Vitanová je obec na Slovensku, ktorá sa nachádza v okrese Tvrdošín. Jej história siaha do 16. storočia, kedy sa spomína lúka "partum Vitanova". Postupne sa z lúky vyvinula osada a neskôr samostatná obec. V tomto článku sa pozrieme na bohatú históriu Vitanovej, vrátane erbu obce Hladovka, s ktorou bola Vitanová v minulosti spojená, a na historické udalosti, ktoré formovali túto oblasť.
Erb obce Hladovka
Erb obce Hladovka je zaujímavý z heraldického hľadiska. O symbole obce Hladovka sa odborná literatúra zmieňuje od roku 1955. V tomto roku vyšlo dielo Andreja Kavuliaka "Historický miestopis Oravy". Ten opísal pečať s kruhopisom *SIGIL(lum) *POS (sessionis)*HLADOUKA, ktoré je uložené v Oravskom múzeu v Oravskom Podzámku. Pečatidlo pochádza z 18. storočia. Pani starostka Mária Kendralová a dôst. pán farár Jozef Golvoň pri osobnej konzultácií na Ministerstve vnútra SR však upozornili na skutočnosť, že pri interpretácií znamenia ide zrejme o nedorozumenie, pretože ide nepochybne o postavu sv. Jána Nepomuckého, čo Heraldická komisia MV SR vo svojom stanovisku zo 7. marca 2005 aj potvrdila.
Erb obce Hladovka je inšpirovaný oboma historickými pečaťami a s ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie postava strieborná a zlatá, hviezdy zlaté a štítové pole modré má túto podobu:v modrom štíte troma zlatými hviezdami prevýšený a po bokoch dvoma zlatými hviezdami sprevádzaný svätý Ján Nepomucký v zlatom birete, v zlato-striebornom odeve, v pravici pred sebou držiaci zlatý kríž so strieborným korpusom, v ľavici so zlatou palmovou ratolesťou.
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch) vexilologické (nauka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Hladovka v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znovu upravovať.
V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou a striebornú bielou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá a strieborná. Pri čierno - bielom vyjadrení farieb sa červená vyjadrí zvislým šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná.
Symboly obce Hladovka
- Vlajka obce Hladovka pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/9), bielej (1/9), žltej (3/9), bielej (1/9) a modrej (2/9).
- Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
- Pečať obce Hladovka je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC HLADOVKA.
- Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.
História obce Vitanová
Názov Vitanová je odvodený od osobného mena Vít alebo Vitan. V roku 1552 Václav Sedlnický súhlasil so založením novej osady na klčovisku zvanom "paszeky Vitanova". V daňových súpisoch sa Vitanová prvýkrát spomína v roku 1554.
V roku 1607 Platthyovci protestovali proti založeniu Vitanovej na ich čimhovskom majetku. V roku 1615 Vitanová užívala hole Magurka a Čierny Szalass. V roku 1658 bolo zaznačené, že „na žádost Vitanovcov dopuštěno im vystavěti kaplnu pro vyvarovaní se Kaply pápežskej“ v Čimhovej. V roku 1690 bola Vitanová zničená bleskom.
Cirkevne patrila Vitanová do Trstenej. V roku 1787 však bola pridelená k Hladovke. Keďže neboli ochotní prispieť na stavbu kostola v Hladovke, tak v roku 1800 sa od Hladovky odtrhli a pripojili sa k Čimhovej. V roku 1828 tu bolo 145 domov a 823 ľudí. Vitanová ostala v poddanskom pomere oproti hradnému panstvu do vynesenia zák. čl. IX z roku 1848 o zrušení poddanstva.
Počas druhej svetovej vojny bola obec Vitanová prepadnutá nemeckými vojskami. Mnohí občania sa zúčastnili priameho odboja.
V súčasnosti je Vitanová modernou obcou, ktorá si zachováva svoje tradície a kultúrne dedičstvo.
Vývoj počtu obyvateľov Vitanovej
Vývoj počtu obyvateľov Vitanovej bol ovplyvnený rôznymi historickými udalosťami, ako sú vojny, epidémie a migrácia.
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1828 | 823 |
| 1870 | 756 |
| 1930 | 777 |
| 2004 | 1232 |
Zamestnanie obyvateľstva
Obyvatelia Vitanovej sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom a spracovaním dreva. Bohatosť chotára obce na hory predurčovala zamestnanie časti obyvateľstva pri ťažbe, preprave a spracovaní dreva. Nedostatok pracovných miest nútil obyvateľov odchádzať na sezónne práce do južnejších oblastí Uhorska a tiež sa mnohí vysťahovali do cudziny.
Náboženstvo
Obyvateľstvo Vitanovej bolo rímsko-katolíckeho vyznania. V roku 1932 si obyvatelia postavili kostol Božského Srdca Ježišovho.
Kultúrne pamiatky
Medzi národné kultúrne pamiatky vo Vitanovej patria:
- Stĺp sv. Rócha z roku 1770
- Náhrobný kríž richtára Vojtašáka z roku 1851
- Cholerský kríž
- Pamätná tabuľa Antona Kociana
- Zrubová drevenica
- Rímskokatolícky Farský Kostol Božského srdca Ježišovho