Dóm svätej Alžbety: História a Architektonický Skvost Košíc

Dóm svätej Alžbety v Košiciach je katedrálnym chrámom Košickej arcidiecézy. Je to najväčší stredoveký kostol na Slovensku.

Dóm svätej Alžbety je monumentálna dominanta hlavného námestia i celého mesta. Stojí v srdci Košíc na Hlavnej ulici a je katedrálou Košickej arcidiecézy.

Dóm svätej Alžbety bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku spolu s Urbanovou vežou a Kaplnkou sv. Michala.

Duchovné, architektonické, umelecké a liturgické dedičstvo prinieslo kostolu povesť najkrajšieho chrámu v celej bývalej podunajskej monarchii. Jeho výstavba sa začala v 14. storočí a trvala vyše 130 rokov.

Dóm je dlhý 60 metrov, široký 36 metrov, s 59-metrovou severnou vežou. V interiéri s kapacitou viac než 5 000 ľudí sa nachádza hlavný oltár sv. Alžbety s 48 gotickými maľbami.

Dóm svätej Alžbety je skutočne najväčší kostol na Slovensku. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m².

Menej sa spomína, že ide o najvýchodnejšie položenú gotickú katedrálu v Európe. So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach. Jednoducho je neprehliadnuteľná.

Dóm svätej Alžbety je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešná katedrála stojí na mieste niekdajšieho farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta.

Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etapách. Rok 1508 sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Výstavba teda trvala viac ako sto rokov. V ďalších rokoch bol dóm niekoľkokrát poškodený živelnými pohromami, došlo k niekoľkým opravám.

Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme. Neznámy kňaz sláviaci sv. omšu pri jednom z oltárov kostola nedopatrením rozlial na korporál už premenené víno, čiže Kristovu krv. Korporál je liturgická šatka, ktorá sa pri slávení sv. omše kladie na oltár pod kalich a hostiu.

Víno sa zmenilo na skutočnú krv a na korporáli sa zázračným spôsobom vytvoril obraz Kristovej tváre. Zázrak sa datuje pravdepodobne do 1. pol. 14. stor.

Pápež Bonifác IX. v roku 1402 udelil pútnikom rozsiahle odpustky.

Dostavali ho ako stredoveký pútnický chrám, pretože tu uchovávali relikviu Svätej krvi, ktorá vznikla pri miestnom eucharistickom zázraku niekedy po roku 1350.

Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety.

V pôvodnom Kostole svätej Alžbety v Košiciach kňaz už takmer pred sedemsto rokmi nechtiac vylial tzv.

Eucharistický zázrak priniesol peniazeVďaka tomuto eucharistickému zázraku sa stali Košice pútnickým miestom celého Uhorska.

Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu. Chrám sa používal na bohoslužby už okolo roku 1430, hoci neskôr boli dostavané veže a až na začiatku 16. storočia aj svätyňa.

Miesto bolo cieľom vychýrených pútí až do reformácie a okrem katolíkov sem putovali aj pravoslávni veriaci.

Rozmach remesiel a obchodov v meste vďaka privilégiám Anjouovcov umožnil, aby bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály. Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu.

Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola.

Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova.

Pokračovalo sa s výstavbou severného múru, apsíd severnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže. Po zbúraní pôvodného kostola bola katedrála zaklenutá hviezdicovou klenbou. Dokončila sa svätyňa a sakristia. Na piatom poschodí Žigmundovej veže bol v roku 1453 vykresaný erb udelený kráľom Ladislavom Pohrobkom.

Práce na veži boli ukončené v roku 1462. Po roku 1462 sa sústredila pozornosť na výstavbu južnej (Matejovej) veže. Práce viedol kamenár Stephan Lapicidus, ktorý vybudoval aj bočné kaplnky. Vznikli tu Kaplnka svätého Kríža (1475) - dnešná eucharistická kaplnka, Kaplnka Panny Márie - Mettercie (1477) a dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa. Zachovali sa diela ako kamenné pastofórium (1477) a reliéf svätej Alžbety (1477).

Počas vojenských nepokojov a obliehania Košíc v roku 1491 bol Dóm poškodený. Jeho oprava prebiehala v rokoch 1496 - 1498 pod vedením Nikolausa Krompholza a Václava z Prahy.

V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu. V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar. Mesto si prežilo aj neľahké chvíle. V 2. pol. 16. storočia tu bolo podpísané prvé protestantské vierovyznanie známe ako „Confessio Pentapolitana.“ Veľké majetkové straty Košičanom spôsobil obrovský požiar 13. apríla 1556.

Po rozšírení reformácie chrám používali miestni evanjelici. Po zradikalizovaní spoločenských a náboženských pomerov v krajine v 17. storočí sa kostol stal symbolom bojov medzi reformáciou a rekatolizáciou a vtedy bola zničená miestna relikvia Svätej krvi.

V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva. V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly.

V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho. V 18. storočí prebiehali postupné opravy a interiérové úpravy. Po požiari v roku 1775 dostala Žigmundova veža novú rokokovo-barokovú helmicu.

V 19. storočí katedrálu poškodili viaceré prírodné pohromy, bola vážne narušená statika stavby, rozhodovalo sa o zbúraní alebo reštaurovaní objektu. Po zhoršení technického stavu sa začala obnova pod vedením biskupa Ignáca Fábryho a architekta Imricha Henszlmanna. Opravy sa týkali najmä interiéru, výmeny strešných krytín, portálov a vitráží. Problematickou ostala statika, ktorá po roku 1875 nadobudla kritický stav.

Pod vedením Imricha Steindla prebehla rozsiahla regotizácia. Zmenila sa dispozícia chrámu - z rojloďovej na päťloďovú. V duchu neogotiky boli vymenené klenby, doplnené plastiky, chrliče a vežičky. Pôvodné plány na výrazné prestavby neboli zrealizované kvôli nedostatku financií. Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom.

Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II. Rákociho.

Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.

Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom.

V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou.

Dóm svätej Alžbety, nazývaný aj Košický dóm, je monumentálna dominanta hlavného námestia i celého mesta. Aký je architektonický význam Dómu sv.

Tento katedrálny chrám je vystavaný v slohu vrcholej gotiky. Kedy vznikol Dóm sv.

Začiatok výstavby Dómu sv. Alžbety spadá do poslednej štvrtiny 13. storočia. Pôvodne stál na jeho mieste jednoloďový kostol, ktorý svojim pôdorysom v podstate kryl s hlavnou loďou dnešnej katedrály.

Práce na ňom prebiehali v troch etapách a na začiatku 16. storočia boli z finančných dôvodov pozastavené. Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu. Hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky, s ktorou vytvára tvar gréckeho kríža. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor.

Z pôvodného zariadenia sa, žiaľ, zachovalo pomerne málo, pretože prevažná väčšina bola zničená pri veľkom požiari v roku 1556 a následných požiarmi v ďalších storočiach.

Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.

Interiér Dómu svätej Alžbety

Hlavný oltár Dómu sv. Alžbety

Dóm sv. Alžbety sa stal katedrálnym chrámom už v roku 1804, kým trebárs Dóm sv. Martina v Bratislave až v roku 2008, kedy vznikla Bratislavské arcidiecéza. Štefan Chrappa dodal:„Hlavný oltár je skutočným klenotom sakrálneho umenia. Predpokladá sa, že ho vytvorili traja majstri v rokoch 1473 až 1477. ako jeden z mála v Európe má dva páry krídel a teraz pozor, až 48 tabuľových obrazov. Dóm sv. Alžbety sa rozhodne oplatí lepšie spoznať a aj navštíviť.

Hlavný oltár sv. Alžbety, postavený v rokoch 1474 až 1477, je sám osebe majstrovským dielom. Veľmi významným miestom je Rákociho krypta. V roku 1906 sa do krypty v severnej časti lode preniesli pozostatky Františka II. Rákocziho a jeho spoločníkov. Krypta si zachovala pôvodný stredoveký štýl rannej gotiky a je sprístupnená verejnosti. Projektoval ju budapeštiansky profesor Frigyes Schulek, ktorý navrhol aj štyri kamenné sarkofágy. Zvonku kryptu prezrádza malé okienko, nad ktorým sa nachádza busta Františka II. Rákocziho a latinský text.

Pri severnej bráne je za železnými mrežami podzemná krypta, do ktorej boli 29. 10. 1906 prevezené telesné pozostatky Ferenca II. V strednom sarkofágu s erbom sú pochovaní Ferenc II. Rákóczi (v truhle z bronzu), jeho matka Zrínyi a jeho syn József Rákóczi. V krypte sa nachádza aj pohrebná zástava, ktorú niesol rytier v brnení na čele smútočného sprievodu. Náhrobné kamene z hrobov v tureckom Tekirdagu umiestnili do stien Kaplnky sv.

Dňa 24. 7. 1938 umiestnili vonku na východnej strane severnej brány Rákócziho pomník, postavený podľa návrhov košického stavebného inžiniera Vojtecha Siposa. Relief na pomníku je dielom košického sochára Vojtech Lofflera.

Áno. Severná veža Dómu sv. Alžbety, nazývaná Žigmundova veža, ponúka návštevníkom nádhernú vyhliadku na mesto. Na vonkajšej stene južnej fasády chrámu sa nachádzajú unikátne zvislé slnečné hodiny poloorlojového typu z konca 15. Aký je oficiálny status Dómu sv.

Dóm sv. Alžbety je katedrálnym chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Celý komplex Dómu sv.

Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta.

Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne.

V druhej etape bola pozmenená pôvodna koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri nižšie priestory.V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa.

V roku 1491, počas obliehania Košíc, bol dóm veľmi poškodený. Opravu prevádzal staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokončil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme. V dalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby.

Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktoru realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II.

V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.

Dóm sv. Alžbety - Košický dóm

Dóm sv. Videli ste gotický chrlič, ktorý miesto vody chrlil ľad? Mne sa to pošťastilo. Pri poslednej návšteve Košíc jeden z chrličov na Dóme sv. Alžbety chrlil ľad. Chrlil! Zmrznutá voda, ako ľadopád mu trčala z papule. Žiaľ, nebol to práve ten, ktorý znázorňuje opitú ženu a žiaľ, k môjmu novému fotoaparátu nemám ešte dostatočne dlhé sklo (teleobjektív). Čo vieme o Dóme sv.

Áno, dvojité točité gotické schodiská (Doppelwendeltreppe, Double Spiral Stairrcase) sú v Európe asi len dve. V Košiciach a v Grazi. Ostatné schodiská podobného typu sú mladšie a zaraďujú sa až do obdobia renesancie.

Obidva oltáre sú opäť európskou raritou. Ten hlavný je jediný v strednej Európe, ktorý má dva páry otváracích krídiel. Od kedy bol postavený zo svojho miesta sa nepohol a z jeho 48 obrazov môžu návštevníci vidieť dvanásť.

Všetky s výjavmi zo života sv. Alžbety Durínskej (mimochodom narodenej v Prešporku, teda v dnešnej Bratislave). V pravej časti dómu umiestnený celokovový, podstatne mladší (posvätený bol v roku 1931) neogotický oltár sv. Kríža venovaný pamiatke obetí Prvej svetovej vojny.

V kostole je aj hrobka Františka II. Rákocziho - František II. Rákoczi je maďarský národný hrdina. Doslova. Bojoval proti naším Habsburgovcom za slobodu maďarského národa (rozumej najmä šľachty). Ibaže narodil sa v Borši. V dedinke na území dnešného Slovenska. Pochovaný je v Košiciach. Teda v metropole východného Slovenska. A je Maďar. Tak buď je táto osoba „bez hraníc“, alebo „šicki vyhodňare su maďare“.

Stavba krypty prebehla počas poslednej veľkej opravy kostola na začiatku 20. Storočia. Telesné pozostatky Františka II. Rákocziho a jeho druhov previezli v r. 1906 z Turecka do Košíc. Kryptu podľa projektu prof. E. schuleka postavil arch. A. Aignera a autorom sarkofágov je sochár Fr. Mikuov a A.

Nevieme, kedy a kto dóm postavil. Celé je to trochu zamotané. Stavba bola započatá koncom 14. storočia a dokončená okolo roku 1508 (teda v 16. storočí). Keď v roku 1884 odkryli pôvodné základy Dómu bolo zistené, že pred ním tu stál menší kostol, ktorý v roku 1378 vyhorel. Dnešný, veľkosťou skutočne impozantný chrám začali stavať tak, že ten menší obstavali. Po dokončení obvodových múrov novostavby starý kostol zbúrali.

Vzorom pre pôvodný architektonický výraz kostola mal byť kláštorný kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. Túto stavbu začala dielňa, o ktorej nie je nič známe. Tá prácu na stavbe skončila asi v roku 1420. Druhá stavebná dielňa vytvorila modernejší halový priestor a pozmenila pôvodný plán päťloďovej baziliky. V druhej polovici 15. storočia sa stavby ujal majster Štefan, keďže však v roku 1491 bol dóm výrazne poškodený pri obliehaní mesta, jeho obnovou sa zaoberal aj staviteľ a kamenár M.

Vieme len, že ho vyhotovili medzi rokmi 1473 až 1477, ale mená autorov nepoznáme. V množnom čísle sa hovorí preto, lebo sa predpokladá, že autormi oltára sú až traja majstri. Oltár je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. Hoci má oltár 48 obrazov, návštevník z nich môže vidieť len 12. Dôvod je ukrytý vo veku oltára a jeho vzácnosti.

Severná strana Dómu sa môže pýšiť najkrajšou a najbohatšou výzdobou. Ibaže! Ibaže severná strana bol vnímaná ako strana zla. Nesvietilo na ňu Slnko, bičoval ju dážď, bola studená. Veľakrát na tejto strane kostoly nemali ani vchod, ani okná. A tu odrazu úplne opačne. Prečo? Jeden z kamenárskych majstrov mal vraj ženu, ktorá si nadovšetko rada vypila. Jedného večera ju dokonca spitú našli spadnutú v jarku. Majster sa jej pomstil tým, že jej podobizeň vyhotovil v podobe chrliča a umiestnil ho medzi ostatné zvieracie potvory nad západný portál.

Severnú vežu obtáča veniec ruží, z ktorých je každá iná. Pre bežného návštevníka sú doslova neviditeľné. Aby toho nebolo málo, sú vytesané z tvrdého a trvácneho andezitu. Čo však viedlo majstrov k tomu, aby tak tvrdo pracovali na niečom, čo vlastne nikto neuvidí, nevieme.

Dnes by sme povedali, že „cez čiaru“ sa dostali s vyobrazením Posledného súdu nad severným vchodom. Medzi zlosynmi v pazúroch Leviathana, v horiacom pekle končí aj biskup a mníška.

Dóm sv. Alžbety je úžasná stavba. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku.

Dóm svätej Alžbety z výšky

tags: #elizabetina #katedrala #na #slovensku