Svätý Jur, malebné mestečko na úpätí Malých Karpát, má bohatú históriu, ktorá sa prelína s rozvojom priemyslu a energetiky v regióne. V tomto článku sa pozrieme na významné míľniky v histórii mesta a jeho okolia, so zameraním na energetické projekty a priemyselné aktivity.
Konská železnica Bratislava - Trnava
Myšlienka výstavby konskej železnice z Bratislavy do Trnavy sa začala zaoberať skupina 17 šľachticov, veľkostatkárov a veľkoobchodníkov z Bratislavy, Trnavy a okolia pod vedením baróna Juraja Walterskirchena. Spočiatku sa s prepravou osôb neuvažovalo, železnica mala iba urýchliť prepravu poľnohospodárskych produktov. Mesto Bratislava návrh podporovalo - už v roku 1836 ponúklo zdarma pozemky pre potrebu železnice. Zámer vyvolal priaznivý ohlas v celom Uhorsku.
Skupina baróna Walterskirchena sa obrátila 3.5.1837 na Kráľovské uhorské miestodržiteľstvo so žiadosťou o povolenie spojenia štyroch kráľovských miest župy - Bratislavy, Pezinku, Modry a Trnavy - „koľajnicovou cestou“. Po predbežnej obhliadke trasy predostrela skupina prostredníctvom mesta Bratislavy návrh na výstavbu železnice a požiadala miestodržiteľstvo, aby na vypracovanie projektu a rozpočtu poskytlo potrebných odborníkov. Miestordžiteľstvo žiadosti vyhovelo už 11.7.1837 a spoločnosti dalo k dispozícii inžinierov O. F. Hieronymiho, J. Lechnera, F. Reittera, G. Rauschmanna a G. Perleberga.
Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22.1.1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl. Ešte v januári 1838 požiadala spoločnosť miestodržiteľskú radu o vydanie stavebného povolenia a koncesie (mala platiť 100 rokov) a o schválenie stanov a rozpočtu stavby. Stanovy spoločnosti potvrdil a stavebné povolenie udelil rakúsky cisár a uhorský kráľ Ferdinand V. Prvá dohoda o výstavbe železnice v Uhorsku bola podpísaná 16.4.1839.
Na úseku Svätý Jur - Pezinok sa prevádzka začala 30.6.1841. Hoci v tomto čase spoločnosť už zápasila s veľkými ťažkosťami (prevádzka nesplnila očakávanie, po počiatočnom nadšení počet cestujúcich upadol, nákladná preprava sa vďaka nadsadenej tarife ukázala ako nepríťažlivá a nepomohla ani rozvážková služba, pre ktorú spoločnosť využila svoje trakčné kone), požiadala o súhlas s výstavbou trate Trnava - Sereď.
Na trati premávali osobné vlaky s dvoma a nákladné vlaky so šiestimi vozňami, pričom nosnosť osobných bola cca 1 800 kg a nákladných 6 000 kg. Osobné vlaky ťahali „ľahké“ a nákladné vlaky „ťažké“ kone, ktoré pracovali v rovnakom turnuse - po dvoch dňoch služby mali 1 deň na oddych. Kone sa prepriahali v Rači, Pezinku, Šenkviciach a Cíferi, kde bolo v pohotovosti 6 až 9 koní a v zálohe ďalšie 2 až 3 kone, kým v koncových staniciach (Bratislava a Trnava) bolo 6 až 8 koní.
Ak ešte v roku 1847 uvažovala o predĺžení železnice do Nitry a pre túto stavbu dokonca získala povolenie prípravných prác, v polovici 50. rokov sa už zaujímala o prestavbu konky na parostrojnú železnicu, ako jedinú možnosť zvrátenia trendu systematického poklesu tržieb.
Wiegerova vila
Wiegerova vila bola postavená na úpätí Malých Karpát nad Svätým Jurom vinárom Wiegerom v roku 1921. Po jeho smrti vilu s pozemkami odkúpila židovská rodina Kestnerovcov, ktorým ju v roku 1940 odobrali Karpatskí Nemci. Tí vilu v roku 1942 rozšírili o jedno krídlo, pričom objekt slúžil ako liečebňa pre dôstojníkov. Podľa kroniky mesta Svätý Jur bola táto prístavba realizovaná prívržencami strany, ktorí si tvoriac ľudskú reťaz od kostola v Svätom Jure až po vilu podávali tehly a ostatný materiál.
Po 2. Svetovej vojne slúžil objekt krátko ako sirotinec. Do pádu komunizmu prešla vila viacerými majiteľmi (Krajská prokuratúra, Západoslovenské nábytkárske závody (ZNZ)), slúžiac na rekreačné resp. vzdelávacie aktivity. Po revolúcii ju od ZNZ odkúpila firma ASSET a neskôr sa dostala do rúk dnešného majiteľa. Vila od 80tych rokov chátrala až do rekonštrukcie v roku 2013, keď už bola v havarijnom stave (nevyhovujúca strešná krytina, navlhnuté, plesnivé múry, vybité okná, nefunkčná infraštruktúra (voda, elektrika, kanalizácia).
Rekonštrukcia prebiehala od jari 2013 do jari 2014 a spočívala najmä v:
- Výmene kompletnej strešnej krytiny pri dodržaní pôvodného tvaru strechy (tzv. „sukničiek“), farby a materiálu.
- Dispozičné riešenie prízemia - pri búraní priečok sa podarilo prinavrátiť pôvodný tvar a vzhľad miestností (po odstránení omietky bol zachovaný kameň a pôvodné výšky stropov).
- Interiér - vo prevažnej miere boli vyberané tradičné a prírodné materiály: drevené okná, dvere, porcelánové zástrčky a vypínače, tradičný dizajn svietidiel.
- Kúrenie - v snahe zachovať pôvodný ráz interiéru je pre návštevníka viditeľné kúrenie iba prostredníctvom krbov. Z hľadiska čo najefektívnejšieho a najekologickejšieho vykurovania je použité infračervené podlahové kúrenie prepojené s výrobou vlastnej elektriny z fotovoltaických článkov, umiestnených na vedľajšej budove mimo dohľadu návštevníkov.
- Fasáda - pôvodná, vrátane drevených veľkých okien v „galérii“ resp. chodbe, a pôvodného tvaru okeníc. Zafarbenie fasády imituje „pôvodnú technológiu“.
- Exteriér a záhrada: bolo vynaložené maximálne úsilie na zachovanie všetkých drevín a pôvodného prírodného rázu exteriéru vily, vrátane starobylého schodišťa.
V snahe prinavrátiť vile tento raison d’être, sú priestory vily a areálu poskytované na prenájom pre významné príležitosti ako svadby, rodinné oslavy či firemné eventy.
Západoslovenská distribučná a elektrická stanica Borský Svätý Jur
Západoslovenská distribučná investuje do výstavby elektrickej stanice Borský Svätý Jur takmer 11 miliónov eur. Nová elektrická stanica 110/22kV prináša do regiónu Záhoria najmodernejšie dostupné technológie a smart riešenia. Strategická stavba je navrhnutá ako zdroj s dostatočnou rezervou, čo umožní v prípade potreby jej ďalšie rozšírenie.
Elektrická stanica zvýši spoľahlivosť zásobovania elektrickou energiou nielen existujúcich ale aj potenciálnych zákazníkov v tejto oblasti a výrazne prispeje k prepojeniu slovenskej a českej elektrizačnej sústavy. Nová elektrická stanica Borský Svätý Jur vyrieši dlhodobý problém so zásobovaním elektrickou energiou na Záhorí. Konkrétne ide o lokalitu ohraničenú najbližšími elektrickými stanicami Malacky, Holíč, Senica a Myjava.
Flexibilnejšie riešenie požiadaviek na pripojenie zvýši atraktivitu lokality pozdĺž diaľnice D2 a prispeje k rozvoju podnikateľského prostredia. Zároveň sa vyrieši problém, týkajúci sa veľkých úbytkov napätia na 22kV vedeniach, ktoré sú spôsobené vzdialenosťami medzi existujúcimi stanicami a doterajšou absenciou ďalšieho potrebného napájacieho bodu v tejto lokalite.
Elektrická stanica Borský Svätý Jur bude vybavená najmodernejšími dostupnými smart technológiami, ktoré posilnia integráciu nových zdrojov v budúcnosti, predovšetkým OZE.
Distribučná sústava bude takisto modernizovaná prostredníctvom implementácie smart prvkov a nového IT rozhrania za účelom vytvorenia smart grid energetickej sústavy. Odhadovaný rozpočet projektu ACON je 182 mil. eur s mierou spolufinancovania EÚ vo výške 50 %; objem investície na Slovensku dosiahne 92 mil. eur.
Tabuľka: Prehľad investícií do elektrickej stanice Borský Svätý Jur
| Položka | Hodnota |
|---|---|
| Investícia do výstavby elektrickej stanice | 11 miliónov eur |
| Odhadovaný rozpočet projektu ACON | 182 miliónov eur |
| Spolufinancovanie EÚ | 50 % |
| Objem investície na Slovensku (ACON) | 92 miliónov eur |
Martinrea vo Svätom Jure
Pobočka kanadskej spoločnosti Martinrea sa na Slovensku špecializuje na palivové a brzdové potrubné systémy a palivovo-brzdné zväzky do automobilov. Na Slovensku pôsobí už takmer celé desaťročie. Slovensko sa stalo pionierskym závodom mimo amerického kontinentu. Na začiatku bola dôvodom rozširovania spolupráca s kľúčovými zákazníkmi Ford a General Motors, ktorí mali svoje závody aj na európskom kontinente.
Svätý Jur bol vybraný veľmi neštandardne, lebo sa tu nenachádza nič podobné, a Svätý Jur bol považovaný skôr za nejakú tranzitnú obec, ktorá spájala väčšie mestečká ako Pezinok alebo Modra s hlavným mestom. Dali sme príležitosť ľuďom pracovať v mieste svojho bydliska a nemusieť dochádzať za každú cenu za prácou, či už do Bratislavy, Trnavy alebo na Záhorie. 30 % všetkej pracovnej sily je práve zo Svätého Jura, 40 % z Pezinka, a zamestnávame aj obyvateľov Bratislavy.
Vlani však Martinrea kúpila aj jedného nemeckého výrobcu častí motorov, ďalšia divízia pribudla v Španielsku a jeden závod pribudol aj v Číne. Kým Honsel sa venuje skôr rôznym typom odliatkov častí motora a rôznym hutníckym aktivitám, a Honsel mal v Španielsku pobočku, my na Slovensku naďalej pôsobíme ako jediné zastúpenie Martinrea Fluid Systems v Európe, čiže za našu divíziu sme naďalej jediný európsky zástupca.
Od roku 2012 sa spoločnosti Martinrea na Slovensku darí mimoriadne dobre. Rok 2016 bol dosť podobný roku 2015. Bol tam mierny nárast na úroveň 36 - 37 miliónov eur, ale opäť sme zavádzali nové projekty, nové technológie, nové výrobné linky. Od tohto roku opäť rozbiehame nové výrobné programy a predpokladáme obraty presahujúce 40 miliónov eur.
Vo Svätom Jure aktuálne zamestnávate približne 350 zamestnancov. Dve tretiny pozícií máme alokované na výrobné procesy, na druhej strane sme taký osamelý závod, ďaleko od našich sesterských závodov, a v tomto našom svätojurskom závode sa nachádza napríklad aj programový manažment, rozvoj nového biznisu, alebo aj niektoré komerčné aktivity.
Dávame priestor študentom vysokých škôl, resp. technických škôl, ktorí si tu robia prax alebo brigádujú, aby začínali od základných pomocných aktivít až po ďalšie rozvíjanie schopností s tým, že akonáhle dokončia štúdium, môžu nastúpiť na plný pracovný úväzok.
tags: #elektrarne #svaty #jur