Dnes nadránom zomrel český kardinál Dominik Duka, emeritný pražský arcibiskup a bývalý provinciál dominikánov v Česko-Slovensku a neskôr v Česku. Pôsobil tiež ako predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených a vyučoval biblistiku na Teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci.
Slávnostná svätá omša za zosnulého kardinála Dominika Duku sa uskutočnila v sobotu 15. novembra o 11:00 v Katedrále svätého Víta. Jeho telo bolo vystavené od 13. do 14. novembra v Kostole Všetkých svätých na Pražskom hrade.
Posledná rozlúčka s ním sa konala v pražskej Katedrále sv. Víta a obrad celebroval súčasný pražský arcibiskup Jan Graubner. Na smútočnej udalosti sa zúčastnili významné osobnosti verejného a politického života vrátane slovenskej vládnej delegácie.
Obrad sa začal krátko po 11. hodine za zvuku Rekviem b-mol českého skladateľa Antonína Dvořáka, počas ktorého do katedrály vstupoval liturgický sprievod. Nad chrámom preletelo päť vojenských lietadiel v krížovej formácii. Slávnostnej omši koncelebrovali biskupi českých a moravských diecéz spolu s kardinálmi a biskupmi zo zahraničia vrátane desiatich slovenských katolíckych biskupov. Zúčastnili sa aj arcidiecézni kňazi a kňazi rádu dominikánov, ktorého bol Duka členom.
Medzi hosťami nechýbal český prezident Petr Pavel a jeho predchodcovia Miloš Zeman a Václav Klaus. Prítomní boli aj predseda hnutia ANO Andrej Babiš, predseda Poslaneckej snemovne a šéf SPD Tomio Okamura, líder KDU-ČSL Marek Výborný, herečka Jiřina Bohdalová a režisér Jiří Strach.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár v sobotu v pražskej Katedrále svätých Víta, Václava a Vojtecha viedol slovenskú vládnu delegáciu na poslednej rozlúčke s emeritným pražským arcibiskupom kardinálom Dominikom Dukom. V príspevku na sociálnych sieťach ho označil za významnú osobnosť katolíckej cirkvi a veľkého a úprimného priateľa Slovenska.
Dominik Duka sa narodil 26. apríla 1943 v Hradci Králové. Jeho otec, dôstojník československých letcov v RAF, po komunistickom prevrate skončil vo väzení. Mladý Dominik vyrastal v prostredí, kde vernosť a odvaha neboli len slovami, ale skúškou charakteru.
Po maturite pracoval ako strojár vo fabrike, neskôr študoval teológiu v Litoměřiciach a v roku 1968 vstúpil tajne do Rehole kazateľov - dominikánov. V období normalizácie mu režim odňal štátny súhlas. Musel opustiť farnosť a pracoval ako kreslič v Škode Plzeň. Popri práci však tajne vyučoval teológiu, formoval mladých dominikánov a slúžil sväté omše v súkromí.
V roku 1981 bol zatknutý a strávil viac než rok vo väzení Bory, kde sa stretol aj s Václavom Havlom. Po roku 1989 sa stal jednou z tvárí obnovenej Cirkvi v slobodnom Československu.
V roku 1998 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa v Hradci Královém a v roku 2010 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za arcibiskupa pražského. V rokoch 2010 až 2020 bol predsedom Českej biskupskej konferencie.
Kardinál Duka patril k výrazným hlasom českej verejnosti. Dokázal vystupovať s jasným názorom, často i za cenu kritiky.
Dominik Duka pochádzal z rodiny českého dôstojníka, ktorý počas II. svetovej vojny bojoval v britskej armáde a po návrate do Československa bol komunistickým režimom väznený a perzekvovaný. Táto skúsenosť s totalitným ľavicovým a sekulárnym režimom, ktorá sa neskôr opakovala aj pri duchovnej dráhe samotného Dominika Duku, počas ktorej prichádzal do konfliktu s komunistickým režimom (bol mu odňatý štátny súhlas a musel pracovať ako robotník v plzenskej Škodovke) vytvorila u neho trvalú averziu k totalitným ľavicovým utópiám a k sociálnemu inžinierstvu.
Tento jeho odpor sa často prejavoval tak kritikou vývoja Európskej únie, ako aj odmietnutím súčasných ľavicovo-liberálnych a neomarxistických ideologických prúdov v spoločnosti a politike. Za tento svoj sústavný vzdor bol liberálnymi médiami často kritizovaný a vykresľovaný ako kontroverzná osoba, nesúznejúca s pokrokovými trendmi tak v spoločnosti, ako aj v nastupujúcej synodálnej Cirkvi.
Dominik Duka bol ako dominikánsky rehoľník znalcom a autorom spirituálnej a teologickej literatúry. Už v roku 1991 publikoval útlu, ale praktickú a zrozumiteľnú príručku Škola vnútornej modlitby, v ktorej reflektoval najmä dominikánsku tradíciu mystickej kontemplácie. V roku 1992 to bol Úvod do Písma svätého Starého zákona a neskôr aj celá séria kníh rozhovorov či glos, v ktorých komentoval súčasné duchovné a ideologické smerovanie vo svete.
V záplave kondolencií, ktoré často slúžia ako závoj na prekrytie minulosti a zastretie toho, že nás opustil človek pre súčasný ideologický naratív nepohodlný a problematický, by nemalo zaniknúť, že kardinál Dominik Duka bol so súčasnými ideológiami v takej konfrontácii, ktorá mnohých oficiálnych činiteľov, dnes vyjadrujúcich povinnú a formálnu úctu jeho pamiatke, diskvalifikuje z možnosti, aby boli vnímané ich sústrastné prejavy ako vnútorne koherentné.
Spomeňme len niektoré ideologické spory s kardinálom Dukom, ktoré boli pre súčasný režim nepríjemné. Naopak, mal by byť pre nás výzvou, aby sme po ňom boli ochotní prevziať štafetu boja za vieru a kresťanskú civilizáciu. Tak najlepšie poslúžime jeho myšlienkovému odkazu.
Kardinál Dominik Duka
tags: #kde #zije #arcibiskup #dom