Eucharistia, v Katolíckej cirkvi považovaná za najdôležitejšiu a najplnšiu sviatosť, je zázrakom, v ktorom sa chlieb a víno stávajú telom a krvou Ježiša Krista, ktorý sa obetoval za spásu ľudstva. Táto sviatosť živí našu dušu ako pokrm.
Svätý Tomáš Akvinský hovorí: „Táto sviatosť sa poskytuje vo forme pokrmu a nápoja.“ Eucharistia však nie je len pokrm, ona kresťana premieňa. Emeritný pápež Benedikt XVI. v posynodálnej apoštolskej exhortácii Sacramentum caritatis píše, že nie eucharistický pokrm sa premieňa v nás, ale my sme ním tajomne premenení.
Pôvod a význam Eucharistie
Slovo eucharistia je zložené z gréckeho eu (dobrý) a charis (dar), čo doslova znamená dobrý dar. Týmto krásnym slovom prví kresťania pomenovali Najsvätejšiu oltárnu sviatosť. Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. Všetky ostatné sviatosti - ako aj liturgia - slúžia Eucharistii, pretože Eucharistia obsahuje samého Krista - Boha.
Pri Poslednej večeri Kristus Pán naplnil predobraz Paschy, keď ustanovil Eucharistiu; on je v nej novozákonný Boží Baránok. Pán poukázal na rozdiel medzi pominuteľným pokrmom a pokrmom pre večný život a seba označil za životodarný nebeský chlieb.
Eucharistia bola ustanovená Ježišom pri Poslednej večeri, ktorá bola súčasťou slávenia Židovskej Paschy. V evanjeliu podľa Jána 6, 51-58 Ježiš hovorí, že „ja som chlieb života“ a že kto je z tohto chleba, bude žiť naveky.
Zakladateľka hnutia Fokoláre Chiara Lubichová píše o ohromnom Božom nápade: „Kto je zamilovaný, naozaj nevidí nič iné, len toho, koho miluje, a prirodzene voči všetkému ostatnému je umŕtvený. Eucharistia je teda úžasný Boží nápad; nápad jeho lásky, pre ľudí, aby z nás urobil seba. Samého seba dal do našich služieb tak, ako je v službe človeku pokrm, pretože nás chcel urobiť sebou samým, urobiť z každého z nás druhého Krista.
Eucharistia ako obeta a pokrm
Eucharistia, čiže svätá omša, je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža, a posvätnou hostinou účasti na Pánovom tele a jeho krvi. Eucharistia je obetou, keď sa v nej Kristus ponúka Bohu Otcovi. Eucharistia je pokrmom, keď sa Kristus ponúka ľuďom ako sväté prijímanie. Účelom obety je oslava Pána Boha. Účelom pokrmu je posvätenie ľudí.
Eucharistia je chápaná ako naplnenie Ježišovho prísľubu, že bude so svojimi učeníkmi až do skončenia sveta. V Eucharistii je totiž Ježiš naďalej prítomný medzi svojimi učeníkmi, teda medzi nami; síce nie telesne, ako tomu bolo pred dvetisíc rokmi, ale napriek tomu reálne. Eucharistia je predstavená aj ako špeciálny dar, kde na rozdiel od iných sviatostí človek neprijíma „len“ dar v podobe milosti, ale aj samotného štedrého Darcu. Eucharistia je taktiež vnímaná ako duchovný pokrm, ktorý nás uzdravuje a zveľaďuje v nás život.
Premena a prítomnosť Krista
Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého.
Človek ponechaný len na svoje prirodzené sily považuje premenený chlieb a víno za obyčajný chlieb a víno. To je to, čo očami vidí a zmyslami zakúša. Až vďaka viere, ktorá je Božím darom, človek vidí v Eucharistii viac ako mu odhaľujú jeho oči a zmysly. Vierou poznáva síce neviditeľnú, ale hlbokú realitu: pod spôsobom viditeľného chleba a vína je vo sviatosti Eucharistie reálne prítomný celý Kristus; ten Kristus, ktorý je v oslávenom tele v nebi.
Eucharistia je najdokonalejšia zo všetkých sviatostí, lebo Boh skrze ňu nielen posväcuje človeka, ako je tomu aj u ostatných sviatostí, ale v nej je Boh reálne a jedinečne prítomný. Mať bázeň pred týmto tajomstvom, pred Bohom v Eucharistii, je na mieste. Starý človek v nás hriechu musí zomrieť. Prijímať alebo adorovať Eucharistiu znamená zomrieť hriechu, aby som mohol žiť, aby Kristus vo mne mohol žiť.
Účinky svätého prijímania:
- Zjednotenie s Kristom
- Rozmnoženie milosti
- Ochrana pred smrteľnými hriechmi
- Odpustenie všedných hriechov
- Spoločenstvo s bratmi a sestrami
Kristus povedal: "Kto je moje telo a pije moju krv, bude mať večný život." Ak prijímame Eucharistiu každý deň, ideme priamo do neba. Eucharistia je diaľnicou do neba.
Príprava a úcta k Eucharistii
Tridentský koncil záväzne nariadil, že pokrstený sa na prijatie svätého prijímania musí náležite pripraviť: „K tomuto Božiemu stolu pristupujú tí, ktorí sú odetí do svadobných šiat.“ Byť v biblickom „svadobnom odeve“ znamená mať posväcujúcu milosť v duši. Nemať ju znamená byť v stave ťažkého, smrteľného hriechu. Dôležitú potrebnosť prípravy Cirkev opätovne a stále aktuálne zdôrazňuje.
Podľa svätého Tomáša Akvinského to znamená „odlišovať ho od iných jedál „a uznávať, že Kristus je tu skutočne prítomný. Máme sa usilovať, aby keď prijímame tento Chlieb, nám nechýbala duchaprítomnosť, a aby sme ho neprijímali náhodne, ako jeme iné jedlá. Pretože hostia, ktorú prijímame, nie je vec! Nie je to oblátka! Nie je to chlieb!
Čoraz viac ľudí cíti potrebu konkrétne prejaviť túto úctu Ježišovi, keď idú na sväté prijímanie, hoci zároveň nechcú upriamovať pozornosť na seba alebo narušovať obrad svätého prijímania. Krátko pred svätým prijímaním urobia úklon. Považujem to za osobný prejav úcty k Ježišovi celou svojou bytosťou a nielen mysľou.
| Podmienky pre prijatie Eucharistie |
|---|
| Byť pokrstený |
| Nemať ťažký hriech (byť vyspovedaný) |
| Dodržať eucharistický pôst (1 hodinu pred prijatím) |
Eucharistická adorácia je zotrvávanie v modlitbe pred Kristom prítomným v Eucharistii. Prax takejto formy modlitby siaha až do 12. storočia, teda objavuje sa krátko pred obdobím, keď bol ustanovený sviatok Božieho Tela a Krvi. Ak prijatím Eucharistie sa zjednocujem s Kristom, v adorácii sa toto puto môže ešte rozvíjať a prehlbovať. Čas strávený pred eucharistickým Kristom je znakom mojej lásky k nemu. No nielen to - Eucharistia je sviatosť, ktorá utvára Cirkev, mystické telo Kristovo. Adorácia tak poukazuje aj na tento ekleziálny, spoločenský prvok - sme povolaní nielen k jednote s Kristom, ale s každým členom mystického tela. Môj vzťah ku Kristovi má byť zjavný v mojich vzťahoch s ľuďmi.
Životy svätých a Eucharistia
Najlepšou odpoveďou na otázku, ako priblížiť Eucharistiu mladým veriacim, sú životy mnohých svätcov, ktorí pravidelne prijímali Eucharistiu. Ich životné príbehy nám ukazujú, čo sa môže udiať s človekom, ktorý vo viere a dôvere dovolí, aby v ňom milosť Eucharistie pôsobila. V prvom rade, každé prijímanie je jedinečným a sviatostným stretnutím, zjednotením s Kristom. Je to stretnutie priateľa s priateľom, ale aj sluhu so svojím Pánom.
Aj doma máme krásny vzor - Annu Kolesárovú z Vysokej nad Uhom, ktorú blahorečili v Košiciach v septembri 2018. Ako mladé dievča pravidelne chodievala do kostola na bohoslužby a pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Druhá svetová vojna podstatne zasiahla do jej života. V stredu 22. novembra 1944 večer prechádzali cez Vysokú nad Uhom vojská Červenej armády. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla a volila si radšej smrť. Nahnevaný vojak sa ponáhľal za ňou, namieril zbraň a zakričal, aby sa rozlúčila s otcom. Hneď nato svoju hrozbu pred očami jej otca uskutočnil a vypálil dve rany.
Eucharistia ovplyvnila jeho život a vyformovala z neho mladého a moderného apoštola 21. storočia.
Význam Eucharistie v Katolíckej cirkvi
Svätý Ján Damascenský prirovnal Eucharistiu k tlejúcemu uhlíku. Tak ako je uhlík drevom spojeným s ohňom, tak je Eucharistia chlebom spojeným s Božskou láskou. A tak ako uhlík zapaľuje oheň vo svojom okolí, tak Eucharistia zapaľuje lásku u tých, ktorí ju prijímajú. Udeľuje nám cnosť lásky, učí nás, ako milovať. Dáva nám aj milosť vzájomnej jednoty. Totiž, ako je eucharistický chlieb vyrobený z mnohých pšeničných zŕn, ktoré napokon vytvoria jeden celok, tak Eucharistia spája tých, ktorí ju prijímajú; Dá sa povedať, že utvára Cirkev. Pozýva nás a učí byť ľuďmi jednoty.
tags: #eucharistia #je #pre #nasu #dusu