Drevené sakrálna architektúra Slovenska je skvostom nie len národného, ale aj celosvetového historického a kultúrneho dedičstva. Dôkazom je zápis tejto nádhernej sakrálnej architektúry do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Na Slovensku sa celkovo zachovalo okolo šesťdesiat drevených sakrálnych stavieb.
Drevený kostolík v Tvrdošíne.
Podľa historických výskumov a záznamov bolo na Slovensku celkovo až okolo 300 takýchto drevených sakrálnych stavieb. Najpočetnejšie sú zastúpené drevené gréckokatolícke chrámy, tzv. cerkvi v oblastiach na severovýchode Slovenska. Medzi najstaršie sakrálne stavby patria gotické rímskokatolícke kostoly a za najoriginálnejšie je možné považovať evanjelické artikulárne kazateľské chrámy s pôdorysom v tvare gréckeho kríža.
Unikátnosť Drevených Kostolov
Na Slovensku sa nachádzajú unikátne drevené kostoly, ktorých zvláštnosťou bola technológia výstavby - všetok materiál musel byť z dreva a pri jeho stavbe sa nesmeli použiť klince. Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov, v ktorých sa štýlovo prelínali prvky západnej, najmä rímskej a východnej byzantskej kultúry. V súčasnosti máme ešte do 50 týchto sakrálnych pamiatok pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia.
Mapa drevených kostolov UNESCO na Slovensku.
Všetky drevené chrámy v rámci zástavby jednotlivých obcí majú dominantné postavenie. Sú situované obvykle na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných miestach, excentricky voči iným dedinským stavbám. Súčasťou ich areálov sú aj neveľké cintoríny s jednoduchými drevenými, pieskovcovými a liatinovými krížmi. Celý areál obklopuje zrubová alebo kamenná ohrada so vstupnou bránkou zastrešenou šindľom. Tento architektonický súbor v mnohých prípadoch vhodne dopĺňa drevená zvonica.
Rímskokatolícke Drevené Kostoly
Najstaršie zachované rímskokatolícke drevené kostoly sú ovplyvnené gotickým slohom: Trnové (1500) - okres Žilina, Rudno - premiestnený do Múzea slovenskej dediny v Martine, Tvrdošín (15. storočie) a Zábrež (1647), ktorý je prenesený do Múzea oravskej dediny v Zuberci - Orava. Jediný rímskokatolícky kostolík zo súboru národných kultúrnych pamiatok sa nachádza v obci Hervartov v okrese Bardejov.
Evanjelické Artikulárne Chrámy
Unikátne sú aj mladšie evanjelické kazateľské chrámy s pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Vznikli podľa artikúl vydaných cisárom Leopoldom I. v roku 1681. Na ich stavbu sa mohlo používať iba drevo. Na Slovensku je 5 artikulárnych stavieb: Leštiny a Istebné (Orava), Kežmarok (Spiš), Hronsek (Horehronie) a Svätý Kríž - pôvodne zatopená Paludza (Liptov).
Gréckokatolícke Drevené Chrámy
Najbohatšiu skupinu tvoria drevené chrámy východného obradu - gréckokatolícke (inde uvádzané aj ako východno-byzantské, pravoslávne, rusínske, rusínsko-ukrajinské, ukrajinské a pod.), postavené v 17. - 19. stor. Výnimku tvorí kostol v Tročanoch (koniec 15. stor. ) na Šariši. V roku 1968 bol vyhlásený súbor 27 drevených chrámov zo Šariša a Horného Zemplína za národnú kultúrnu pamiatku. Je zaujímavé, že vo väčšine týchto chrámov sa dodnes konajú bohoslužby.
V okrese Snina je to 5 chrámov (Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Kalná Roztoka , Hrabová Roztoka), v okrese Sobrance 2 chrámy (Inovce, Ruská Bystrá), v okrese Svidník 10 chrámov (Bodružal, Miroľa, Príkra, Šemetkovce, Korejovce, Hunkovce, Krajné Čierno, Dobroslava, Nižný Komárnik, Ladomirová), v okrese Stropkov 1 chrám (Potoky) v okrese Prešov 1 chrám (Brežany), v okrese Bardejov 7 chrámov (Jedlinka, Kožany, Krivé, Tročany, Frička, Lukov-Venécia), v okrese Stará Ľubovňa 1 chrám (Hraničné).
Medzi novozapísané NKP patrí grécko-katolícky drevený Kostol sv. Paraskievy vo Vyšnej Polianke a grécko-katolícky drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky vo Varadke.
Drevené Kostoly v Skanzenoch
Niekoľko drevených kostolíkov sa kvôli záchrane presťahovalo do skanzenov niektorých múzeí: V skanzene Šarišského múzea v Bardejovských Kúpeľoch sa nachádzajú 2 chrámy (Zboj, Mikulášová), v skanzene Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku 1 chrám (Nová Polianka), v skanzene Vihorlatského múzea v Humennom 1 chrám (Nová Sedlica), v skanzene Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni 1 chrám (Matysová) a v areáli Východoslovenského múzea v Košiciach 1 chrám (Kožuchovce).
Zaujímavosťou je drevený kostolík, ktorý sa z obce Habura (Malá Poľana) dostal až do českého mesta Hradec Králové, kde sa dodnes nachádza v Jiráskových sadoch.
UNESCO a Drevené Kostoly Karpatského Oblúka
Výnimočnú celosvetovú hodnotu majú drevené kostoly Karpatského oblúka, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.
Drevené kostoly Karpatského oblúka.
Drevené kostolíky na východnom Slovensku majú zrubovú základnú konštrukciu, ktorá vytvára široké možnosti z hľadiska pôdorysného riešenia a formálneho stvárnenia objektu. Preto okrem pravouhlých zrubov v tejto oblasti často stretávame zaujímavé polygonálne konštrukčné tvary. Pri spevňovaní vencov zrubu a iných konštrukčných prvkov sa pôvodne nepoužívali žiadne kovové klince.
Charakteristickým znakom drevených cerkví v tejto oblasti je ich trojdielnosť, ktorá zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží.
Ako krytina sa na týchto kultových stavbách zásadne používal šindeľ. Na streche a iných architektonických detailoch nachádzame rôzne tesársko-rezbárske geometrické ornamenty. Dekorácia sa uplatňovala dokonca v spôsobe kladenia a profilovania šindľov, šalovacích dosák a líšt. V niektorých dekoratívnych a funkčných prvkoch sa uplatňoval aj kov (kríže, mreže, kovanie okien a dvier).
Zvláštnu pozornosť si zasluhujú najmä železné kríže, ktoré sú výrazným umeleckým prejavom dedinských kováčov.
Najvýraznejšou a nevyhnutnou súčasťou drevených chrámov je ikonostas (z gréckeho eikon - obraz, stasis - stavba, t.j. drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu), ktorý je výtvarným a funkčným jadrom sakrálneho objektu. Charakteristické je tu prísne usporiadanie ikon, ich vopred určený počet a kompozícia námetov. V umeleckej syntéze spája v sebe architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu. Expozícia vzácnych ikon zo 16. - 18. storočia sa nachádza v Galérii Dezidera Millyho vo Svidníku.
Lokality UNESCO na Slovensku
Ochrana pamiatok
V súvislosti s požiarom parížskej katedrály Notre-Dame sa opäť objavili otázky, či sa niečo podobné môže stať aj na Slovensku. Jasnú odpoveď dáva požiar hradu Krásna Hôrka spred siedmich rokov. Doteraz nie je opravený. Ako sú na tom naše pamiatky v súčasnosti, sme sa pýtali ich správcov.
„Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby začalo horieť,“ povedala Erika Čajková, sprievodkyňa po rímsko-katolíckom Kostole všetkých svätých v Tvrdošíne. Zaradený je do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. „To nie je ako Notre-Dame, ktorý má múry z kameňa. Toto je celodrevená stavba.“
Na jej ochranu slúži EPS, ktorej signál zaznamenajú na radnici, mestskej polícii aj hasiči. Vnútro aj okolie sledujú kamery, no rozhodol by rýchly zásah. Nešlo by o minúty, ale sekundy. Krásna Hôrka sa celá ocitla v plameňoch po dvadsiatich minútach.
V Tvrdošíne sú profesionálni hasiči, na ulici je hydrant, no správkyňa má aj tak pochybnosti, či by sa kostol podarilo zachrániť. „Nedá sa vypichnúť, čo je najvzácnejšie, pretože je to historická budova z polovice 15. storočia. Je nenahraditeľná. Nová stavba by sa k tomu hodnotovo ani nepriblížila.“
Medzi klenoty patria aj drevené evanjelické artikulárne kostoly v Istebnom a Leštinách. Obidva postavili v 17. storočí. Druhý menovaný je zapísaný v UNESCO.
V Leštinách je situácia podobná, no na rozdiel od Istebného, tam nemajú ani elektrinu. „Museli sme ju vypnúť, lebo bola v zlom stave, nespĺňala podmienky na bezpečnú prevádzku,“ povedala farárka Jana Velebírová Hudáková. „Vodu nemáme, hydrant je dole pod kostolom, no vraj nemá dostatočný tlak. Hasiči by vodu brali asi z potoka.“
História Oravy ukrytá v domoch. V Múzeu oravskej dediny na Brestovej v Zuberci sa ohňa obávajú tiež. Starajú sa o 54 budov z celej Oravy. Všetky sú z dreva, veľmi starého, dobre presušeného. Najstarší a najvzácnejší je kostol zo Zábreže, terajšej miestnej časti Oravskej Poruby. Postavili ho v 15. storočí.
„Modlíme sa, aby sa nestretli dve príčiny požiaru, vysoká teplota a horľavý materiál,“ povedal správca areálu Richard Janoštín. „Materiálu tu je dostatok, preto musíme urobiť všetko pre to, aby sa k nemu nedostala vysoká teplota.“
Prehľad drevených kostolov zapísaných v UNESCO
| Kostol | Obec | Okres | Typ | Rok zápisu do UNESCO |
|---|---|---|---|---|
| Chrám sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | Gréckokatolícky | 2008 |
| Drevený artikulárny kostol | Hronsek | Banská Bystrica | Evanjelický | 2008 |
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Bardejov | Rímskokatolícky | 2008 |
| Kostol Všetkých svätých | Tvrdošín | Tvrdošín | Rímskokatolícky | 2008 |
| Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša | Ruská Bystrá | Sobrance | Gréckokatolícky | 2008 |
| Drevený artikulárny kostol | Leštiny | Dolný Kubín | Evanjelický | 2008 |
| Chrám sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Svidník | Gréckokatolícky | 2008 |
| Kostol sv. Trojice | Kežmarok | Kežmarok | Evanjelický | 2008 |