Egyptský boh slnka: Re

V starovekom Egypte zohrávalo slnko kľúčovú úlohu. Bolo vnímané ako zdroj života, energie a svetla, a preto sa stalo objektom uctievania a zbožňovania. Boh Slnka bol často považovaný za najvyššieho boha alebo za jedného z najdôležitejších bohov v panteóne.

Medzi najvýznamnejších bohov starovekého Egypta patrí Ré (alebo aj Re, Ra alebo Rá), neskôr známy ako Amon-Ré. Bol stotožňovaný s poludňajším slnkom. Po splynutí s bohom Horom bol ako Ré-Harachtej uctievaný v podobe sokola a stal sa vládcom neba, zeme a podsvetia.

Podľa E. A. Wallisa Budga, popredného britského egyptológa, bol Ré egyptským monoteistickým bohom, v ktorom boli všetci ostatní bohovia a bohyne iba jeho prejavmi, tvarmi alebo podobami. Hymnus na Ré (cca 1370 pred Kr.) bol napísaný so zreteľom na panteistickú povahu Ré, aby potlačil silnejúci polyteizmus.

Presný význam mena Ré nie je známy, ale predpokladá sa, že to mohol byť variant slova „tvoriaci“ alebo možno pôvodné označenie pre „slnko“. Ré často nahradzoval Atuma v úlohe otca božstiev Enneady a stvoriteľa sveta. Ré bol aj otcom Sechmet, ktorá v podobe pomstivého Oka Ré trestala ľudí za ich krivdy a neskôr sa stala láskavou Hathor. Ľudstvo bolo údajne stvorené zo sĺz Ré alebo potu.

Pre Egypťanov bolo slnko prinášajúce svetlo, teplo a teda aj rast nesmierne dôležité. Niet preto divu, že i Ré bol považovaný za jedno z najdôležitejších božstiev Egypta a ako vládca bohov. Slnečný kotúč bol považovaný buď za Réovo oko alebo za Réovo telo.

Egyptskí teológovia komplikovanou konštrukciou spojili a stotožnili s ním aj boha podsvetia Usira, ktorý mu bol ináč bytostne cudzí. Re bol v egyptskom chápaní mužskou bytosťou a tak mu daktorí toelógovia pridelili kvôli poriadku i manželku. Dali jej meno Reit, čo je feminíum od Re, no jej kult sa neujal. V prameňoch sú o nej len ojedinelé zmienky.

Z dlhého trvania a všeobecného rozšírenia Reovho kultu vyplýva, že sa v chápaní jeho osobnosti prejavovala neobyčajná rozmanitosť a pestrosť. Týkalo sa to už otázky jeho pôvodu, resp. narodenia. Chmunevskí (hermopolskí) kňazi napr. učili, že Re bol „boh, ktorý sa zjavil v Nunovi“. t. j. v prvopočiatočnom vesmírnom pravodstve, „a vytvoril všetko, čo je a čo (ešte) nie je“.

Podľa onských (héliopolských) kňazov bol síce „bytostne totožný“ s prabohom Atumom, ale „bol to Atum, čo vytvoril Rea, aby sa dovŕšil ako Atum“. Podľa učenia kráľa Achnatona, ktorý zaviedol v Egypte na čas uctievanie jediného boha, „existoval Re ako Aton a nestvoril ho nikto“; naopak sám bol „začiatkom žitia“ a bohom, čo „stvoril všetko“.

Keďže Re bol totožný s Horom, považovala sa za jeho matku Horova matka Hathor. Horovou matkou bola však aj bohyňa Eset a tak sa Eset stala aj Reovou matkou. Okrem toho sa za Reovu matku považovala aj bohyňa Neit, „ktorá ho porodila predtým, ako existoval pôrod“ a občas aj bohyňa Mut, ktorá sa navyše stotožňovala s jeho manželkou Reitou. Podľa jednej verzie ho porodila Nut celkom normálne a takvraviac raz navždy; podľa druhej ho rodila každé ráno na východe, potom putoval cez jej telo na západ a tam ho večer vždy zjedla.

Všetky tieto učenia o Reovom pôvode a narodení mali svojich prívržencov a dokladajú ich texty a vyobrazenia z najrôznejších čias. Spolu s radom ďalších existovali vedľa seba a vzájomne sa rešpektovali (s výnimkou necelých dvoch desaťročí vlády kráľa Achnatona) po celý čas trvania starého Egypta.

Ako Pán neba vychádzal Re každé ráno na východe na obzor a podľa vcelku zhodných predstáv v „slnečnej lodi“. Potom sa plavil po oblohe na západ, pričom svojou žiarou osvetľoval svet a udržiaval v ňom život; večer zostupoval opäť pod obzor. Podľa učení, čo neuznávali, že ho na západe matka Nut zjedla, vracal sa v „nočnej lodi“ podzemnou cestou na východ, aby svoju nebeskú púť znovu opakoval.

Pokiaľ vieme, vždy sa im podarilo Apopa premôcť a dostať ho pred Reovu loď, ktorá svojim kýlom jeho telo prerezala. Pomáhali im pri tom však aj kňazi, ktorí ovládali čarovné zariekadlá, čo Apopa zneškodnili. Za túto záslužnú činnosť, bez ktorej by zhaslo Slnko, si od ľudí vyžadovali osobitnú úctu a vďaku. A ľudia im ju aj preukazovali.

Egyptský boh Re

Na svojej každodennej ceste menil Re podobu a to podľa niektorých prameňov každú hodinu. Zachovali sa zoznamy týchto premien, no dosť sa od seba odlišujú (najmä podľa čias svojho vzniku). Podľa iných zoznamov mal aj podobu skaraba, krokodíla, kobry, leva, kocúra, býka a iných zvierat, čo mu boli zasvätené. Najfantastickejšiu podobu mal podľa papyrusu z čias 21. dynastie, keď bol v piatej hodine plavby človekom so zdvojeným telom na spôsob siamských dvojčiat a so štyrmi baraními hlavami. Všetkým týmto podobám zodpovedali aj osobitné mená, ale v tom sa už v časoch Starého Egypta vyznali len špecializovaný odborníci.

Najčastejšie ho egyptské pramene volajú ako „vychádzajúce Slnko“ Cheprer, ako „Slnko v zenite“ (t. j. Vo funkcii vládcu sveta si Egypťania predstavovali Rea podobne ako svojho kráľa, dokonca ani nie priveľmi zidealizovaného. Mal rovnaké odznaky moci a rovnakým spôsobom vybavoval aj vládne veci; mal tiež honosný dvor, ktorého členmi boli bohovia a bohyne s najrozmanitejšími funkciami. Rozkazy a rozhodnutia vydával Re ústne; jeho kancelária ich potom upravovala do písomnej formy. Na čele tejto kancelárie stál pisár bohov Thovt, ktorý zastával na Reovom dvore rovnakú hodnosť ako na kráľovom dvore hodnostár zvaný catej (v našej terminológii prvý minister, v arabskej vezír).

Dôležité spory rozhodoval Re osobne, pričom sa opieral o pomoc bohyne pravdy a spravodlivosti Maaty. Z jeho postavenia neobmedzeného vládcu však vyplývalo, že rozsudok mohol vyniesť výlučne podľa svojej úvahy a bez vypočutia zúčastnených strán. Ako sa zdá, Reova kancelária spotrebovala veľmi veľa papyrusu. Celá agenda spojená s jeho vladárskou funkciou bola písomná a len vďaka božskej vševediacnosti nebola taká ťažkopádna ako agenda vládcov na tomto svete. Ináč Reova vláda bola podľa všetkých informácií, čo nám o nej zanechali jeho kňazi, bezvýnimočne spravodlivá a nezlepšiteľne dokonalá.

Mýty a legendy, čo sa viažu k Reovi, majú mnoho verzií a dajú sa rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej môžeme zaradiť tie, ktoré sa vzťahujú na jeho pôsobenie vo svete ľudí, a do druhej tie, ktorých dejiskom bol svet bohov; niekde uprostred sú mýty a legendy o Reovom vzťahu k egyptskému kráľovi.

Podľa Textov z rakiev zo Strednej ríše, objavených v hrobkách hodnostárov v Berši pri Ešmunéne, pripisovali sa Reovi štyri zásluhy o ľudstvo: dal ľuďom vietor (t. j. vzduch), aby mohli dýchať, zoslal im nílsku záplavu, aby mali z nej úžitok a poučil ich o tom, čo je na onom svete, aby prinášali bohom a mŕtvym obete; hlavne však stvoril ľudí.

Formulácia, ktorú mu kladú tieto texty do úst, si zaslúži, aby sme ju odcitovali presne: „Stvoril som každého človeka rovného druhému. Vlastná myseľ ľudí však porušila moje príkazy, nežiadal som (predsa), aby konali zlo.“ Týmito slovami, takými prekvapujúcimi v podmienkach neuveriteľných triednych protikladov starého Egypta, odmieta Re zodpovednosť za spoločenskú nerovnosť a násilie, čo vládnu na svete a pripisuje ich vznik ľuďom.

Podľa poviedky O záchrane ľudstva pred záhubou, známej najmä z nápisov v hrobkách Setchiho I. a Ramessa II.v Údolí kráľov, strojili úklady proti samému Reovi a tak sa Re rozhodol, že ich vyhubí. Oznámil to ostatným bohom, tí súhlasili a odporúčali mu, aby najprv vyhubil tých ľudí, čo ušli od chrámov v mestách do púšte. Výkonom trestajúcej spravodlivosti poveril bohyňu vojny Sachmetu. Keď potom Sachmet ľudí na púšti vyhubila a opizá krvou chcela vyhubiť aj ostatných, Re sa zľutoval a zasýtil jej krvilačnosť opojným nápojom vo farbe krvi. „Zachránil tak ľudstvo pred záhubou,“ a „zmenšiac jeho počet, vládol mu, kým nezostarol.“ Potom odovzdal vládu na Zemi egyptskému kráľovi, svojmu synovi a odobral sa na nebo, kde vytvoril svoje nové a definitívne kráľovstvo.

Ústredným námetom druhej skupiny týchto mýtov a legiend je príbeh o „Reovom oku“. Poznáme ho v mnohých variantoch, v ktorých sa hovorí často to isté o „Horovom oku“, čo pri stotožňovaní týchto bohov neprekvapuje. Najstaršie zmienky o tomto príbehu sa zachovali v Textoch z pyramíd zo Starej ríše, ďalšie sa nájdu v Textoch z rakiev a iných prameňoch zo Strednej ríše, najpodrobnejšie sú v Knihe mŕtvych z Novej ríše. „Reovo oko“ je podľa ich prevládajúceho chápania Slnko, t. j.

Egypťania ďalej verili, že Ré-slnečný disk putuje po oblohe v člne, ktorý chránil jeho oheň pred prvotnými vodami - Nun -, ktorými prechádzala slnečná bárka v noci. Ré putoval v slnečnej bárke s ďalšími bohmi vrátane Maat, ktorá loď viedla, Sutecha a Mehena, ktorí ju chránili pred príšerami podsvetia. Medzi tieto príšery patril Apop, had, ktorý sa každú noc pokúšal zhltnúť slnko.

Stotožňovanie Réa s inými bohmi

Tak ako v prípade iných egyptských bohov, Ré bol často stotožňovaný alebo zlučovaný s inými bohmi v snahe zladiť viaceré lokálne kulty do jedného štátneho panteónu:

• Amon-Ré: Vo svojej tvoriteľskej funkcii bol stotožňovaný skôr s vetrom a vzduchom ako so slnkom, ale v dobe, kedy sa kult Amona a Réa stále vo väčšej miere presadzovali v Egypte, boli spojený do jedného božstva, Amon-Ra, slnečného tvorivého boha.
• Atum-Ré: Podobne ako Amon-Ra, i Atum-Ra vznikol z dvoch starších, osve uctievaných božstiev, ale Ré zdieľal viac podobnosti s Atumom než s Amonom. Obaja, Ré aj Atum, boli považovaní za otcov bohov a faraónov.
• Ré-Harachtej: Toto pomenovanie by sa dalo preložiť ako „Ré, ktorý je Horom obzorov“. Označenie malo spájať Harachteja (Hora-vychádzajúce slnko) s Réom. Je možné, že toto pomenovanie jednoducho odkazuje na Réa ako slnko putujúce od horizontu k horizontu či možno ako toho, ktorý prináša nádej a znovuzrodenie.
• Cheprér: Cheprér bol chrobákom skarabeom, ktorý kotúľal slnko po oblohe pri jeho východe, a bol niekedy považovaný za rannú podobu Réa.

Ďalší egyptskí bohovia

Okrem boha Re staroveký Egypt poznal mnoho ďalších bohov, ktorí boli súčasťou ich mytológie. Niektorí z nich sú:

• Atum: Heliopolský hlavný boh a stvoriteľ sveta.
• Šu: Boh vzduchu a svetla.
• Tefnut: Bohyňa vody a vlhkosti.
• Geb: Boh Zeme.
• Nut: Bohyňa neba.
• Usir: Boh mŕtvych a vládca podsvetia.
• Eset: Pani mocných slov a ochrankyňa mŕtvych.
• Sutech: Boh púšte, búrok a mora.
• Nebthet: Ochranná bohyňa mŕtvych.
• Thovt: Boh múdrosti a učenosti.
• Hor: Boh Slnka, neba a svetla.
• Nun: Boh pravodstva, z ktorého vzišiel svet.
• Amon: Boh mesta Waset, stvoriteľ a pán sveta.
• Mut: Manželka boha Amona.
• Ptah: Boh mesta Mennefera, stvoriteľ sveta.
• Sachmet: Bohyňa vojny v podobe levice.
• Nefertem: Boh vône a svetla.

Staroveké civilizácie a boh Slnka

V starovekých civilizáciách zohrávalo Slnko kľúčovú úlohu. Bolo vnímané ako zdroj života, energie a svetla, a preto sa stalo objektom uctievania a zbožňovania. Boh Slnka bol často považovaný za najvyššieho boha alebo za jedného z najdôležitejších bohov v panteóne.

Pozrime sa na niektoré z najvýznamnejších starovekých civilizácií a ich bohov Slnka:

• Egypt: V starovekom Egypte bol boh Slnka uctievaný pod rôznymi menami, no najznámejší bol Ra.
• Mezopotámia: V starovekej Mezopotámii bol boh Slnka uctievaný pod menom Šamaš.
• India: V starovekej Indii bol boh Slnka uctievaný pod menom Surya.
• Čína: V starovekej Číne bol boh Slnka uctievaný pod menom Xihe.

Egyptskí bohovia a znamenia zverokruhu

Každé znamenie má svojho boha alebo bohyňu, ktorí mu dodávajú silu, chránia ho pred nástrahami a ukazujú cestu v ťažkých chvíľach. Každá staroveká kultúra si uctievala iných bohov, niet sa preto čo čudovať, že majú v ľudskej psychike výnimočné miesto. Obraz a sila archetypov egyptských bohov a bohýň sa však najčastejšie prejavujú nenápadne, počas určitých životných situácií ale...

tags: #egyptsky #boh #slnka #krizovka