Súčasný chrám Narodenia Panny Márie je podľa Hradského v poradí už tretím chrámom. Tento spišský historik zastával názor, že prvá písomná zmienka o Spišskom Podhradí je z roku 1147 pod názvom Sancta Maria, odvodené od prvého chrámu zasvätenému Panne Márii, ktorý bol podľa neho postavený ešte pred tatárskym vpádom (1241-1242). Nakoľko nevieme, odkiaľ Hradský získal tieto informácie, môžme sa historicky opierať o známu prvú zmienku o tomto meste až z čias po tatárskej horde a síce z roku 1249.
Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí je vsadený do ohradeného priestoru, do ktorého vedie vstupná brána, pôvodne gotická a upravená v priebehu 17. a 18. storočia.
Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí
História a Vývoj Kostola
- 1258: Kostol postavili po roku 1258.
- 13. storočie: O niečo staršia je kostolná veža, z prvej polovice 13. storočia, pôvodne románska, prestavaná prevažne v klasicistickom slohu.
- 1470: Chrám Narodenia Panny Márie z roku 1258 bol v roku 1470 prestavaný na gotický dvojloďový, predĺžený a rozšírený o presbytérium rovnako ako prepoštský chrám sv. Martina.
- 1551-1674: Kostol od roku 1551 spravovali evanjelici až do roku 1674, kedy bol opäť prinavrátený katolíkom.
- 1747-1751: V roku 1747-1751 došlo k opravám kostola a hlavný oltár konsekrovali roku 1748 po jeho drobnej úprave.
- 1794: Oltár pretrval veľký požiar mesta a kostola v roku 1794, kedy v meste zhorelo 295 domov.
- 1813: Osudným pre farský chrám sa stalo ničivé zemetrasenie a povodeň v roku 1813, ktorá staticky narušila tak dvojloďový chrám ako aj samotnú vežu.
- 1824: Vežu, poškodenú požiarom už v roku 1819 opravili, kostol však bol natoľko poškodený, že Kráľovská komora nariadením z roku 1824 prikázala kostol zbúrať.
- 1825-1829: V rokoch 1825-1829 postavili na jeho miesto dnešné priestranné jednolodie ako provizórium.
Podľa údajov Hradského je dnešný kostol o tretinu menší ako pôvodná stredoveká stavba.
Architektonické detaily a zaujímavosti
Treba však povedať, že veža pôvodne nebola spojená s chrámom a patrila do vlastníctva mesta a nie fary. Hranolová románska veža je podklenutá krížovou klenbou s pravouhlým rebrom, zbiehajúcim do konzol štvrťkruhového profilu. Na fasáde veže sa zachoval románsky zuborez s oblúčikovými vlysmi, s nárožnými lizénami a bifoliami (takmer identické s vežami katedrály; pravdepodobní sú tí istí talianski majstri, ktorí stavali prepoštský chrám sv.
Podľa historikov Hradského a Špirka podhradský farský chrám bol najväčším dvojloďovým chrámom na Spiši. Jeho najväčším skvostom bol hlavný oltár Panny Márie s dvanástimi tabuľovými maľbami z rokov 1493-1494 pochádzajúci z domácej spišskopodhradskej dielne.
Interiér chrámu
Najcennejšou súčasťou chrámu je už spomínaný bývalý hlavný oltár z rokov 1493-1494. Žiaľ nezachoval sa nám celý, iba plastika Panny Márie, nachádzajúca sa vľavo od triumfálneho oblúka a z pôvodných dvanástich tabuľových krídlových malieb šesť z nich sa nachádza v SNG v Bratislave. Neskorogotický krídlový hlavný oltár rozobrali až pred zbúraním starého kostola v roku 1824. Po dostavbe dnešného objektu oltár už nezostavili, nakoľko súčasný chrám mal slúžiť iba ako provizórny.
Okrem toho kostol zásluhou Hradského získal v roku 1853 nový rozmerný obraz Narodenia Panny Márie od Adama Vajlera (olej na plátne, rozmery 250×230), ktorý ochudobnený o svoju neorománsku oltárnu konštrukciu zdobí dodnes hlavné priečelie chrámu.
Stred oltárnej skrine tvorili podľa popisu v kanonickej vizitácii z roku 1693 tri hlavné sochy: Madona s Ježiškom (zachovaná naľavo od triumfálneho oblúku vo farskom kostole), po jej pravici sv. Ladislav a po ľavici sv. Štefan. V niké oltárnej skrine sa nachádzali malé sošky 4 svätíc: sv. Barbory, sv. Margity, sv. Doroty a sv.
Vo farskom chráme na jeho ľavej strane vzadu sa nachádza ešte jeden veľmi vzácny gotický krídlový oltár, datovaný do roku 1521. Je to oltár sv. Barbory, aj keď ústrednou sochou je Panna Mária, Matka múdrosti a Kráľovná panien. Tento oltár bol v roku 1906 doplnený novou neogotickou predelou so sochami sv. Štefana a sv. Ladislava. Krídlové tabuľové maľby malých rozmerov znázorňujú panny mučenice zo 4. storočia: sv. Barboru, sv. Uršulu, sv. Margitu a sv. Genovéfu. Na zatvorených tabuľových maľbách sú znázornené sv. Kristína, sv. Dorota, sv. Petronella a sv.
Krstiteľnica je z druhej polovice 15. storočia.
Kostol Narodenia Panny Márie v Maduniciach
Do 18. storočia bola v obci kaplnka, ktorá slúžila bohoslužobným účelom. O kostole môžeme hovoriť až v roku 1728, kedy bola ku kaplnke pristavaná chrámová loď. Do madunického kostola chodili i veriaci z okolitých obcí: Verešváru, Drahoviec, a z osád Bakovej a Čanadoviec.
Kostol prestál veľkú pohromu v januári 1775, kedy zastihla celú obec veľká povodeň. Voda vnikla aj do kostola až po výšku deväťdesiatpäť centimetrov a zničila kostolné lavice, oltáre, skrine a podlahu.
Stavba kostola trvala sedem rokov, od roku 1799 do roku 1806. za ten čas sa vystriedali traja farári: Jozef Stankovič, Ignác Kunst a Štefan Slanička. Pravdepodobne aj táto okolnosť bola príčinou, že stavba kostola sa predĺžila. Podľa záznamov príjmy a výdavky na nový kostol činili 5 855,- zlatých.
Kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie, Kráľovnej anjelov. „ Kostol madunický v roku 1799 zo štedrosti jeho Excelencie pána grófa Jozefa Erdödyho a veriaceho ľudu, za usilovného pričinenia miestneho farára Jozefa Stankoviča, bol vystavaný z tvrdého materiálu, t.j. z kameňa a pálených tehál a škridlou pokrytý.
Dňa 3. mája 1843 za farára Jána Hollého kostol i fara vyhoreli. Po požiari sa veža dala obiť plechom a strecha bola pokrytá škridlou.
V roku 1886 bol zadovážený obraz Ružencovej Panny Márie s malým Ježiškom, na plátne maľovaný, umiestnený naproti sakristii. Naproti nad dverami sakristie na stene visí obraz Božského Srdca Ježišovho z roku 1920. tento obraz sa nosí pri procesiách na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
V roku 1900 boli zadovážené sochy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Preblahoslavenej Panny Márie. V roku 1903 bola posvätená socha sv. Antona Pauánskeho, venovaná madunickými veriacimi z Ameriky. V roku 1907 tiež madunickí veriaci z Ameriky podporili kúpu sochy Lurdskej Panny Márie. V roku 1909 sa zakúpila socha sv.
Dňa 11. septembra 1911 sa zaopatril nový organ pneumatického systému, má v manuáli osem mutácií, v pedáli tri. Organ dodala firma Vincent Možný z Bratislavy. Organ posvätil Pavel Jedlička, generálny vikár trnavský, dňa 21. novembra 1911.
Kostol Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
Prvá informácia o existencii farnosti vo Vranove nad Topľou sa viaže na rok 1314. Titul jej prvého miestneho kostola je spojený s menom Jána Krstiteľa, až neskôr sv. Štefana. V 14. storočí sa stáva Vranov mestom a už pred rokom 1333 bol vo Vranove kostol sv. Štefana. Farnosť bola vo Vranove zriadená už v 30 rokoch 14. storočia.
Neskôr zemepáni dali postaviť na hornom konci Vranova kláštor, do ktorého pozvali františkánskych mníchov. Pri kláštore bola vybudovaná kaplnka Panny Márie. Františkáni opustili kláštor po roku 1550 pod vplyvom šíriacej sa reformácie a kláštor s kaplnkou spustli.
Terajší farský kostol narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou - Sever v 60-tych rokoch 17. stor. vyhorel. Tento neopravený, pôvodne kalvínsky kostol kúpila grófka Esterházyová a darovala katolíkom. V jeho susedstve založila v roku 1673 kláštor pavlínov.
Kostol Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
Od 8. septembra 1708 bol chrám premenovaný na Kostol Narodenia Panny Márie. Od toho dňa sa stal tento chrám vyhľadávaným mariánskym pútnickým chrámom. Od vtedy každoročne na tento sviatok 8. septembra tu prichádzali veriaci na bohatú odpustovú slávnosť.
Dňa 19. júna 2008 (po 300 rokoch) bol tento chrám povýšený na titul - bazilika minor. Dnes sídlo r. k. mieste bývalého františkánskeho kláštora z 15. storočia. 1672 vo Vranove začali pôsobiť otcovia rádu pavlínov.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1314 | Prvá zmienka o farnosti vo Vranove nad Topľou |
| 1550 | Vranov sa stáva protestantským |
| 1673 | Založenie kláštora pavlínov |
| 1708 | Chrám premenovaný na Kostol Narodenia Panny Márie a stáva sa pútnickým miestom |
| 2008 | Chrám povýšený na titul bazilika minor |
Predstavuje typ neskorogotickej monumentálnej sakrálnej stavby. oltár je zasvätený Panne Márii. Zaujímavým dielom je baroková kazateľnica. Pochádza z r. korešponduje s barokovými [pravami kláštora pavlínov.
Sviatok Narodenia Panny Márie
Kedy a kde presne sa narodila Panna Mária, nevieme. Podľa tradície sa jej rodičia volali Joachim a Anna. O mieste narodenia sa tradujú tri rôzne mienky. Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma. Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifanius. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť aj iné. Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofronia, sv.
Je možné, že sviatok Narodenia Panny Márie sa začal sláviť po cirkevnom sneme (koncile) v Efeze (431). Tam sa vtedy totiž zhromaždili biskupi celého kresťanského sveta a vyhlásili Pannu Máriu za Božiu Matku proti bludárskemu učeniu Nestória, ktorý jej tento titul upieral.
V Západnej Cirkvi sa tento sviatok sa začal sláviť asi až začiatkom 8. storočia. Spočiatku sa slávil iba jeden deň, no v roku 1245 ho pápež Inocent IV. nariadil sláviť osem dní (ako oktávu) vzhľadom na sľub, ktorý v roku 1241 dali kardináli, keď ich na konkláve tri mesiace väznil cisár Fridrich II. Dnes sa slávi v Cirkvi ako sviatok iba jeden deň, 8. septembra.