Kostol svätého Martina v Bošanoch a Farnosť svätého Matúša v Košiciach

V tomto článku sa pozrieme na dva sakrálne objekty na Slovensku: Kostol svätého Martina v Bošanoch a Farnosť svätého Matúša v Košiciach.

Kostol svätého Martina v Bošanoch

Kostol svätého Martina v Bošanoch v okrese Topoľčany bol postavený v roku 1776 na mieste starého gotického kostola. Podľa záznamov zachovaných vo farskom archíve sa dozvedáme, že po zrúcaní starého kostola spotrebovali z neho na výstavbu nového 700 kubíkov kameňa. Teda hneď po likvidácii starého dali sa do budovania nového chrámu. Pri jeho výstavbe použili 300 tisíc pálených tehál, 310 vozov vápna, 150 kusov drevených hrád, 1000 dosiek, 8000 klincov a iného stavebného materiálu.

Stavba nového kostola bola dokončená v roku 1776 v neskorobarokovom slohu. Je to jednoloďová stavba so vstavanou vežou. O terajšom neskorobarokovom kostole sa dozvedáme, že je postavený na rovine, na veľmi bezpečnom mieste, to znamená chránený proti požiaru, mimo centra obce, nakoľko domy v tej dobe boli pokryté slamenou strechou, ktorá bola často príčinou požiarov.

Aj niekoľko rokov pred začatím výstavby nového kostola zasiahol dedinu požiar, miestny kronikár vtedy zapísal do kroniky: „Bola horúca, dusná nedeľa roku Pána 1768. Ubiedený poddaný ľud po celotýždennom lopotení na pánskom, tiesnil sa v neveľkom kostolíku, keď sa chýlilo k poludniu. Zrazu ktosi zvonku vykríkol: Horí...! V tom okamihu prestrašení ľudia vybehli z chrámu a užasli: celá dedina bola zahalená do čierneho mračna dymu.“ Na pamiatku tejto udalosti dali postaviť baróni Bošániovci, na mieste kde živel zúril, barokovú sochu svätého Floriána, patróna hasičov. Výhodná poloha kostola, chrániaca ho pred požiarom sa osvedčila i v roku 1903, kedy v Bošanoch zúril ďalší požiar, ale kostol bol od poškodenia uchránený.

Ďalej sa dozvedáme, že kostol je postavený z pevných materiálov dĺžka je 8 a šírka je 7 orgians. O bočných múroch kostola sa píše, že nemajú žiadnu chybu, znamená to že sú súdržné a pevné. „Kostol je veľmi priestranný s veľkou kapacitou. Má jeden väčší vchod a dva menšie. Ďalšie dva vchody sa oproti sebe na bokoch kostola. Dvere sú z pevného dreva zhotovené a opatrené pevnými zámkami. Na priečelí kostola sú viditeľné štyri bočné dvere, dvoje sú vchodom do cintorína a sú z mäkkého dreva a jedny sú vchodom na vežu - sú z tvrdého dreva a jedny sú falošné, len na stene pripevnené pre symetrálnu architektúru. Okná zabezpečujú dostatok svetla pre vnútro kostola.“

„Kostol má tri krypty, a to jednu väčšiu - oproti západu pod sanktuáriom pre rodinu Bošániovcov a dve menšie sú pod bočnými oltármi a tie sú oproti severu a juhu. K týmto kryptám je jeden vchod, a to v strede kostola je kameň nad kryptovým otvorom a je dobre uzatvorený a slúži pre všetky tri krypty. Slúži iba z príležitosti pohrebu. Tieto tri krypty patria patronátnym právom rodine Bošáni. Patria jedine členom tejto rodiny, ktorí toto právo aj využívajú.“ Podľa zachovaných záznamov, mali by v týchto kryptách byť pochovaní asi 50. ľudia. Popri kňazoch sú tu uložení takmer všetci členovia staršieho rodu Bošániovcov. Truhly s ostatkami sú uložené v dvojiciach, jedna na druhej. Niektoré sú uzamknuté, iné sú zamurované. Mladšie sú položené jednotlivo vedľa seba pod presbytériom.

Zaujímavá je tu skutočnosť, že všetci muži z rodu sú pochovaní v kňazskom rúchu. Vysvetľuje to zvyk z dávnej minulosti, že páni po ich hriešnej minulosti a v radovánkach prežitej životnej púti, dávali sa pochovať v kňazskom rúchu, ktoré malo zakryť neresti ich života. „Štvrtá krypta, ktorá bola v roku 1796 objavená v starom cintoríne okolo kostola za svätyňou, kedysi patrila privátnym právom Michalovi Bošánimu, Karolovi Bošánimu mladšiemu a Ignácovi Bošánimu, táto je oddelená od ostatných krýpt. V roku 1796 ju tunajší farár Jozef Šedy na náklad kostolných peňazí opravil a pripravil ju na užívanie. Bola tu možnosť pochovania za 4 zlaté.“

Pri výstavbe kostola umiestnili v jeho veži tri zvony zo starého chrámu a štvrtý zaobstarali už v čase výstavby kostola. Z dokumentov nie sú však známe roky ich výroby, iba u jedného. Tento pochádzal z roku 1767, ostatné nakoľko pochádzali zo starého chrámu boli určite staršie. Tri viseli na spoločnej konštrukcii, jeden samostatne a zvonilo sa na ňom iba z chóru. Tento zakúpili od firmy Viliama Fischera v Trnave a požehnal ho nitriansky diecézny biskup Augustín Roškováni (1859-1892). Bol to malý zvon, bez konštrukcie vážil iba 20 kg.

V roku 1876 praskol jeden zo zvonov a tak veriaci zaobstarali v tom istom roku z Pešti od firmy Pozdech nový. Tento zvon bol pôvodne vo veži gréckokatolíckeho kostola vo Versecz, odkiaľ ho za zámenu dostala spomenutá firma. Táto navarila naň novú armatúru a predala ho do Bošian. Je na ňom nápis: Salesius Feltl hat mich gegossen in Graz anno 1800. Má váhu 380 kg, železná konštrukcia má váhu 131 kg, cena zvona bola 749 florenov. Za starý 900 kg vážiaci zvon dostali 6060 florénov, doplatok vo výške 143 florénov uhradili z pokladnice kostola.

V roku 1896 museli vymeniť aj ďalší zvon. Bol už veľmi vydratý a prasknutý, preto ho ponúkli firme Františka Höniga za ktorý dostali 200 florénov a tam súčastne objednali nový zvon. Dňa 13. júna už nitriansky sídelný biskup Imrich III. Bende (1893 - 1911) požehnal tento zvon a montáž na vežu uskutočnili 28. júna 1896. Na jednej strane bol nápis: K úcte svätého Imricha, princa. Nad nápisom bol reliéf svätého Imricha s kniežacou korunou a s ľaliou v ruke. Z druhej strany bolo uvedené Na pamiatku tisícročia našej vlasti. Na spodnej časti zvona dookola bol nápis: 28. roku účinkovania veľkobošianského farára Imricha Mikoviča lial ho v Arade Fridrich Hönig. Jeho váha bola 640 kg. Železná konštrukcia vážila spolu zo srdcom 200 kg. Cena za mosadz bola 832 florénov a za železnú konštrukciu a srdce 120 florénov, za prácu pri montáži a výťah 48 florénov. Celková cena 1000 florénov. Za starý dostali 200 florénov, veriaci dali 300 florénov a zbytok vyplatili z kostolnej pokladnice.

V priebehu prvej svetovej vojny (1914-1918) v stovkách obcí a miest brali z kostolov zvony a tavili ich na kanóny. Tak tomu bolo i Bošanoch. Dňa 4. apríla 1916 zrekvírovali zvony i z veže kostola v Bošanoch a ponechali iba jeden. Bol to zvon zhotovený Salesiom Feltom roku 1800, ktorý do Bošian priviezli v roku 1876. Má 511 kg a pri zvonení znie tón hes. Celkovo z farského kostola zrekvirovali tri zvony a z celej farnosti deväť zvonov (z Malých Bošian 24 kg, z Baštína 60 kg, z Krnče 2 x 200 kg , z Práznoviec 50 kg a 10 kg).

Po vojne farníci zakúpili ďalšie zvony. Najskôr kúpili malý zvon, tzv. umieráčik. Je na ňom tento nápis. Z milodarov veriacich, 1923. Na druhej strane je plastický text: Svätý Jozef, oroduj za nás. Zhotovila ho firma Manousek a spoločníci z Brna. Zvoní tónom f. V roku 1924 priviezli veľký zvon z Trnavy. Upevnený je na spoločnej konštrukcii a je na ňom nápis: Z milodarov veriacich, doma a v Amerike žijúcich, roku Pána 1924. Na druhej strane je text: Liali bratia Fischer v Trnave. Ladený je v tóne as. Pri zvonení na všetky tri zvony znie disharmonický akord tónov as - hes - f.

Z písomností roku 1828 sa dozvedáme, že „kostol leží na konci dediny. Je dosť veľký, aby prijal zišli sa farský ľud. Je z pevného materiálu výška je 8 siah, šírka je 7 siah a dĺžka je 14 siah. Okná sú z farebného skla - vitrážne, strecha je šindľová (doslovne preložené - oblečená v šindeľ). Strecha na veži bola medená a pozlátená a na vrchu veže bol pozlátený kríž, ktorý držal medveď - znak rodiny Bošániovcov. Opravy šindľa však budú a sú veľkým bremenom. Vo zvonici - veži sú štyri zvony a to veľký 900 kg uliaty na počesť Najsvätejšej Trojice a svätého Martina 1767 - požehnaný. Druhý bol názvom - Donátus, ktorý venovali Štefan a Ignác Bošáni, Rozália Majténiová vdova po grófovi Ignácovi Bošánim staršom v roku 1785 uliaty a 395 libier vážiaci.

Nový kostol bolo možné buď požehnať, alebo konsekrovať. Nakoľko bol tunajší kostol murovaný bolo ho možno konsekrovať. Bošiansky kostol bol aj požehnaný a neskôr konsekrovaný. Prvé jednoduché požehnanie sa konalo hneď po dokončení nového kostola v roku 1776. Kostol posvätil osvietený pán Ján Lukači nitriansky kanonik, vyvolený (zvolený) za biskupa v Rožňave. V tú dobu bol farárom v Bošanoch Latečka Adam, ktorý bol aj správcom farnosti počas stavby kostola, on bol prítomný tohto jednoduchého požehnania. Avšak konsekrácie sa nedožil. Zomrel 27. apríla 1786. Bol pochovaný do krypty novopostaveného kostola. Jeho nástupca sa volal Jozef Šedy. Slávnostný deň pre kostol nastal 20. augusta 1788. Vtedy prišiel do Bošian nitriansky biskup František III. Xaver Fuchs (1787 - 1804). Osvietený a najdôstojnejší pán František Xaver Fuchs, nitriansky biskup kostol spolu s oltárom do ktorého boli vložené ostatky (relikvie) svätých Gaudencia a Lucila mučeníkov slávnostne konsekroval. Ostatky svätých sa vkladali do oltára preto, lebo v prvotnej Cirkvi sa slúžievali sväté omše iba na hroboch mučeníkov. Bol zvyk, že pred konsekráciou priniesli ostatky svätých, ktorí mali byť vložení do oltára už večer pred tým.

Na fasáde kostola svätého Martina v Bošanoch z roku 1776 sa v exteriéri prelínajú neskorobarokové a klasicizujúce kompozičné princípy (jednoduchá skladba hmôt). Veža kostola je v pomere k celkovej veľkosti chrámovej veže nízka a je vstavaná. Na jej vrchole je jednoramenný kríž, ktorý je v korune a drží ho medveď. Tento možno netypické ukončenie veže je tu z dôvodu patronátneho práva. Vychádza z rodového erbu Bošániovcov, ktorí majú spoločný rodový základ ako Rudnayovci, Majténiovci a aj Rudnianskovci v starobylom rode Divékiovcov. Avšak patronátnymi právami sa budeme zaoberať v inej kapitole.

V minulosti v okolí kostola bol cintorín, tento tu však neexistuje. Dňa 7. októbra 1789 odkúpil Ondrej Bošáni dva áre pozemku po pravej strane cesty, vedúcej z obce Bošany do obce Nedanovce a daroval ho na nový cintorín. Po 65 rokoch bolo v cintoríne málo miesta, preto ho v roku 1864 rozšírili. V roku 1991 bol opätovne cintorín rozšírený. Terajšie okolie kostola tvorí dlažba, ktorá sa položila okolo kostola v roku 2001, počas letných prázdnin. Taktiež sa začalo v tomto roku aj s úpravou výsadby okolo kostola. Pri tejto príležitosti sa vybudovali aj nové schody pri hlavnom i bočnom vchode.

Fasáda kostola bola naposledy obnovená v roku 1990. Jednotne riešený neskorobarokový interiér. Hlavný oltár bol nainštalovaný do kostola v roku 1776. V druhej polovici 18. storočia zapĺňal svojimi dielami interiéry kostolov aj trnavský maliar Jozef Zannussi, ktorý vyhotovil oltárne obrazy pre farský kostol v Pruskom (Spoveď českej kráľovnej z roku 1776) pre Bošany (oltárny obraz svätého Matrina z roku 1776) a iné kostoly napr. Zavar, Brezovú pod Bradlom.

Signatúra na obraze je v ľavom rohu dolu a je na nej napísané: Jos. Annussi inv Piux Tyrnav 1776 čo vlastne znamená od koho obraz pochádza a kde a kedy bol obraz namaľovaný. Obraz svätého Martina je olejomaľba na plátne a jej rozmery sú 410 x 205 cm. Zobrazuje svätého Martina sediaceho na bielom koni, ako predeľuje mečom svoj plášť na dve polovice a jednu polovicu dáva sediacemu žobráko...

Kostol svätého Martina v Bošanoch

Farnosť svätého Matúša v Košiciach

1. júla 1991 Mons. Alojz Tkáč, diecézny biskup, zriadil novú farnosť na sídlisku Terasa v Košiciach. Dovtedy táto západná časť Košíc bola súčasťou farnosti sv. Svätý Kríž - Univerzitná nemocnica L.

začiatok stavby: 1993; posvätený bol 14. novembra 1999 arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Kapacita na sedenie: 750 miest; maximálna kapacita: 2200 miest. Vnútorný priemer kostola 31 m; interiérová výška kostola: 12,5 m; exteriérová výška: 14,5 m; zastavaná plocha 1300 m2.

Farský úrad:

• 1991 - 2002 dp. Mgr.
• 2002 - 2012 dp. Mgr.
• 2012 - Mons. JCDr.

Farský kaplán: Mgr. Jakub Farkaš, Mgr. školský kaplán: Mgr. nemocničný kaplán: Mgr. Českosl.

Erb farnosti je vo farbách Košickej arcidiecézy, modrej a žltej. Päť pruhov predstavuje patrónov farnosti. Sv. Gorazd a jeho spoločníci - sv. Kliment, sv. Angelár, sv. Naum a sv. Sava. Najznámejší z nich je sv. Gorazd, ktorý bol žiakom sv. Svätého Gorazda pripomína stredný biely pás s krížikom - časť arcibiskupského pália.

Farnosť svätého Matúša v Košiciach

tags: #erby #svaty #matus