojí na vyvýšenom mieste vo vašom živote. S radosťou, vďačne, pri každej príležitosti, každú nedeľu a sviatok prichádzajte sem aj so svojimi blízkymi, aby vás učil sám Hospodin. Všetci spolu v pokore prijímajme evanjelium nášho Pána Ježiša Krista. S pomocou Boha Ducha Svätého usilujme sa podľa neho žiť: v odpúšťaní, v porozumení, v láske a v pokoji so všetkými ľuďmi. Choďme vždy vo svetle Hospodinovom. Takýmto spôsobom prejavme Pánu Bohu vďaku aj za dielo reformácie, ktoré prinieslo mnoho nielen pre protestantizmus, ale pre kresťanstvo vôbec. A my, evanjelici, nehanbime sa za svoju cirkev. Svieťme vierou, ktorá je založená na živom Kristovi. Svieťme láskou, ktorá dokáže aj účinne pomôcť, a nádejou, ktorá dáva silu k výbornému boju života a tak nás prevedie aj cez jeho ťažkosti a pokušenia do nebeskej zasľúbenej vlasti.
Po kázni brat generálny biskup poďakoval za prácu na Pánovej vinici bratovi seniorovi v. v. Pavlovi Radvánimu a odovzdal mu pozdravný list k 65. výročiu jeho ordinácie. Brat senior si v príhovore zaspomínal na svoju životnú púť a pôsobiská (Pliešovce, Rimavská Sobota, Lešť, 15 rokov v Lišove a vyše 35 rokov v Banskej Štiavnici), ako aj na svoju manželku, ktorá ho všade verne sprevádzala a ako kantorka s ním chodila po všetkých jedenástich kostoloch podsitnianskeho kraja. Sestra farárka Lenka Kusendová potom vyslovila vďaku za dlhoročnú obetavú prácu pre cirkevný zbor sestre kostolníčke Zuzane Chovancovej a následne prezentovala nový erb CZ ECAV Banská Štiavnica, ktorý bol aj vystavený v chrámovom priestore.
Po precítenom vystúpení spevokolu detí a mládeže sestra zborová dozorkyňa Ľudmila Blašková podrobne porozprávala o histórii cirkevného zboru a chrámu Božieho aj o tom, že vďaka grantom z Ministerstva kultúry SR a obetavej pomoci cirkevníkov sa im podarilo rekonštruovať zadný trakt kostola, v ktorom inštalovali výstavu z histórie evanjelikov v Banskej Štiavnici aj výstavu súčasného umenia. Po Áronovskom požehnaní bratom generálnym biskupom a mohutnom Hrade prepevnom si prítomní prezreli výstavu z histórie cirkevného zboru a cirkevného školstva v Banskej Štiavnici v obnovenom zadnom trakte kostola, ktorú pripravila Mgr. Adriana Matejková, PhD., ako aj výstavu fotografií banskoštiavnického kostola od Ing. Ľubomíra Lužinu. Pre verejnosť bude výstava oficiálne otvorená v najbližších dňoch, o čom vás budeme informovať. Titulná fotografia: Ľ.
Dejiny Cirkevného zboru ECAV a evanjelického školstva v Banskej Štiavnici v 16. - 20. storočí predstavuje expozícia, ktorú v týchto dňoch otvorili v novozrekonštruovaných priestoroch tamojšieho evanjelického a.v. kostola.BANSKÁ ŠTIAVNICA. Expozícia je inštalovaná pri príležitosti 215. výročia postavenia kostola. Vystavené fotografie archívnych dokumentov, starých tlačí a originálne zbierkové predmety dokladujú rozšírenie reformačných myšlienok Martina Luthera a Filipa Melanchtona v 16. storočí v Banskej Štiavnici. Hovoria tiež o prijatí reformačného cirkevného, bohoslužobného a školského poriadku, o vyznaní viery stredoslovenských banských miest a o pôsobení významných evanjelických farárov a učiteľov v meste od 16. až do 20. Pozornosť je venovaná aj významným osobnostiam, ktorí žili v starobylom banskom meste a sú pochovaní na evanjelickom mestskom cintoríne za Klopačkou a tiež životným osudom Márie Pichlovej -Gerzöovej a Andrejovi Sládkovičovi.