Staroveký Egypt mal jeden z najrozsiahlejších a najkomplexnejších panteónov bohov akejkoľvek civilizácie v starovekom svete. Presné charakteristiky jednotlivých bohov je ťažké určiť. Väčšina mala zásadný vzťah (napríklad so slnkom alebo podsvetím) a formu. Preto niet sa čo čudovať, že majú v ľudskej psychike výnimočné miesto.
Egyptskí bohové boli uctíváni v hojnej míře po celé zemi, v různých částech Egypta většinou vládli jiní bohové. Egyptskí bohové a bohyně měly podoby zvířat, předmětů i vymyšlených fantastických bytostí a strašlivých démonů. Bohové Egypta se také měnily podle vůle faraona.
V každom nóme uctievali svojich bohov. Hlavnému bohovi, ochrancovi nómu, postavili chrám. Postupom času sa o uctievanie bohov starali špeciálni ľudia, zvaní žreci (kňazi). Opatrovali sochy bohov v chrámoch, prijímali pre bohov dary a odriekali modlitby.
Príbeh stvorenia Egypta: Ako starí Egypťania verili, že bol svet stvorený
Bohov alebo bohyne si obyčajne zobrazovali ako zvieratá. Takúto predstavu o bohoch mali Egypťania od pradávna, keď ich hlavným zamestnaním boli poľovačky. Vtedy každý poľovnícky kmeň mal nejaké zviera ako boha - ochrancu; teda aj boh sa nazýval menom tohto zvieraťa. Zvlášť uctievali býka Apisa a kravu Hator. Aj mnoho iných zvierat uctievali ako posvätné, napr.: krokodíla, leva, hada, sokola, mačku a i.
Egypťania zbožňovali aj slnečné teplo pre jeho veľký vplyv na poľnohospodárstvo. Bohov slnka bolo niekoľko. Najdávnejším a najuctievanejším bohom slnka bol Ra.
V celom Egypte sa uctieval boh zeme a úrody Oziris a jeho žena Izis. Podľa mýtu bol Oziris kedysi panovníkom Egypta. Bol dobrý a naučil ľudí pôdohospodárstvu. Ale mal zlého brata Seta, ktorý zo závisti zabil Ozirisa. Ozirisov syn v krvavom boji zvíťazil nad Setom. Bohovia vzkriesili Ozirisa a urobili ho vládcom záhrobného života.
Egypťania verili v posmrtný život. Podľa ich bájoslovia Oziris v záhrobnom kráľovstve sedel v sále pravosúdia. Pred ním stáli váhy, na ktorých vážil srdce zomrelého, aby sa presvedčil, či bol bohabojný, či môže prísť do raja. Bohabojný človek sa dostal do raja, kde bolo viac vody ako na zemi a pšenica vyššia ako človek.
Príbuzní zomrelého sa starali, aby zomrelý mal všetko, čo potrebuje v záhrobnom živote. Postavili pred neho veľkú hrobku, do ktorej dali odev a potravu. Do rakvy vložili zvitok papyrusu - „knihu mŕtvych“. Bol to zborník modlitieb a zaklínaní proti nebezpečenstvám duše v záhrobnom živote. Aby sa telo zomrelého zachovalo na veky, Egypťania ho balzamovali, premenili na múmiu. Mŕtvolu najprv zbavili všetkých vnútorností, potom impregnovali a napokon natreli vonnými masťami, obalili do plátenných obväzov a vložili do rakvy (sarkofágu).
Kňazi učili chudobných, že poslušnosťou a trpezlivosťou si môžu zaslúžiť raj. Kňazi v Egypte dostávali veľké dary a mali veľký vplyv. Neskoršie sa ich moc a bohatstvo stávalo nebezpečným aj pre samotných panovníkov.
Egyptský panovník Amenotep sa pokúsil autoritu a bohatstvo kňazov obmedziť tým, že miesto uctievania veľkého množstva bohov zaviedol uctievanie jedného boha Atona, ktorého zobrazoval ako slnečný disk; sám ako obzvláštny ctiteľ slnka prijal meno Echnaton. Týmto spôsobom chcel zničiť moc miestnych kňazov, ktorí v každej oblasti slúžili svojim bohom. Všetko bohatstvo chrámov a kňazov chcel sústrediť do svojich rúk. Táto reforma, prvý prejav monarchizmu, sa neudržala a po Echnatonovej smrti bol obnovený bývalý spôsob uctievania bohov.
Egyptskí bohovia majú aj v astrológii výnimočné miesto. Ku každému znameniu zverokruhu patrí jeden z nich, ktorý vám, keď ho potrebujete, poskytne vedenie. Jedným z týchto významných bohov je Thovt.
Thovt: Boh múdrosti a učenia
Thovt (staroeg. ḏḥwtj, iné slovenské varianty gréckeho mena sú: Thowt, Thot, Thoth, Thóout, Thoout; staroegyptské meno znelo: Džihauti, Džehuti, Džehutij, Džehutej, Džehuty; Tahuti, Tehuti, Zehuti, Techu, Tetu) bol egyptský boh s ibisou hlavou, jeden z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta. Boha s hlavou ibisa (posvätného vtáka) často zobrazovali s písacími nástrojmi a papyrusovými zvitkami. Ako boh poznania, písma a múdrosti je považovaný za vynálezcu hieroglyfov. Bol aj veľkým mágom, ktorý dokázal zrealizovať myšlienky a túžby - čo je typické aj pre Blížencov.
Jeho prítomnosť vás podporí najmä vtedy, keď sa snažíte zrealizovať svoje nápady. Ak ste Blíženci, Thovt je ten boh, ktorý vás najviac vedie a ovplyvňuje.
Význam a funkcie Thovta
Thovtova najvýznamnejšia svätyňa sa nachádzala v meste Chmúnev (Hermopolis), kde bol považovaný za boha-stvoriteľa alebo aspoň vládcu bohov Ogdoady. Thovt bol považovaný za srdce a jazyk boha Ré a za zosobnenie spôsobu, ktorým sa jeho vôľa stávala slovom. Z tohto dôvodu bol niekedy pripodobňovaný platónskemu logu alebo kresťanskej Božej mysli. K jeho funkciam patrilo stáť na jednej strane Réovej slnečnej bárky (na druhej strane stála bohyňa Maat).
Podľa Teodora Hopfnera bolo Thovtovo meno odvodené od egyptského slova pre vtáka ibisa. Na jeho koniec bola pridaná prípona -tj, ktorá dodávala menu význam „Ten, kto je ako ibis“. Egyptská výslovnosť mena vtáčieho boha nie je presne známa, ale bola podľa formy starogr. Θοθ - Thoth a kopt. Θωουθ, Θοουθ - Thóout, Thoout rekonštruovaná ako Džihauti. Meno Džehuti sa objavuje vo viacerých variantoch: Tahuti, Tehuti, Zehuti, Techu alebo Tetu. Jeho grécka forma Thoth má zasa podoby Thout a Thot. Thovt má tiež viacero titulov, podobne ako iní bohovia, napríklad A, Šeps, Pán Chmúnevu, Asten, Chenti, Mehi, Hab a A’an.
K úlohám boha patrilo byť prostredníkom medzi bohmi a silami zla, takže žiadna zo strán v kozmickom súboji nezíska prevahu, a slúžiť ako pisár bohov. Thovtovi je prisudzovaný vynález písma a hieroglyfov. V mytológii sa objavuje Thovt ako rozhodca, ktorý dohliada na tri kozmické konflikty medzi dobrom a zlom, princípmi maat a istef, - boj medzi Réom a Apopom, medzi Heru-Bechutetom a Sutechom a medzi Horom a Sutechom.
Starovekí Egypťania považovali Thovta za zrodeného zo seba samého. Bol odborníkom na právo ľudské i božské, vykladačom pravdy maat a pripisovalo sa mu vymeranie dráh Zeme i nebeských telies. Podľa nezávislého mýtu by bez Thovtových slov bohovia neexistovali.
Thovt ako tvorca kalendára
Podľa ďalšieho mýtu vytvoril Thovt kalendár s 365 dňami. Pôvodne mal egyptský kalendár dní len 360. Keď sa boh Ré dozvedel, že dieťa, ktoré porodí jeho dcéra Nut, bude vládnuť na zemi namiesto neho, preklial ju a nedovolil jej porodiť v žiaden z týchto dní. Thovt hral kocky s mesačným bohom Chonsom a vyhral od neho 5 dní navyše.
Zobrazenie Thovta
Thovt bola zvyčajne zobrazovaný ako muž s hlavou ibisa. Korunovaný kosákom mesiaca v plnom mesačnom disku bol tým, ktorý počíta mesiace a čas. Zriedkavejšie býva zobrazovaný s účesom typickým pre boha Šova, ak bol v aspekte Ancher, alebo s korunou atef.
Okrem toho bol Thovt zobrazovaný aj ako pavián, najmä v spojitosti s východom slnka a jeho úlohou pisára. Paviány boli v starovekom Egypte považované za inteligentné a učenlivé zvieratá, čo ich spájalo s Thovtovou múdrosťou a poznaním.
Hermes Trismegistos
Pomenovanie Hermes Trismegistos znamená okrem iného tiež „trojmocný“ alebo „trikrát veľký“, latinsky „Mercurius Ter Maximus“. Bol postavou, ktorá v sebe spájala gréckeho boha Herma a egyptského boha Thovta. Pre Grékov v helenistickom Egypte bol boh Thovt analogickou formou ich boha Herma, z čoho napokon vyplynul aj staroegyptský kult týchto dvoch bohov súčasne.
Hermes a Thovt boli bohmi vedy a mágie. Hermes bol gréckym bohom posolstiev a komunikácie a Thovt egyptským bohom poznania a ochrancom astrológie a alchýmie. Obaja zároveň sprevádzali duše zomrelých do záhrobia. Tým, ktorí to vykonávali, sa hovorí psychopompos (psychopumpy), čo je termín tak často užívaný predovšetkým v šamanskej mágii, keďže táto činnosť u šamanov patrí medzi tie najdôležitejšie.
V tých dobách dokonca mnohí kresťanskí autori ako Giordano Bruno a Tomasso Campanella tvrdili, že Hermes Trismegistos bol pohanským prorokom, ktorý predvídal príchod kresťanstva. To bolo vyjadrené tézami Prisca Theologia, ktoré sa odvolávali na existenciu určitého teologického konceptu, podľa ktorého všetky náboženstvá majú rovnaký základ a ten bol daný ľuďom od Stvoriteľa už v dávnoveku, aby ho proroci, akými boli napríklad Zarathustra a Platón, ďalej šírili medzi ľuďmi.
Hermovi Trismegistovi sa pripisuje veľké množstvo antických spisov, ktorých časť pochádza dokonca z dávnoveku.
Ďalší významní bohovia starovekého Egypta
Egypt mal jeden z najväčších a najkomplexnejších panteónov bohov akejkoľvek civilizácie v starovekom svete. Medzi ďalších významných bohov patria:
- ATUM - Heliopolský hlavný boh. Podľa Egyptských legiend stvoriteľ sveta.
- ŠU - Boh vzduchu a sám vzduch, boh svetla, ale aj Nosičom neba.
- TEFNUT - Bohyňa vody a vlhkosti.
- GEB - boh Zeme a sama Zem.
- NUT - bohyňa neba a samo nebo, Pani Západu.
- USIRE - Boh mŕtvych a vládca podsvetia. Pán večnosti.
- ESET - Pani mocných slov, najväčšia z bohýň a bohov. je manželkou Usira.
- SUTECH - Boh púšte, búrok a mora. jeho manželkou bola Nebthet. Bol považovaný za zlého boha.
- NEBTHET - ochranná bohyňa mŕtvych.
- HOR - boh Slnka, neba, svetla božský vládca Egypta.
- NUN - boh pravodstva, z ktorého vzišiel svet, Stvoriteľ sveta a Otec bohov.
- AMON - Boh mesta Waset, stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov.
- PTAH - Boh mesta Mennefera, stvoriteľ sveta, otec bohov a ľudí.
- SECHMET - Bohyňa vojny v podobe levice /ženy s hlavou levice/, manželka Ptaha.
Tieto božstvá neboli len symbolické postavy - boli súčasťou reálneho a praktického života Egypťanov. Ľudia k nim dennodenne prechovávali úctu prostredníctvom modlitieb, obetí, festivalov a chrámových obradov.
Staroveký Egypt je fascinujúcou krajinou pyramíd, monumentálnych chrámov a zdobených hrobiek, ktoré dodnes ohromujú svojou dokonalou staviteľskou presnosťou. Egypťania vytvorili aj vlastné písmo - hieroglyfy, ktorým zaznamenávali dejiny, rituály a každodenný život. Ich svet nebol len o stavbách, symboly mali obrovský význam. Objavovali sa na amuletoch, šperkoch aj hrobkách a mali chrániť, prinášať šťastie a zdravie.
Ra patrí medzi najstarších a najvýznamnejších egyptských bohov. Egypťania verili, že každý deň ráno vstáva na východe a putuje po oblohe vo svojej slnečnej bárke, prinášajúc svetlo a život všetkému na Zemi. Večer zapadá a počas noci prechádza nebezpečným podsvetím, kde každú noc bojuje s hadím démonom Apophisom, ktorý stelesňuje chaos a ničotu. Tento večný súboj symbolizuje neustálu obnovu poriadku a života. Ra bol symbolom svetla, života a nekonečného cyklu obnovy. V umení ho často zobrazovali ako muža so sokolou hlavou a slnečným kotúčom nad hlavou, čo zdôrazňovalo jeho spojenie so slnkom a božskou silou.
Osiris bol jednou z kľúčových postáv egyptského náboženstva a jeho význam siahal do každej oblasti života a smrti. Bol bohom smrti, ale zároveň aj obnovy a plodnosti. Jeho mýtus o smrti a zmŕtvychvstaní symbolizoval kolobeh života, obdobia sucha a záplav Nílu, ktoré určovali úrodu a život ľudí v Egypte. Po smrti sa Osiris stal vládcom podsvetia, známeho ako Duat, a súdcom duší zosnulých. Egypťania verili, že každý človek po smrti musí prejsť súdom, kde božstvo Anubis odváži jeho srdce na váhach proti pierku bohyne Maat, symbolu pravdy, spravodlivosti a poriadku. Ak srdce bolo ťažké od hriechov, pohltila ho démonka Ammit, čo znamenalo definitívny koniec existencie. Ak však bolo srdce čisté, zosnulý sa mohol zjednotiť s Osirisom a získať večný život v ríši mŕtvych. Tento mýtus vyjadroval nielen vieru v posmrtný život, ale aj dôležitosť spravodlivosti, cností a duchovného života počas pozemského života.
Isis patrila medzi najuctievanejšie bohyne starovekého Egypta. Bola nielen manželkou Osirisa, ale aj silnou a nezávislou postavou, ktorá zosobňovala múdrosť, starostlivosť a ochranu. Vďaka svojej mágii dokázala Osirisa oživiť po jeho smrti a počať ich syna Hóra, čím sa stala symbolom obnovy života a nesmrteľnej lásky. Jej schopnosti presahovali hranice bežného sveta, dokázala liečiť, ochraňovať deti a rodiny a mala moc zvrátiť smrť. Vďaka tomu bola vnímaná ako jedna z najmocnejších božských postáv, ku ktorej sa obracali ľudia v čase útrap, chorôb alebo nebezpečenstva. Kult Isis sa rozšíril po celom Egypte a neskôr aj do Stredomoria. Jej chrám v Philae zostal aktívny až do 6. storočia n. l., dlho po páde jednej z najslávnejších ríš staroveku. Jej ikonografia - žena s trónom na hlave, držiacca dieťa alebo dojčiaca Hóra, mala významný vplyv aj na neskoršie kresťanské zobrazenia Panny Márie, čo dokazuje jej nadčasovú symboliku materstva, ochrany a života.
Horus bol synom Osirisa a Isis a patrí medzi najvýznamnejšie božstvá starovekého Egypta. Bol bohom neba, svetla a ochrancom faraóna. Po smrti svojho otca sa vydal na dlhý a náročný boj so Setom, bohom chaosu a nepokoja, o egyptský trón. Tento konflikt symbolizoval boj dobra proti zlu a poriadku proti chaosu, a Horus ho nakoniec vyhral. Horus bol často zobrazovaný ako sokol alebo muž so sokolou hlavou, čo zdôrazňovalo jeho spojenie s nebom a schopnosť dohliadať na celý Egypt. Jeho najslávnejší symbol - Oko Hóra (tzv. Udjat) - sa stal mocným amuletom ochrany, zdravia a celistvosti. Egypťania verili, že Oko Hóra chráni pred zlom, prináša uzdravenie a udržiava rovnováhu medzi duchovným a pozemským svetom.
Anubis bol staroegyptským bohom mumifikácie a ochrancom zosnulých. Zobrazoval sa ako muž s hlavou čierneho šakala - zvieraťa, ktoré Egypťania často vídali v blízkosti hrobov a púštnych oblastí. Jednou z jeho hlavných úloh bolo pripraviť telo zosnulého na mumifikáciu, čím sa zabezpečila jeho trvalá existencia v posmrtnom svete. Po tomto rituáli Anubis viedol dušu k súdu pred Osirisom, bohom podsvetia, kde sa hodnotila čistota jej skutkov a morálna hodnota života, ktorý človek viedol. Zaujímavé je, že čierna farba Anubisovej hlavy nemala znamenať smrť alebo zlo. Naopak, symbolizovala úrodnosť, obnovu a znovuzrodenie - podobne ako čierna pôda pozdĺž Nílu, ktorá po záplavách prinášala životodarnú úrodu.
Thovt, známy aj ako Džehuty, bol staroegyptským bohom intelektu, múdrosti, matematiky, astronómie a hieroglyfického písma. Zobrazoval sa ako muž s hlavou ibisovitého vtáka, symbolu múdrosti a pozorovateľnosti, často držal pisársky nástroj - kalam a paletu, ktoré predstavovali jeho schopnosť zapisovať a uchovávať vedomosti. Bol považovaný za božského pisára, ktorý zapisoval výsledky súdu mŕtvych pred Osirisom a dohliadal na spravodlivosť a poriadok v podsvetí. Okrem toho bol Thovt tvorcom kalendára a znalcom hviezd, čo umožnilo Egypťanom sledovať sezónne cykly a plánovať poľnohospodárske práce. Vďaka nemu mohla vzniknúť presná administratíva a systematické zaznamenávanie udalostí, čo výrazne ovplyvnilo rozvoj štátu a náboženstva. Jeho prínos bol neoceniteľný aj pre vznik literárnych a náboženských textov. Bez Thovta by pravdepodobne neexistovali ani posvätné „Knihy mŕtvych“ - komplexné sprievodcovia do záhrobia, ktoré poskytovali dušiam návod, ako bezpečne prejsť do posmrtného života. Zaujímavou symbolikou je ibis, ktorého hlavu nosil. Ibis bol vtákom, ktorý sa svojim zobákom dotýkal vody a bahna, a Egypťania v ňom videli spojenie medzi nebesami, zemou a posmrtným životom.
Maat nebola iba bohyňou, bola personifikáciou základného princípu, na ktorom spočíval celý staroegyptský svet. Stelesňovala poriadok, pravdu, spravodlivosť a harmonický tok udalostí, bez ktorých by vesmír i spoločnosť upadli do chaosu. V Egypte bolo udržiavanie maat základnou povinnosťou každého človeka, no najmä faraóna, ktorý bol považovaný za jej hlavného nositeľa a ochráncu. Symbol Maat, jej pierko, sa stalo centrálnym prvkom posmrtného súdu. Keď duša zosnulého vstúpila do podsvetia, srdce sa kládlo na váhu spravodlivosti a porovnávalo sa s pierkom Maat. Ak srdce prevažovalo pierko, znamenalo to, že človek v živote nedodržiaval princípy pravdy a spravodlivosti, a jeho duša bola odsúdená na zatratenie. Ak srdce vážilo rovnako alebo menej než pierko, duša prešla do posmrtného života a získala večnú harmóniu. Maat teda nebola iba náboženskou postavou, bola neoddeliteľnou súčasťou egyptského myslenia, správania a kultúry. Každý čin, od správy štátu po každodenné rozhodnutia jednotlivca, mal byť vedený jej princípmi.

Bastet bola staroegyptskou bohyňou ochrany, domova, ženskej plodnosti a radosti. Zobrazovala sa ako žena s mačacou hlavou, čo zdôrazňovalo jej bystrosť, eleganciu a schopnosť odhaľovať hrozby. Okrem ochrany domácnosti a rodiny bola spájaná aj s hudbou, tancom a sviatočnými rituálmi, ktoré prinášali radosť a oslavu života. Mačky samotné boli v Egypte považované za posvätné zvieratá, symboly Bastet, a často sa im prinášali obete či dokonca mumifikovali, aby mohli sprevádzať a ochraňovať ľudí aj po smrti. Ich prítomnosť v domácnostiach bola spojená s ochranou a prosperitou, a preto sa často stávali súčasťou náboženských obrady a rodinných rituálov. Jej kult bol obzvlášť rozšírený v meste Bubastis, kde sa nachádzal hlavný chrám zasvätený tejto bohyni. Každoročne sa tu konali veľkolepé oslavy, ktoré priťahovali tisíce pútnikov z celého Egypta. Počas týchto festivalov sa hralo na hudobné nástroje, tancovalo a prinášali sa dary, čím sa prejavovala radosť, oslava života a úcta k bohyni, ktorá bola zároveň milujúcou ochrankyňou rodiny a domova.
Amon bol pôvodne lokálnym bohom mesta Téby, spojeným s vetrom, neviditeľnými silami a tajomným svetom, ktorý sa skrýval za bežným ľudským vnímaním. Jeho prítomnosť symbolizovala moc, ktorú nemožno vidieť ani uchopiť, ale ktorá ovplyvňuje všetko okolo. S nástupom Novej ríše sa Amon stal centrálnym bohom Egypta a spojil sa s Raom, slnečným bohom, čím vznikla jeho univerzálna forma - Amon-Ra. Jeho chrámový komplex v Karnaku, najväčší náboženský areál, aký bol kedy postavený, sa stal centrom kultu, politickej moci a duchovného života. Obrovské stĺpové haly, svätyne a nádvorie odrážali majestátnu a transcendentnú povahu boha, ktorého uctievanie spájalo faraónov, kňazov a ľud do jedného náboženského a politického systému. Kňazi Amonovi mali mimoriadny vplyv - často rozhodovali o štátnej politike, zbohatli obrovským majetkom a riadili nielen chrámové obrady, ale aj hospodárske a spoločenské záležitosti. Vďaka nim sa Amon-Ra stal symbolom nielen duchovnej, ale aj politickej autority, ktorá presahovala hranice mesta Téby a ovládala celý Egypt.
Náboženský svet starovekého Egypta bol neuveriteľne bohatý, prepracovaný a priamo prepojený s každodenným životom ľudí. Bohovia neboli len mýtickými bytosťami alebo predmetmi úcty - boli všadeprítomní, ovplyvňovali rozhodnutia, zabezpečovali poriadok v spoločnosti a sprevádzali človeka aj po smrti. Dodnes nás egyptská mytológia fascinuje svojou vizuálnou silou, symbolickým bohatstvom a filozofickou hĺbkou. Poznanie bohov a ich príbehov nám odhaľuje hodnoty, presvedčenia a spôsob myslenia staroegyptskej spoločnosti, svet, ktorý bol iný, no zároveň prekvapivo komplexný, systematický a premyslený.
Kniha mŕtvych
Kniha mŕtvych je zbierkou pohrebných textov a zaklínadiel Starovekého Egypta navrhnutých ako pomoc človeku na jeho ceste cez podsvetie do posmrtného života. Verilo sa, že bez týchto zaklínadiel človek podsvetím prejsť nemohol. Kniha obsahuje zaklínadlo s názvom „Štyridsaťdva vyhlásení Čistoty“ alebo „Negatívne spovede“.

Zoznam niektorých egyptských bohov
Nižšie je uvedená tabuľka s niektorými ďalšími egyptskými bohmi a ich funkciami:
| Boh | Funkcia |
|---|---|
| Aker | Boh Zeme, alebo Zem samotná. |
| Amon | Jeden z najvyšších bohov. Vznikol ako prvý. |
| Anup | Boh mumifikácie. Doprevádzal mŕtvych do podzemnej ríše. |
| Aton | Boh slnka a Slnko samotné. |
| Bastet | Ochránkyňa mesta Pibaste. Bohyňa v ľudskej podobe s mačacou hlavou. |
| Geb | Boh zeme a zem sama. |
| Hapi | Ochránca pozostatkov mŕtvych - ochránca pľúc uložených v kanope v hrobke mŕtveho, ďalej boh severu a severných vetrov. |
| Hathor | Bohyňa neba, lásky, radosti a hudby. Ochránkyňa žien a mŕtvych, pomáhala pri pôrode a výchove detí. |
| Cheprer | Boh slnka v podobe skaraba. |
| Chnum | Boh plodnosti a stvoriteľ všetkého živého. |
| Maat | Bohyňa pravdy a spravodlivosti. |
| Mut | Manželka boha Amona a matka boha Chonse, dcéra boha Re, ktorému se stala matkou. |
| Nut | Bohyňa neba a nebo samé. |
| Ptah | Boh mesta Memfidy (Mennoferu). Jeden z najvyšších bohov. |
| Re | Boh slnka a slnko samotné. |
| Sutech | Boh púšte, búrok a mora. |
| Šov | Boh svetla, vzduchu, vetrov a sám vzduch. |