Eucharistický Pôst v Kódexe Kánonického Práva

Eucharistický pôst je dôležitou súčasťou prípravy na prijatie Eucharistie v Katolíckej cirkvi. Všeobecne platné pravidlo eucharistického pôstu existuje a je vyjadrené v Kódexe kánonického práva. Pozrime sa bližšie na jeho význam, históriu a praktické aspekty.

Kánon 919 Kódexu Kánonického Práva

V Rímskokatolíckej cirkvi ho vyjadruje § 1. kánonu 919 Kódexu kánonického práva: „Kto chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním zdržiavať akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov.“ Ide teda o hodinu pred faktickým prijatím Krista v Eucharistii, nie pred začiatkom sv. omše.

Výnimky z Pravidla

Výnimku z pravidla podľa inštrukcie Immense caritatis majú starí, chorí a tí, čo ich opatrujú. Tí majú zachovať pôst aspoň 15 minút pred svätým prijímaním.

Dôvod Eucharistického Pôstu

Dôvodom eucharistického pôstu je prejavenie úcty a lásky Kristovi vo sviatosti. Ak máme tento postoj (prejavovať lásku a úctu Kristovi aj pôstom pred prijatím Najsvätejšej sviatosti), ale trebárs výnimočne sa nám stane, že nám pár minút do hodinového pôstu chýba, kanonický predpis nechápe hodinu v tomto smere v úzkom slova zmysle (teda matematicky presne 60 minút), ale v širšom zmysle slova - ide približne o jednu hodinu.

História Eucharistického Pôstu

Eucharistický pôst nie je maximálne hodinu pred sv. prijímaním, ale minimálne hodinu. Teda nie je správne, ak by sme si prepočítavali presne na minútu, aby sme mohli jesť „až do poslednej chvíle“ a nakoniec nám bude pár minút do hodiny chýbať, pretože trebárs kňaz mal kratšiu kázeň. Je lepšie z lásky a úcty k Ježišovi mať dlhší pôst ako taký, ktorý nebude ani hodinu. Normálne by človek nemal zomrieť od hladu, ak nebude jesť hodinu a 15 minút.

Netreba pritom zabudnúť, že do roku 1964 bol eucharistický pôst od polnoci toho dňa, keď človek chcel pristúpiť k sv. prijímaniu. Takže súčasná hodina pred sv. prijímaním je oveľa miernejšia.

Svätý Augustín je toho názoru, že eucharistický pôst nebol nariadený ani Ježišom Kristom ani apoštolmi, avšak je potrebné zachovávať tento zvyk. Scholastický stredovek ho definoval ako absolútnu zdržanlivosť od každého druhu jedla a nápoja od polnoci až do doby svätého prijímania. Bol to až pápež Martin V., ktorý 22. februára 1418 konštitúciou In eminentis nariadil eucharistický pôst pre celú Cirkev.

Pápež Pius XII. kňazom, ktorí celebrujú v neskoršom čase sv. omšu, alebo ak sú unavení následkom pastoračnej práce, alebo ak majú pred sebou dlhú cestu, sa dovoľuje konzumovať jedlo, ale len hodinu pred začatím sv. omše. Opäť ten istý Pius XII. cez M. P. Sacram Communionem ordinár miesta môže dovoliť slúžiť kňazom večernú svätú omšu. Pokiaľ ide o jedlo a alkoholické nápoje, eucharistický pôst je zredukovaný pre kňazov na tri hodiny pred sv. prijímaním. Čo sa týka nealkoholických nápojov, pôst je zredukovaný na jednu hodinu pred sv. prijímaním.

Pápež Pavol VI. 21. novembra 1964 skrze reskript Attentis multarum rozhodol, že eucharistický pôst je zredukovaný pre všetkých na jednu hodinu pred sv. prijímaním, čo v podstate prešlo i do kánonu 919 § 1 Kódexu 1983.

Dišpenz od Eucharistického Pôstu

Čo sa týka práva dišpenzovať (teda pre konkrétny prípad oslobodiť od nejakej povinnosti), podľa kánonu 1245 všeobecne od pôstov môže dišpenzovať diecézny biskup, farár alebo predstavený rehoľného inštitútu (tých, ktorí sa nachádzajú v jeho rehoľnom dome dňom i nocou). Diecézny biskup môže dišpenzovať len vo svojej diecéze, farár len vo svojej farnosti alebo svojich farníkov, aj keď sú práve mimo územia farnosti. Lenže toto ustanovenie sa vzťahuje len na pôst počas ustanovených dní pokánia a nevzťahuje sa na eucharistický pôst. Podľa kánonu 87 na základe všeobecných ustanovení o dišpenze, by mal právo dišpenzovať aj od eucharistického pôstu akurát diecézny biskup.

Keďže ide o skutočne krátku dobu, dišpenzy logicky jednoducho nie sú potrebné. Pretože problém väčšinou nastane, keď 1) niekto zabudne, 2) nevie, že bude sv. prijímať. Prvé dva prípady však nemôžu byť morálnym prehreškom, teda hriechom. Akýkoľvek hriech, aby bol hriechom pre konkrétneho človeka, musí byť totiž spáchaný vedome. Takže ak niekto zabudne alebo nevie, nie je to jeho vedomá činnosť. Teda dišpenz od povinnosti nepotrebuje.

Praktické Rady

• V prípade, že niečo jem a spomeniem si, že chcem ísť na sv. prijímanie, mám prestať jesť. V tom prípade pôst zachovám.
• Ak budem s vedomím blížiaceho sa svätého prijímania jesť, vedome porušujem predpis.

Duchovné Sväté Prijímanie

Čo sa týka eucharistického pôstu pred duchovným sv. prijímaním - či už v čase koronakrízy, alebo aj inokedy (napríklad keby niektorá kontemplatívna mama chcela ísť aj počas týždňa na sv. omšu a prijať Krista, ale kvôli deťom nemôže - duchovné sv. prijímanie je vtedy veľmi dobrý prostriedok intímneho stretnutia s Ježišom): striktná povinnosť pôstu z kanonického práva pri duchovnom sv. prijímaní nie je.

Možnosť duchovného svätého prijímania je náboženskou príležitosťou pre tých, ktorí nemôžu prijať sviatostne. Svätý Ján Pavol II. duchovné sväté prijímanie odporúča. Duchovne môžeme prijímať Krista túžbou. Niektorí - aj keď v ten deň už prijali sviatostne - prijímajú duchovné sväté prijímanie vždy, keď vstúpia do kostola, hoci aj na krátky čas, aby sa poklonili Najsvätejšej sviatosti. Možnosť duchovného svätého prijímania je veľkou náboženskou príležitosťou pre tých členov Cirkvi, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu prijímať sviatostne.

Záver

Eucharistický pôst je dôležitý prejav úcty a prípravy na prijatie Eucharistie. Aj keď existujú výnimky a praktické aspekty, ktoré treba zvážiť, základným cieľom je vnútorná premena a návrat k Bohu.

P.S.: Láska ku Kristovi má viesť veriaceho, ktorý ho práve prijal, aby po sv. prijímaní (po sv. omši) zotrval v aspoň niekoľko-minútovom vďakyvzdaní. Vynechanie vďakyvzdania je veľkou stratou pre náš duchovný život.

tags: #eucharisticky #post #codex #cirkevneho #prava