Snáď každého niekedy zaujal tajomný svet egyptských hieroglyfov, pyramid, mumií, skarabů a bohů se zvířecími hlavami. Staroveký Egypt mal jeden z najrozsiahlejších a najkomplexnejších panteónov bohov v starovekom svete.
Egyptskí bohové a bohyně měly podoby zvířat, předmětů i vymyšlených fantastických bytostí a strašlivých démonů. Bohové Egypta se také měnily podle vůle faraona. Egyptskí bohové boli uctíváni v hojné míře po celé zemi, v různých částech Egypta většinou vládli jiní bohové.
Pre Egypťanov bola viera v pokračovanie života po smrti - v posmrtný život, podobajúci sa tomu na zemi úplne samozrejmá. Od chvíle, keď sa duch mŕtveho opäť vrátil do mumifikovaného tela sa začal tento nový večný život.
Egypt mal jeden z najväčších a najkomplexnejších panteónov bohov akejkoľvek civilizácie v starovekom svete. Presné charakteristiky jednotlivých bohov je ťažké určiť. Väčšina mala zásadný vzťah (napríklad so slnkom alebo podsvetím) a formu.
ODHADENÝ ANTICKÝ PROCES MUMIFIKÁCIE | Tajomstvá starovekého Egypta
Mumifikácia a viera v posmrtný život
Pod pojmom múmia sa označujú telá ľudí alebo zvierat pokryté zachovanou kožou, v niektorých prípadoch aj vlasmi. Samotné slovo múmia je odvodené od arabského slova „mummiya“, čo v preklade znamená asfalt.
Egypťania verili, že život človeka sa nekončí smrťou, ale pokračuje ďalej na druhom svete. Duša človeka opustila telo na dobu 70 dní, vrátila sa doňho až v deň pohrebu. To už však bolo telo, do ktorého sa duša vrátila „nové“ - zabalzamované. Práve v tejto dobe - 70 dní museli mumifikátori pripraviť nové telo. Mumifikácia bol zložitý konzervačný postup, s ktorým nás oboznámil až grécky historik Herodotos okolo roku 450 pred Kristom.
Po ukončení mumifikácie mohli na 71. deň po smrti začať pohrebné obrady.
Anupev, boh mŕtvych a ochranca pohrebísk priviedol mŕtveho do siene Oboch právd. Uprostred siene boli váhy, na ľavú misku položil Anupev srdce mŕtveho, predstavujúce jeho svedomie, na pravú stranu váh položil vtáčie pero symbolizujúce pravdu a spravodlivosť.
Ak pozemské hriechy srdce mŕtveho prevážili, bolo srdce hodené netvorovi s krokodílou hlavou Amemaitovi, ktorý ho zožral. V tomto prípade dochádzalo k večnému zatrateniu a ku skutočnej a neodvratnej smrti.
Proces, akým Egypťania zachovali celistvosť tela aj po smrti sa volá balzamovanie. Existoval dokonca špeciálny boh, ktorý pomáhal pri balzamovaní. Volal sa Anubis - ochranca pohrebných miest.
Kráľ bol v tej dobe najviac, viac ako Boh, dostávalo sa mu najväčšej starostlivosti. Hovorí sa, že faraóna balzamovali 70 dní a ďalších 70 dní vykonávali zádušné obrady s použitím kadidla.
Mozog vyťahovali z lebky cez nosné prepážky, používali na to špeciálne zahnuté kliešte. Potom desaťcentimetrovým rezom kamenným nožom otvorili brušnú dutinu, vybrali orgány, vyčistili a vypláchli palmovým vínom a rozdrvenými bylinkami. Nakoniec sa brušná dutina vyplnila myrhou, škoricou a pilinami.
Telo ponorili do sodnej soli, aby vyschlo. Takáto dehydratácia trvala asi 40 dní. Po tejto dobe bolo telo opatrne umyté, natrelo sa balzamami a olejmi. Zabalili ho do plátna, aby sa mohli medzi jednotlivé jeho vrstvy vkladať amulety a šperky pre šťastie. Po ďalších tridsiatich dňoch sa múmia potrela živicou.
Srdce zostalo v tele, aby mohlo byť pri poslednom súde odvážené s pierkom bohyne Maat. Každý orgán bol vložený do jednej z kanopických nádob.
Po 70 dňoch bola múmia pripravená, aby ju odovzdali rodine, ktorá medzitým pre pozostalého pripravila drevenú truhlu v tvare ľudského tela. Truhla bola bohato vyzdobená, pozlátená. S takto zmumifikovaným telom sa konečne mohli začať pohrebné slávnosti.
V každej hrobke musel byť boh balzamovania - Anubis. Na stenách sú zobrazené siahodlhé ´texty mŕtvych´, ktoré popisujú, čo sa má zosnulý modliť a čo má odriekať počas jednotlivých hodín, keď prechádza na druhý svet.
Miestnosti boli krásne vyzdobené, maľby na stenách boli z čisto prírodných farbív. Na bielu farbu používali starovekí Egypťania sadru, ktorou najčastejšie maľovali pozadie. Modrú farbu získavali s vápnika a medených kremičitanov, tou zobrazovali najmä nebo a vodu.
Žltú farbu získavali s prírodnej hliny a bola symbolom zlata. Čiernu farbu získavali z uhlia, symbolizovala smrť a večné zatratenie. Červená farba, takisto z hliny, bola symbolom ohňa a krvi. A nakoniec zelenú farbu vytvorili zo zoxidovanej medi a znázorňovala regeneráciu.
V hrobke mal byť zobrazený aj trojhlavý had, ktorý miluje ticho a pokoj. Kvôli ochrane múmie pred vykrádačmi dávali kňazi do hrobu aj toxické látky, ktoré napádali nervový systém votrelca a spôsobovali rýchlu smrť. Pred každým vchodom do hrobky bol nápis: „Ty, ktorý vstúpiš do tohto hrobu, pocítiš okamžitú smrť“, ktorý mal takisto ochraňovať posvätnosť hrobiek.
Známou postavou v egyptskej histórii bol Tutanchamon. Išlo o nevýznamného panovníka, ktorý usadol na trón už ako dieťa, no vryl sa do pamäti ľudom po celom svete, až po objavení jeho hrobky v Údolí kráľov - Howardom Carterom v novembri roku 1922.
Hrobka obsahovala okrem sarkofágu s kráľovou múmiou fascinujúci poklad, z ktorého vari najznámejším artefaktom je zlatá posmrtná maska. Je vykladaná lazuritom, vzácnymi kovmi a pásikmi modrého skla. Tú spolu s ďalšími predmetmi z Tutanchamónovej hrobky môžete vidieť v Egyptskom múzeu v Káhire.
Z času na čas sa však časť vzácnych nálezov vydá na cestu - pred dvomi rokmi sa napríklad vo Viedni konala výstava pod názvom Tutanchamón a svet faraónov.
Keď si uvedomíme, že v dobe, keď ľudia stavali tieto impozantné stavby, nepoznali koleso ani železo, musíme žasnúť. Všetko vytesávali bronzovými a medenými dlátikmi, pomocou naklonenej roviny. Začíname jednou z najznámejších pyramíd - Cheopsovou. Kedysi mala 147 metrov, dnes má o desať menej. Jej úplný vrchol je zrúcaný a je tam vytvorená plošina. Jej základňa má 270 metrov (+- jeden meter). Masa kameňa je vyplnená kamennými blokmi, každý má od 1,5m -2 m2. Každý blok váži jednu až dve tony, je ich okolo 2 - 2,5 milióna. Jednotlivé bloky sú z vápenca. Pyramída je postavená tak, že je veľmi presne orientovaná na jednotlivé svetové strany.
Dnes sa predpokladá, že pyramídy s najväčšou pravdepodobnosťou nestavali otroci. Väčšinu roka pracovali na poliach, a keď boli záplavy a nedalo sa nič robiť, tak podľa všetkého pracovali na pyramídach. Sú rôzne teórie, ktoré vysvetľujú tú ´záhadu´, ako asi starovekí Egypťania dvíhali jednotlivé bloky a ukladali jeden nad druhý. Rozšírená je teória o rampe. Vraj to bola naklonená rovina. Rampa mala byť stočená ako slimák, ktorý, postupne sa zvyšujúc, obtáčal pyramídu. Dokončená pyramída bola obložená bieloskvúcim vápencovým podkladom a svietila doďaleka. Išlo o desiatky ton opracovaného vápenca. Dnes je z tohto materiálu postavená takmer celá stredoveká Káhira, mnoho jej mešít.
Vo vnútri pyramídy nájdete tri hlavné priestory. Pod samotným skalným povrchom je prvá komora - to bolo pravdepodobne miesto, kde by faraóna uložili, keby zomrel skôr a nemali by ho kam pochovať. Nakoniec zostala nevyužitá. Približne v jednej tretine pyramídy je kráľovská hrobka. Podľa niektorých starších teórií bola určená pre kráľovnú, najnovšie teórie o nej hovoria ako o mieste, kde bola odložená pohrebná výbava. Ďalej sa nachádza veľká galéria, do ktorej sa vstupuje asi dvadsať metrov dlhou úzkou komorou. Priestor sa končí veľkou pohrebnou komorou, obloženou veľkými žulovými blokmi. Samotná pohrebná komora je z ružovej žuly, dovezenej až z Asuánu na juhu Egypta.
Čo sa týka samotného pochovávania, existuje k nemu jedna teória. Celý Egypt, okrem úzkeho pásu zelene okolo Nílu, bol a dodnes je púštny. Vďaka horúcemu suchému vzduchu sa veľakrát stalo, že keď človek umrel a pochovali ho niekde do piesku, jeho mŕtvola sa zachovala bez ľudského pričinenia a vzniklo tak niečo ako prírodná múmia. V priebehu niekoľkých stáročí sa z toho vyvinul takýto kult. Jednou z podmienok toho, aby človek mohol odísť do posmrtného života (Egypťania hovorili do ´západnej krajiny´ - do krajiny mŕtvych) bolo práve zachované telo. Tak sa vyvinuli vyspelé technológie, ktoré zabezpečovali neporušenosť ľudského tela.
Hlavné egyptské božstvá
Osiris
Osiris, jeden z najvýznamnejších egyptských božstiev, bol bohom podsvetia. Podľa mýtu bol Osiris egyptským kráľom, ktorého zavraždil a rozštvrtil jeho brat Seth. Jeho manželka Isis znovu poskladala jeho telo a vzkriesila ho, čo im umožnilo počať syna, boha Hora.
Usire predstavuje prvého vládcu nad ľuďmi, avšak jeho brat Sutech mu túto pozíciu závidí, a tak ľsťou prinúti Usira, aby vliezol do sarkofágu, ktorý potom Usire zaklincuje a hodí do Nílu.
Usirova žena Eset dlho hľadá manželovo telo, až sa jej to nakoniec podarí. Na krátku chvíľu pomocou mágie oživí Usira a splodí s ním Hóra. V inej verzii Sutech rozseká Usirovo telo na štrnásť častí a rozhádze ho pozdĺž Nílu, aby sa už nikdy nemohol vrátiť medzi živých, pričom Usirov falus dá zožrať krokodílovi.
Tak sa Usirus stáva vládcom a sudcom v ríši mŕtvych, pretože nadobudol vedenie o smrti, ktoré predtým nemal.
Isis
Pôvod Isis je nejasný. Na rozdiel od mnohých bohov nie je viazaná na konkrétne mesto a v najstaršej egyptskej literatúre nie sú o nej žiadne isté zmienky. Postupom času však rástla na dôležitosti a nakoniec sa stala najdôležitejšou bohyňou v panteóne.
Ako manželka boha podsvetia bola Isis tiež jedným z hlavných božstiev, ktoré sa zaoberali obradmi za mŕtvych. Pani mocných slov, najväčšia z bohýň a bohov. je manželkou Usira. Sú jej pripisované mnohé funkcie, napríklad ochrankyňa mŕtvych, patrónka žien.
Na zobrazeniach má čiapku v podobe supice, alebo jednoduchú šatku stiahnutú stuhou. Jej meno doslova znaci “Kralovna tronu”. Tron je zaroven jej znakom, ktory sa objavuje v hieroglyfickom zapise jej mena aj v ikonografii.
ISIS - (Eset) - je staroegypska bohyna, manzelka vladcu podsvetia Osirisa(Usireva- bol jej brat a manzel) a matka sokolieho boha Hora. Isis bola jednym z posledných staroegyptských bohov, ktorí boli stále uctievaní.
Isis bola povazovana za jednu z najmocnejsich bohyn starovekeho Egypta. V grécko-rímskom období bola stotožnená s gréckou bohyňou Afroditou a jej kult sa rozšíril až na západ do Veľkej Británie a na východ až do Afganistanu.
Bohyňa Isis
Horus
Horus, zobrazený ako sokol alebo ako muž so sokolou hlavou, bol bohom oblohy spojený s vojnou a lovom. Podľa mýtu o Osirisovi bol Hor synom Isis a Osirisa, magicky počatý po vražde Osirisa jeho bratom Sethom.
HOR - boh Slnka, neba, svetla božský vládca Egypta. So svojou manželkou Hathor mal 4 synov: Hapiho, Duamutefa, Amseta, Kebehsenufa. Podľa oficiálneho učenia všade a pri všetkom ochraňoval Egyptského kráľa. Ochraňoval aj hranice Egypta pred nepriateľmi.
Horus bol vychovaný, aby pomstil vraždu svojho otca. Jedna tradícia tvrdí, že Horus prišiel o ľavé oko v boji so Sethom, ale jeho oko magicky vyliečil boh Thoth.
Seth
Seth bol bohom chaosu, násilia, púští a búrok. Sethov vzhľad predstavuje pre egyptológov problém. Často je zobrazovaný ako zviera alebo ako človek s hlavou zvieraťa. Ale nevedia prísť na to, aké zviera to má byť. Zvyčajne má dlhý ňufák a dlhé uši, ktoré sú na špičkách hranaté. Vo svojej úplne zvieracej podobe má tenké psie telo a rovný chvost s „chumáčom“ na konci.
Anubis
Anubis sa zaoberal pohrebnými praktikami a starostlivosťou o mŕtvych. Zvyčajne bol predstavovaný ako šakal alebo ako muž s hlavou šakala. Anubis bol egyptský bůh mumifikace a pohřebišť uctívaný v podobě černého šakala. Díky tomu, jaký význam Egypťané přikládali mumifikaci a balzamování, patřil Anubis mezi nejdůležitější bohy.
V Starej ríši (asi 2575 - 2130 pred n. l.), predtým ako sa Osiris dostal do popredia ako pán podsvetia, bol Anubis považovaný za hlavného boha mŕtvych.
Boh mumifikácie a pohrebísk, uctievaný v podobe čierneho šakala. Mumifikácii zomrelých a posvätnosti pohrebísk prikladali Egypťania veľký význam, preto Anup patril medzi ich najdôležitejších (hoci nie najvyšších) bohov.
Podľa Textov z pyramíd bol "štvrtým synom boha Rea"; podľa neskorších písomných pamiatok, medzi nimi Textov z rakiev, bol synom boha Usira a jeho sestry Nebthety. O jeho pôvode kolovali rozličné legendy, z ktorých najrozšírenejšie sa zakladali na mýte o Usirovi a Esete.
Podľa prevládajúcej verzie porodila ho Nebthet potom, keď raz opila Usira a prinútila ho, aby jej bol po vôli. Chcela tak vraj dokázať, že nie je neplodná, ako o nej tvrdil jej brat a manžel Sutech. Po narodení Anupa pohodila, ale jej sestra a Usirova manželka Eset ho zachránila a vychovala.
Keď Anup vyrástol, pripojil sa k Usirovi a sprevádzal ho aj s niektorými inými bohmi na jeho ceste za vládou nad svetom. Po Usirovom zavraždení žiarlivým Sutechom pomohol Esete a Nebthete pochovať jeho telo. Predtým ho však nabalzamoval, aby sa zachovalo a omotal ho ovínadlom z jemného plátna, aby ostalo neporušené.
Podľa viery Egypťanov pomáhal Anup pri mumifikovaní všetkých zomrelých, resp. bol vedúcim celého zložitého procesu mumifikácie. Navyše mal viac významných funkcií pri pohrebných obradoch. Sprevádzal mŕtvych na ceste do podsvetnej ríše, privádzal ich na "posledný súd" pred Usira, zúčastňoval sa na obrade "váženia srdca" zomrelých, prijímal ich pri dverách hrobky.
Z ochrancu hrobky sa neskôr vyvinul na ochrancu celých pohrebísk a keďže pohrebiská bývali na okraji púšte, kde sa potulovali šakaly a zdivené psy, dali mu Egypťania podobu týchto zvierat. Podoba šakala časom prevládla, prinajmenšom pri jeho zobrazovaní. V súlade s predstavou smrti a noci zobrazovali ho vždy čierneho a to ako ležiaceho šakala alebo ako muža so šakaľou hlavou.
Ako boha mumifikácie a sprievodcu mŕtvych uctievali Anupa v celom Egypte. Ako ochranca pohrebísk ustupoval však na niektorých miestach osobitným ochranným bohom, napríklad v Sakkáre bohu Sokarovi a v Ebozeve bohu Vepvovetovi.
Jeho kult je doložený už v najstarších časoch. V rozličných formách pretrvával aj po víťazstve kresťanstva a cirkevný otcovia proti nemu dlho bojovali. Mimoriadnej úcte sa tešil najmä v hornoegyptskom meste Kase a v Siovte. V tejto funkcii ho od ptolemaiovských čias volali aj Hermanúbis. Na rozdiel od Egypťanov videli v ňom však skôr psa ako šakala.
Anupových vyobrazení sa zachovalo nekonečne mnoho a to zo všetkých období starovekého Egypta. Stretávame sa s ním na nástenných reliéfoch takmer vo všetkých hrobkách, na sarkofágoch a rakvách, na papyrusoch s Knihou mŕtvych. V zádušných chrámoch mával zvyčajne osobitnú kaplnku. Jedna z najlepšie zachovaných takých kaplniek je na druhej terase Hatšepsovetinho chrámu v Dér el-Bahrí. Najznámejšie Anupove sochy a sošky pochádzajú z hrobky kráľa Tutanchamona v údolí kráľov.
S rozšírením kultu Esety a Usira prenikol Anupov kult v 3.-2. storočí pred n. l.
Anubis
Thoth
Thoth, boh písma a múdrosti, býval zobrazený v podobe paviána alebo posvätného ibisa, alebo ako muž s hlavou ibisa. Verilo sa, že vynašiel jazyk a hieroglyfické písmo a slúžil ako pisár a poradca bohov.
Thovt byl bůh moudrosti a učenosti nebo také písma a řeči. Thovt, někdy označován jako Thot (z řečtiny), byl také bohem lékařství i kouzelnictví ztělesněný v podobě ibise nebo paviána.
Ďalší významní bohovia
- Ptah bol hlavou triády bohov uctievaných v Memphise. Zdá sa, že Ptahovo pôvodné spojenie bolo s remeselníkmi a staviteľmi.
- Bohyňa Hathor bola zvyčajne zobrazovaná ako žena s hlavou kravy alebo ako žena s kravskými ušami. Mala tiež dôležitý pohrebný aspekt, pretože bola známa ako „dáma západu“.
- Vo svojich najstarších podobách bola mačacia bohyňa Bastet reprezentovaná ako žena s hlavou leva alebo divej mačky. V neskorších obdobiach bola často reprezentovaná ako kráľovsky vyzerajúca sediaca mačka, niekedy nosila šperky v ušiach alebo nose.
- Predtým, ako v Novej ríši (asi 1539 - 1292 pred n. l.) nadobudol národný význam, bol boh Amon uctievaný lokálne v južnom meste Théby. Amon bol bohom vzduchu a meno pravdepodobne znamená „Skrytý“. Zvyčajne bol reprezentovaný ako muž s korunou s dvoma zvislými chocholmi.
- Jednou z najstarších bohýň egyptskej mytológie je Nut, bohyňa oblohy (nut znamená v staroegyptskom jazyku „obloha“). Egypťania verili, že obloha je v skutočnosti nahá žena pokrytá hviezdami, ohnutá ponad zem.
Bohyňa Nut
Kniha mŕtvych
Kniha mŕtvych je zbierkou pohrebných textov a zaklínadiel Starovekého Egypta navrhnutých ako pomoc človeku na jeho ceste cez podsvetie do posmrtného života. Verilo sa, že bez týchto zaklínadiel človek podsvetím prejsť nemohol.
Kniha obsahuje zaklínadlo s názvom „Štyridsaťdva vyhlásení Čistoty“ alebo „Negatívne spovede“.
Ďalšie významné postavy a božstvá
- Apop: Démon v podobe obrovského hada, nepriateľ boha slnka Rea. Stelesňoval nepriateľské sily a prekážky, ktoré ohrozovali plavbu "slnečnej lode" boha Rea na oblohe.
- Baal: Boh ázijského pôvodu, v Egypte stotožňovaný s bohom Sutechom. Jeho meno znamenalo u starovekých semitských národov doslova Pán.
- Hathor: Bohyňa neba a jeho stelesnenie, matka a manželka boha Slnka, bohyňa lásky a radosti, ochrankyňa žien a zomrelých.
- Re: Boh Slnka a samo Slnko, pán neba, Stvoriteľ a vládca sveta. Od najstarších čias bol jedným z najvyšších egyptských bohov.
- Sokar: Boh mennoferského pohrebiska a zároveň boh mŕtvych, uctievaný v podobe sokola alebo muža so sokoľou hlavou.
Ilustrácia z Knihy mŕtvych