Evanjelický kostol na Legionárskej ulici a história evanjelických kostolov v Bratislave

Evanjelická Bratislava má bohatú históriu, ktorá sa odráža v jej kostoloch. Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave, ktorý oficiálne vznikol v roku 1606, prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami.

Skúšky a zmeny v priebehu histórie

Najťažšou skúškou bolo odobratie prvých dvoch chrámov v roku 1672. Chrám z roku 1638, ktorý slúžil nemeckým evanjelikom a stojí hneď pri radnici, po násilnom odobratí podnes používa rád jezuitov. Chrám z roku 1658, v ktorom sa stretávali na službách Božích slovenskí a maďarskí evanjelici, bol taktiež odobraný a používa ho rád uršulínok. Evanjelický zbor bol od počiatku trojjazyčný (nemecko-slovensko-maďarský).

SK DEJINY II. - Život v evanjelickej cirkvi

Narýchlo a dočasne postavené artikulárne kostoly už za hradbami mesta, kam sa z mesta vysťahovali evanjelici po Šopronskom sneme (1681), nahradili v rokoch 1776 a 1777 - tesne pred Tolerančným patentom - novými kostolmi (Veľký a Malý kostol), ktoré dodnes tvoria centrum evanjelického zboru. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ul. sú už treťou dvojicou kostolov.

Veľký kostol na Panenskej ulici

Veľký, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v rokoch 1774-76 v strohom slohu barokového klasicizmu. Podľa cisárskeho dovolenia nemá vežu a nesmel byť ani výstavný.
Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser. Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger - Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.

Malý kostol na Panenskej ulici

Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch. Jednoduchý priestor s chórmi z troch strán má dnes dominantné priečelie s barokovým oltárom a kazateľnicou a obrazom o histórii kresťanstva a evanjelikov u nás. Organ bol postavený r. 1878 a je dielom jedného z najvýznamnejších slovenských organárov Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom. R. 1980 pod vedením prof. Kramára bol kostol obnovený.

Nový kostol na Legionárskej ulici

Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si slovenská časť zboru r. 1933 postavila Nový kostol na Legionárskej ul. podľa projektov Michala Milana Harminca.
Architektúra kostola s tehlovým kabrincovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom, zapísaným do zoznamu DOCOMOMO. Kostol mal pôvodne stáť na rohu ulíc Vajnorská a Škultétyho. Položený bol už aj základný kameň, no vtedajšie vedenie mesta plánovalo námestie s parkom od kostola Blumentál až po Legionársku ul. Zorganizovalo výmenu pozemkov a Nový ev. kostol bol postavený na Legionárskej ulici.

Ďalšie evanjelické kostoly v Bratislave

Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly - v Petržalke, Prievoze a v Rači.

Zborový dom v Dúbravke

Najmladším chrámom je Zborový dom v Dúbravke, postavený ako sobášna sieň v 80. rokoch počas výstavby moderného sídliska. Priestor z betónu a skla v interiéri dopĺňa textilný obraz Credo. Architektúra, zodpovedajúca architektonickým názorom z konca 20. st. sa stala novým domovom rastúcemu spoločenstvu.

Evanjelický dom starostlivosti - kaplnka

V druhej polovici 19. stor. si začali bratislavskí evanjelici uvedomovať potrebu sociálnej práce. Cirkevný zbor začal budovať na Palisádach budovy, v ktorých boli postupne umiestené siroty a starí ľudia. Starali sa o nich evanjelické diakonisy, ktoré si tu zriadili materský domov. Súčasťou tohto komplexu bola aj kaplnka, v ktorej sa konali služby Božie a krstili deti, narodené v nemocnici. Tento komplex budov sa stal verejnosti známy ako „Evanjelická nemocnica.“ Cirkevný zbor tieto budovy nazval „Evanjelickým domom starostlivosti“ (EDS). Autorom Evanjelickej nemocnice i kaplnky je Július Schmidt, architekt z Viedne. Areál EDS bol daný do užívania v roku 1912. Do roku 1951 slúžil svojmu účelu. Vtedy komunistický režim budovy skonfiškoval. V súčasnosti EDS opäť vlastní cirkevný zbor a jeho priestory postupne obnovuje.

Prehľad Evanjelických kostolov v Bratislave

Nasledujúca tabuľka sumarizuje základné informácie o evanjelických kostoloch v Bratislave:
MestoKostolArchitektonický štýlRok postaveniaPoznámky
BratislavaVeľký kostolBarokový klasicizmus1774-76Bez veže, kazateľnicový oltár
BratislavaMalý kostolBarokový1777Oltár a kazateľnica s obrazom
BratislavaNový kostolFunkcionalizmus1933Tehlový kabrincový povrch

tags: #evajelicky #kostol #pri #legionarskej