Sexuálne zneužívanie v Cirkvi: Dôsledky a príbehy obetí

Sexuálne zneužívanie v Cirkvi je závažný problém, ktorý má hlboké a dlhodobé dôsledky pre obete. Tieto činy nielenže porušujú dôveru, ale aj zanechávajú trvalé psychické a emocionálne rany. V tomto článku sa pozrieme na niektoré príbehy obetí, reakcie Cirkvi a spoločnosti, a tiež na snahy o nápravu a prevenciu.

Ženy trpiace náboženským prenasledovaním. Zdroj: ACN International.

Príbehy obetí

Milan, dnes štyridsiatnik, si nesie traumu z detstva, keď ho ako 12-ročného zneužíval bohoslovec, neskôr kňaz. Vyrastal v prísnom katolíckom prostredí a v cirkvi sa cítil bezpečne. Meniť sa to začalo, keď medzi nich prišiel bohoslovec Ladislav J. z vedľajšej dediny. V roku 1989, keď mal Milan 12 rokov, strávil noc práve v dome rodiny spomínaného bohoslovca. V noci sa zobudil na to, ako sa ho niekto snaží obrátiť. Spal totiž naboku otočený k stene. Zároveň ma bozkával na krk aj na ucho.

Keď sa z bohoslovca po vysviacke stal kňaz, nastúpil ako kaplán na strednom Slovensku. Na vek si pamätá, lebo kaplán, ktorý ho zneužíval, mu opakovane hovoril: „Trinásť, Pán Boh pri nás.“ Kým u seba doma sa o to kňaz pokúsil len raz, teraz to už na Milana skúšal pravidelne. Žiaľ, spal som v jeho posteli každú noc, iná možnosť nebola.

Milan si pamätá scénu, ako popoludní ležia spolu v jeho posteli a bozkávajú sa jazykmi. Pýtal sa ma, odkiaľ viem, že dvaja ľudia sa majú bozkávať aj s použitím jazyka. Hanbil som sa mu odpovedať. Bolo to zvláštne obdobie - prichádzal som do puberty, bolo po revolúcii, prichádzali sem prvé erotické filmy aj časopisy. Z viacerých prázdnin na tejto fare si Milan iné skúsenosti ako hladkanie z kňazovej strany a vzájomné bozkávanie s použitím jazykov nepamätá.

Keďže na tejto farnosti už kňaz panoval sám, stratil nad sebou aj zvyšky kontroly. S chlapcami z dediny sme zažili množstvo zábavy, športovali sme, pozerali filmy, čítali knihy. S farárom som tiež chodil na návštevy k chorým, vďaka tomu som spoznal tamojšie lazy. Kým dovtedy sa farár vždy snažil len o bozkávanie a hladkanie mimo genitálií, zrazu pritvrdil.

Milan opakuje, že mu nejde o pomstu, len dospel do štádia, keď už cíti, že je čas o tom prehovoriť. A úprimne - nechcem, aby sa ten človek naďalej pretvaroval a robil farára. Moje rozhodnutie dozrievalo dlhšie. Snažil som sa na všetko zabudnúť, aj sa mi to celkom darilo, keďže môj sexuálny aj manželský život je v poriadku. Len raz za čas ma čosi ťuklo a vrátilo sa to.

Ďalší príbeh anonymnej ženy, ktorá bola ako dieťa štyri roky sexuálne zneužívaná kňazom, ktorý pôsobil v ich dedine v Banskobystrickej diecéze. Hovorili sme aj o tom, ako je možné, že sa tínedžerka dostane do situácie, že je opakovane sexuálne zneužitá, a o manipulácii z pozície moci, ktorú v tom veku nevie vyhodnotiť. Už som mala manžela, dve deti, keď sa mi stala zvláštna udalosť. Dostala som sa do kontaktu s jedným kňazom, ktorý skomentoval môj výzor, a bol pri tom aj môj manžel. Bola to veľmi trápna situácia. Nerozumela som, čo sa so mnou stalo. Bol to silný moment, z ktorého som sa nevedela dostať viacero dní.

Pokiaľ ste sama za seba, tak veľa vecí ustojíte. Zo svojej skúsenosti a z postupného chápania problematiky som pochopila, že agresor väčšinou vyhľadáva deti, ktorým niečo v živote chýba. Keď ide o kňaza, čo bol môj prípad, tak ten mal mňa aj moje prostredie prečítané dokonale. Moji rodičia sa chodili pravidelne spovedať k tomuto kňazovi. On mal úplne prvé informácie, vedel, čo sa v rodine deje, že som mala ťažké detstvo. Nemusel vytypovať potencionálnu obeť, on presne vedel, kam má ísť.

Keď dnes vidím, koľko neplnoletých ľudí sa pohybuje v priestoroch kostola alebo fary na miestach, kde by nemali byť, tak mi je zle. Oni ešte nemajú mentálnu výbavu vyhodnotiť, ak by kňaz z pozície svojej autority, moci manipuloval. Sakristia by mala byť transparentný priestor a dieťa samo tam nemá čo robiť. Keď niekto tvrdí, že ten, čo sa po rokoch ozve, chce rozvracať cirkev, tak si musí uvedomiť, že obeť si musí prejsť procesom vlastnej hanby, musí sa opakovane pri spomienkach ocitnúť vo všetkých tých trápnych situáciách.

To nie je záležitosť, v ktorej by sa človek ocitol zo dňa na deň, že zrazu vás niekto osloví a začne sa vás dotýkať. Tak to nefunguje. Je to dlhodobý proces, počas ktorého si agresor získava vašu dôveru. Plus vaši rodičia vás nepustia v trinástich na inú spoveď v inej dedine. A viete, že keď nepôjdete na prvý piatok znova na prijímanie, tak je problém, preto na tú spoveď opäť idete.

Lebo zrazu ako obete vidíme, že niektorým sa to podarilo, že ich cirkev uznala ako obete. Nehovorím, že mali zverejniť ich mená a príbehy. Ale prečo sa z hľadiska oficiálnej komunikácie nepovie, že je to tu, obete sú medzi nami, prečo sa o tom nehovorí? Chápem, že priznanie si problému inštitúciu zaväzuje, aby urobila všetko pre to, aby sa to už nedialo, a to bolí. Ale tento nešťastný spôsob komunikácie otriasol dôverou obetí, ale aj bežných veriacich, ktorí sa môžu pýtať, či posielajú svoje deti do bezpečného priestoru. To sa týka každej jednej matky a otca.

Hoci viem, že vo veku dieťaťa to nebola moja zodpovednosť, bola som zmanipulovaná, aby som o tom nehovorila, ale musím to spracovať. Ja mám luxusnú pozíciu, mám bezpečný priestor svojej novej rodiny, mám za sebou terapiu, bývam mimo svojho rodiska, mimo priestoru, kde sa mi to dialo. Ale moja sestra tam stále je, ona ani nemala možnosť odísť odtiaľ, aby si to v hlave dala do poriadku, a musí tam byť, lebo iné životné východisko nemá.

Áno. Prvá reakcia toho kňaza bola, že mám skúsiť odpustiť, lebo ten agresor to už určite oľutoval. A to bolo pred štyrmi rokmi, v čase, keď už sa tu dávno hovorilo o téme sexuálneho zneužívania a kňazi už mali postupovať podľa presne daných smerníc. On mi následne povedal, nech mu poviem viac, ale už som stratila záujem.

Veľmi rýchlo som pochopila, že povedať pravdu nemá význam, lebo oni ju nechcú počuť. Oni chcú liečiť mňa. Každý deň žijem s tým, že som ho ešte neoznačila a on toto môže ďalej robiť. Som si toho vedomá, ale ešte sa necítim bezpečne, aby som o tom mohla hovoriť. Môžem si byť istá, že keď tohto kňaza označím, tak niekto bude pracovať s dedinou, kde žije dodnes moja rodina, aby sa emócia neobrátila proti nej?

Jedna z prvých esemesiek, ktoré mi prišli, bola od tohto kňaza. Neviem, odkiaľ mal na mňa číslo. Začal mi písať pravidelne a ja som ako dieťa nerozumela, ako si to mám vysvetliť. Dával mi privilégiá, dával mi najavo, že chce, aby som sa okolo neho pohybovala, hovoril mi veci, ktoré ma akoby vyzdvihli nad všetkých ľudí, ktorí sú vo farnosti. Teda uveríte, že ste zrazu dôležitá. Ak tento „vzťah“ prerušíte, tak vás trestá mlčaním, ignoráciou. Ako si to ako dieťa vysvetlíte? Že ste niečo museli pokaziť.

Rodičovi by mali štandardne zablikať kontrolky, že by nemal pustiť dieťa s kňazom autom do inej dediny na omšu, keď omšu máme aj u nás. Ale nezablikali, lebo však je to náš farár. To sa nezačne tým, že sa vás niekto začne hneď dotýkať. Vytvorí sa trápno, v ktorom vy neviete, ako reagovať. Keď som sa náhodu rozhodla neprísť do kostola, tak na druhý deň som dostala výčitky, prečo som neprišla, však nemal kto čítať. Moja mama ma dokonca posielala na faru, aby som pánu farárovi išla umyť riad, lebo však rodiny sa predbiehali, aby mohli nejako poslúžiť. Takýto manipulátor si predpripraví terén, lebo vie o vás a vašej rodine všetko, aby sa nestalo, že to nejakým spôsobom niekedy buchne. Postupne sa len hranice posúvajú, vy viete, že sa vám to nepáči, ale neviete z toho vyjsť von.

Reakcie Cirkvi a spoločnosti

Katolícka cirkev vo Francúzsku sa nedávno konečne postavila zoči-voči obvineniam a podozreniam z pohlavného zneužívania pedofilnými duchovnými. Na jeseň 2021 ňou zriadená nezávislá komisia zverejnila rozsiahlu správu, z ktorej vyplynulo, že približne od roku 1950 sa stalo obeťami tohto sexuálneho násilia až okolo 216-tisíc detí. Vo väčšine prípadov išlo o chlapcov vo veku od 10 do 13 rokov.

Svätý Otec definuje túto knihu ako „nevyhnutné svedectvo, cenné a odvážne“, pretože pre „toho, kto je obeťou pedofila je ťažké hovoriť o tom, čo pretrpel“. Pápež František zdôrazňuje úsilie Cirkvi ochrániť „najslabších a bezbranných“ a hovorí o tom, že obete znásilnenia, ktoré spáchali samovraždu, sú vyhasené životy, ktoré zaťažujú svedomie pápeža a „celej Cirkvi“.

Pápež František zvlášť vyjadruje obdiv voči autorovej duchovnej ceste, ktorá viedla až ku gestu odpustenia tomu, kto mu tak veľmi ublížil. Ďakujem Danielovi, pretože svedectvá ako to jeho strhávajú múr mlčania, ktorý obklopuje škandály a utrpenie, prinášajú svetlo do strašnej oblasti tieňov v živote Cirkvi. Otvárajú cestu správnej náprave a milosti zmierenia, a pomáhajú tiež pedofilom spoznať ťažké dôsledky ich konania.

Nízke tresty pre farárov vysielajú negatívny signál! V časoch, keď sa čoraz intenzívnejšie hovorí o nevyhnutnosti prevencie násilia na ženách a dievčatách/deťoch zo strany štátu a o potrebe jeho adekvátnej nápravy, náš štát takéto preukázané akty sexualizovaného násilia sankcionuje len symbolicky.

Katolícka cirkev a biskupi by mali urobiť opatrenia, aby k podobným skutkom nedochádzalo, a keď sa udejú, mali by z nich vyvodiť patričné dôsledky. Tu vzniká problém, pretože táto tolerancia dáva príslušníkom cirkvi ochrannú vrstvu. Tí však môžu zneužívať práve svoju pozíciu, ktorú im dáva toto povolanie, kde majú moc nad deťmi alebo často aj ženami.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková uvažuje o tom, že by minister spravodlivosti mohol mať oprávnenie podať pri dohode o vine a treste dovolanie. Keďže ide o dohodu o vine a treste, ministerka do prípadu nemá možnosť zasiahnuť. Ukazuje sa, že by bolo dobré, aby tu bol ešte ďalší subjekt, ktorý by do toho mohol vstúpiť.

Podľa sociálnej poradkyne Idy Želinskej sú v mnohých takýchto prípadoch tresty pre páchateľov neadekvátne a mnohokrát sú znevýhodnené práve obete - za sexuálne zneužívanie detí súdy bežne udeľujú len podmienečné tresty. “Je to obraz, ako sa ako spoločnosť správame k obetiam násilia, čo si o nich myslíme. Vlastne tým hovoríme, že ich bolesť a traumy sú nám ukradnuté a sú pre nás presne na tej istej úrovni ako bolesť obchodníka, ktorému bez násilia vykradli kasu,” hovorí Želinská.

Na Slovensku totiž máme slabý systém podpory - sprevádzanie, právnu, či psychologická pomoc. A práve na tú bezplatnú nedosiahnu všetky obete a tak mnoho z nich prepadne systémom. A aký dopad na psychiku obete môžu mať takéto rozhodnutia a to, že sa jeden prípad ťahá niekoľko rokov a obeť je vystavovaná kontinuálnemu nátlaku? Ten tlak nekončí, kým sa neskončí proces, takže to trvá roky. Škody, aké na vás toto obdobie napácha, sú len ťažko merateľné.

Dôsledky sexuálneho zneužívania

Sexuálne zneužívané dieťa veľmi dlho nerozumie, nedokáže pomenovať a zmysluplne usporiadať zážitky spojené so zneužívaním. V ňom dôsledky expandujú neschopnosťou nadväzovať plnohodnotné medziľudské vzťahy. Charakteristická je emocionálna nezrelosť, silné pocity sebanenávisti. Nezriedka sa vyskytujú samovražedné sklony. Sebapoškodzovanie sa môže spájať so zneužívaním návykových látok. Vnútri však prežívajú pocity sebanenávisti, sebaobviňovania, depresívne symptómy či úzkostné stavy.

Sexuálne zneužívanie je trauma. Vyvoláva takzvanú posttraumatickú stresovú poruchu. Zranenie v duši zostáva. Žiaľ, nie je možné zmeniť minulosť zneužívaného dieťaťa a z pamäti vymazať hrozné situácie. Tiež je možné utvárať svoju budúcnosť bez zhubného vplyvu minulosti.

Pre zneužívaných v ranom veku sú typické pocity sebanenávisti, sebaobviňovania, hnevu a zrady. Z nich vyplýva hlboká nedôvera v pozitívnu personálnu budúcnosť. Božia láska k ľudskej bytosti, jeho nekonečné zamilovanie sa do človeka (nech už je jeho minulosť a prítomnosť akákoľvek) môže priam zázračne pomôcť zmieriť sa s minulosťou.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje prejavy sexuálneho zneužívania v rôznych vekových kategóriách:

Snahy o nápravu a prevenciu

V spojení s anonymitou, ktorú mu ponúka virtuálny svet, popiera vlastnú identitu, stráca hanblivosť a stáva sa obeťou sexualizmu (nezriadenosť). Ľahko dostupným sexuálnym materiálom na internete sa uvoľňuje morálka a to, čo má byť krásne a vzácne, sa stáva lacným.

Súčasťou modlitby je aj vzývanie Panny Márie, jej Nepoškvrneného Srdca. Každé zranené dieťa (či žena) je v Božích očiach čisté. I keď sa modlitba dotkne starých rán a možno ich otvorí, je hojivým balzamom i prejavom úcty a účasti na ich skrytej bolesti. Iste je veľa prípadov, keď sa človeku ublížilo v najzraniteľnejšom veku detstva. Každý je hoden úcty a zneužitý človek si zaslúži naše spolucítenie.

Potrebujeme rozvíjať kultúru života, úprimnej čistej lásky. Často zasväcujme naše životy, rodiny, deti, mládež a priateľov Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pavol Hudák dodáva: „Uvoľňujúcou silou Božích milostí je láska. Všetko treba vyprosovať z lásky. Prosiť a milovať. Milovať a prosiť.

Bývalý kňaz na jednom z minulých pojednávaní. Človek stvorený na Boží obraz má dôstojnosť, Bohom darovanú, a preto je hodný úcty, pozornosti a lásky. Blahoslavená Anna Kolesárová zomrela, keď chránila svoju ľudskú dôstojnosť. Medzi prosbami je aj nová modlitba Venček blahoslavenej Anny Kolesárovej, ktorá je obetovaná za zneužívané deti.

Ako cirkev musíme byť v popredí riešenia týchto problémov. Vďaka podpore ACN máme rehabilitačné centrum pre traumatizované obete, ktoré pomáha mnohým ľuďom v komunitách a v táboroch. Cirkev to považuje za prioritu, preto sme v prvej línii a spolupracujeme s ďalšími zainteresovanými stranami.

V tejto stratégii zvládania, vyrovnávania sa s traumou je liečivé práve určenie zmyslu. Dáva im nádej, že netrpeli a netrpia nezmyselne. Pravidelné spájanie sa s Bohom v modlitbe - osobnom rozhovore, v rozjímaní a meditácii. Smiešne tresty za zneužívanie detí duchovnými sú dôvodom vzniku petície, ktorú už podpísalo vyše 9-tisíc ľudí. Nízke tresty pre farárov totiž podľa jej autorov vysielajú negatívny signál a práve týmto krokom chcú docieliť ich sprísnenie.

Ilustračný obrázok. Zdroj: Svet Kresťanstva.

tags: #znasilnenie #dosledky #knaz