Solúnski bratia ohlasovali vieru iným spôsobom než ostatní svätí. Misia Cyrila a Metoda bola výnimočná tým, že pre starosloviensku reč vytvorili písmo nazývané hlaholika, konštatuje publicista Juraj Šúst.
Hlaholika - prvé slovanské písmo
Význam misie svätých Cyrila a Metoda
„Dôležitosť ich misie spočíva aj v tom, že mala zároveň kultúrny, politický aj civilizačný význam. Práve autentickým uctievaním Boha a rešpektovaním ľudskej dôstojnosti položili bratia Cyril a Metod základ na pretváranie spoločnosti a formovanie kultúry nášho národa.
Dnešné časy sa totiž k časom svätých solúnskych bratov dajú prirovnať, aj keď opačným spôsobom. Oni sa nachádzali na pomedzí pohanstva a kresťanstva, my sa nachádzame na pomedzí kresťanstva a pohanstva. V takomto nastavení spoločnosti je aj pre kresťanov náročné, aby neskĺzli do rozpoltenej identity.
Slovenský spisovateľ, básnik a náboženský redaktor Slovenského rozhlasu Štefan Chrappa má obavy, že tých, ktorí by sa z ich príchodu tešili, by bolo veľmi málo. Táto situácia by nás však nemala odradiť, ale naopak, mala by nás do pokračovania cyrilo-metodskej misie povzbudiť. Aj v 9. a 10. storočí sa vďaka šíreniu viery podarilo, že sa od pohanských tradícií upustilo.
„Misia nás, ako nasledovníkov solúnskych bratov, je prispievať svojimi modlitbami, materiálnou i finančnou podporou i verejnou angažovanosťou za odstránenie nových foriem barbarstva. Vierozvestcovia tu boli pre všetkých a hľadali spoločenstvo so všetkými.
Solúnski bratia boli aj symbolom otvorenosti voči druhým. Snažili sa spájať ľudí prostredníctvom viery, do čoho povzbudzuje aj pápež František: „Slovenské dejiny sú nezmazateľne poznačené vierou, ktorá, dúfam, pomôže prirodzeným spôsobom udržiavať úmysly a pocity bratstva.
Svätý Otec vyzdvihuje, že svätí Cyril a Metod tu boli pre všetkých, hľadali spoločenstvo so všetkými - Slovanmi, Grékmi i ľuďmi latinskej tradície. „Pevnosť ich viery sa tak prejavovala v spontánnej otvorenosti.
Bratia boli z rodiny s význačným spoločenským postavením. Obaja však namiesto budovania kariéry vstúpili do kláštora a v roku 860 sa vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny.
Svätí Cyril a Metod sú známi najmä vďaka pôsobeniu na Veľkej Morave. Táto misia nebola jednoduchá. Bratia museli kvôli svojmu poslaniu čeliť prenasledovaniu i mnohému utrpeniu. Ale podarilo sa im dosiahnuť, že pápež Hadrián II. schválil používanie slovanského jazyka pri bohoslužbách.
Svätý Cyril zomrel v roku 869. Pre obvinenie, že si prisvojil biskupskú právomoc, ho bavorský klérus tri roky väznil. Ale ani po prepustení sa jeho útrapy neskončili - protivníkom sa mu stal nový panovník Svätopluk. V starobe sa svätý Metod venoval prekladu Svätého písma. Za svojho nástupcu vymenoval učeníka Gorazda.
Cyril a Metod - trvalé dedičstvo?
Cyrilometodská misia pôsobila na Veľkej Morave iba niečo cez dve desaťročia (863 - 886), menej ako trval moravský štát. Keď misionári prišli, bolo kresťanstvo medzi Slovanmi len „hrubé“ a viac menej formálne, rozšírené predovšetkým medzi časťou slovanskej mocenskej elity.
Napriek krátkej pôsobnosti byzantskej misie - zažila ho vlastne len jedna generácia našich predkov - sa Slovensko dokonca aj v oficiálnych dokumentoch, akým je Ústava Slovenskej republiky, hlási k cyrilometodskému „dedičstvu“.
Na Veľkej Morave v tom čase už pôsobili misionári z „Vlách, Grécka a Nemiec“, teda práve z latinskej oblasti. Z hľadiska šírenia kresťanskej viery oni boli skutočnými „vierozvestcami“.
Latinskí kňazi však zároveň pracovali v prospech materskej krajiny nad mieru, ktorú bol Rastislav ochotný akceptovať. Akékoľvek pokusy o potrebnú medzinárodne právnu subjektivitu by prirodzene stroskotali na cirkevnej závislosti od Frankov. Rastislav si bol vedomý, že tomuto zásadnému politickému kroku musí predchádzať cirkevná suverenita.
Moravania ani po zamietavej odpovedi nehodlali rezignovať na projekt budovania suverenity svojho štátu, a tak sa obrátili do metropoly východného kresťanstva, Konštantínopolu.
Absencia tejto informácie v historických prameňoch viedla k jednému z bočných výhonkov mytologickej tvorivosti. Tým je napr. vyhlasovanie Komárna za miesto, cez ktoré vstúpili solúnski bratia na Veľkú Moravu. Z Komárna ani jeho okolia nie je registrovaná žiadna archeologická lokalita, ktorou by bolo možné uvedenú predstavu podoprieť.
O ceste, ktorou k nám Cyril a Metod prišli, napovedali vlastne sami misionári. Späť do Byzancie sa totiž chceli vrátiť cez Benátky, ktoré boli vtedy súčasťou Byzantskej ríše a disponovali kvalitným a na svoju dobu pohodlným dopravným spojením na Konštantínopol.
Byzantská misia dorazila na Moravu na jeseň roku 863. No v skutočnosti bola na oveľa nižšej úrovni, než akú Moravania potrebovali. Na zriadenie samostatnej cirkevnej provincie (a presne o to Rastislavovi išlo) bol totiž potrebný biskup - čo bolo vlastne aj obsahom a zmyslom Rastislavovej žiadosti. Byzantínci tak vlastne darovali moravskému panovníkovi loď bez plachiet.
Napriek tomu znamenal príchod Cyrila a Metoda na Moravu veľké zmeny, keďže išlo o skúsených diplomatov a popredných vzdelancov svojej doby.
Na druhej strane priniesli na Moravu ideologické konflikty, ktorým zrejme nikto z moravskej elity nerozumel a netúžil po nich. A práve tieto teoretické záležitosti, kvôli ktorým sa dostávali do stále ostrejších sporov s latinskou stranou, sa im nakoniec stali osudnými, napriek tomu, že roku 869 ustanovil pápež Metoda moravským arcibiskupom. O dramatickom až tragickom ukončení byzantskej misie medzi stredoeurópskymi Slovanmi v roku 886 vieme vďaka bulharskej legende o biskupovi Klimentovi, Metodovom žiakovi.
Podľa tejto legendy mal už Svätopluk dosť vieroučných sporov, ktorým nerozumel (išlo o tzv. filioque, t. j. otázku, či Duch svätý pochádza z Otca i Syna). Za pravoverných sa preto vraj rozhodol vyhlásiť tých, ktorí ako prví odprisahajú, že ich učenie je správne. Latinskí misionári tak mali bez váhania urobiť. Byzantínci boli okamžite z Veľkej Moravy vyhnaní a krajina sa dostala do rúk západnej cirkvi.
Na Veľkej Morave neostal ani jeden predstaviteľ byzantskej strany a tých, čo neodišli dobrovoľne, uväznili a deportovali. V momente tvrdého a definitívneho Svätoplukovho rozhodnutia sa misijné dielo Byzantíncov rozsypalo. Písmo, ktoré by mohlo byť prelomom vo vzdelanosti, zaviedli, pokiaľ sa týka veľkomoravskej spoločnosti, predčasne.
Jeho znalosť sa obmedzila na úzky okruh vzdelancov sústredených okolo solúnskych bratov. Pre kultúrnu úroveň domáceho obyvateľstva nemalo písmo praktický význam. V budúcej vzdelanosti strednej Európy nezohralo toto písmo žiadnu úlohu.
Kňazi východného obradu prestali slúžiť omše, pričom slovanskú bohoslužbu zakázal už predtým pápež Štefan V. Ani v tomto smere nebolo teda čo dediť. Kresťanskú ideológiu, zrejme dočasne oslabenú po páde Veľkej Moravy, prenášali do stredoveku latinskí kňazi.
Na slovenskom území mala pritom pravdepodobne latinská cirkev vždy silnejšiu pozíciu než východná, keďže sídlom Wichinga a teda centrom latinských mníchov sa stala práve Nitra.
Začiatkom 10. storočia upadlo inak iste pozoruhodné dielo Cyrila a Metoda do zabudnutia. Cyrilometodská tradícia sa nededila, lebo jednoducho ju nemal kto odovzdávať mladším generáciám.
Pravdepodobne ako prvý zakomponoval do dejín pojem cyrilometodská „tradícia“ Juraj Papánek (1738 - 1802). Nevychádzal pritom z historického povedomia Slovákov. Naopak, bola to konštrukcia bez reálnej obsahovej náplne. Hoci Cyrilovi a Metodovi patrí dôležité miesto v našich a vôbec európskych dejinách ako významným kultúrnym osobnostiam, Slováci nie sú dedičmi ich diela.
Životopisné dáta svätých Cyrila a Metoda
- Cyril a Metod boli bratia a synovia senátorskej rodiny zo Solúna.
- Metod bol starší a stal sa správcom slovanskej kolónie v Macedónsku.
- Cyril, učenec, filozof, jazykovedec sa stal mníchom v Bythínií.
- V roku 861 poslal byzantský cisár Cyrila na misiu do oblasti medzi Dneprom a Volgou (dnešné Rusko), aby obrátil židovských Chazarov, barbarov z južného Ruska.
- Jeho brat Metod ho sprevádzal a po splnení poslania sa vrátili do svojich kláštorov.
V tom čase požiadalo moravské knieža cisára, aby poslal misionárov, ktorí by evanjelizovali jeho ľud. Cisár Michal III. vybral týchto bratov, pretože hovorili slovanským jazykom a v roky 863 ich poslal na Moravu. Cyril pre nich vytvoril písmo (neskôr zvané cyrilika), bratia naučili Moravanov písať a položili základ slovanskej literatúry.
Vzali ich na Západ a odovzdali pápežovi Hadriánovi II. Ríma, kde ich pápež Hadrián II. srdečne prijal. povoli slúžiť sv. omšu v slovanskom jazyku.
V cirkevnej vrchnosti mal veľa nepriateľov, ktorí ho prenasledovali a bránili jeho činnosti, pretože boli proti omši v slovanskom jazyku. Obvinili ho z herézy a tri roky ho žalárovali.
Pápež Ján VII. vystúpil na jeho obranu a tak sv. Metod nakoniec premohol svojich nepriateľov. Zomrel v roku 885 sprevádzaný veľkou láskou svojho ľudu. Jeho pohrebný obrad bol slúžený v gréčtine, latinčine a staroslovienčine.
Cyril a Metod dostali titul Apoštolov Slovanov. Ich sviatok rozšíril po celej Cirkvi Lev XIII. v roku 1880.
Cyril a Metod v kontexte dejín
Je pozoruhodné, že dve postavy našich dejín Konštantín a Metod, vyslanci byzantského cisára Michala III. kniežaťu Rastislavovi, ovplyvnili naše dejiny dvojakým spôsobom. V čase ich pozemského života vošli do histórie ako reálne osobnosti, ktoré vo vtedajších dejinných peripetiách zohrali dôležitú úlohu v európskej politike.
Druhýkrát vošli do našich dejín v podobe cyrilo-metodskej tradície, ktorá sa od 16. storočia stala základom našej národnej emancipácie. Viacstoročné pôsobenie tejto oživujúcej tradície malo paradoxne väčší a priamy vplyv na naše národné vedomie ako samotná dejinná udalosť ich príchodu v 9. storočí. Cyrilo-metodská tradícia nám prirodzeným spôsobom dvíhala povedomie na istotu, že sme starý kultúrny národ. Presvedčenie, že sme v dejinách nielen prijímali, ale najmä dávali.
Aj keď nás od príchodu byzantskej misie delí 1 150 rokov, vieme o svätých bratoch pomerne veľa. Ich hagiografie, ktoré boli napísané najmä na oslavu ich činov a pre náboženskú úctu, nám slúžia aj ako prameň poznania. Ako keby z Božieho riadenia mladší brat - geniálny Konštantín - zažil vrchol svojho krátkeho života pomerne skoro.
Pôvod a rodina svätých bratov
Solún so svojimi starovekými svätyňami sv. Juraja a sv. Demetera bol po Konštantínopole druhým najvýznamnejším mestom v Byzantskej ríši. V tomto polyglotnom meste, s okolím obývaným macedónskymi Slovanmi, sa narodil Konštantín aj Metod. S takmer úplnou istou ich odborníci považujú za Grékov, ktorí však z praktických potrieb, možno aj z predchádzajúceho evanjelizačného pôsobenia medzi byzantskými Slovanmi, ovládali dokonale miestnu slovanskú reč. Svedčí o tom vynikajúca úroveň ich prekladov.
Grécky cirkevný historik Konstantinos G. Bonis skúmal ich rodokmeň a dospel k zaujímavým výsledkom. Rodina ich otca Leva bola podľa neho v príbuzenstve s významnými rodmi, z ktorých pochádzal sv. Teodor Studita (759 - 826), Jozef Hymnograf (810 - 883), cisárovná Teodora II. (815 - 867), patriarcha Parasios, patriarcha Fócius a ďalší. Ich matka Mária bola podľa Bonisa dcérou cisára Konštantína VI. To by vysvetľovalo ich poverenie dôležitými diplomatickými misiami k bagdadskému kalifovi a chazarskému chánovi.
Ich otec Lev zastával v Solúnskej provincii vysoký vojenský úrad drungaria, zástupcu stratéga - správcu provincie. Metod bol najstarším synom a asi sa pôvodne volal Michal, neskôr prijal rehoľné meno Metod. Narodil sa okolo roku 815. Najmladší z detí bol Konštantín, ktorý sa narodil v roku 827.
Vrcholným dielom Konštantína bolo zostavenie hlaholiky a prekladov liturgických textov a ich slávnostné potvrdenie pápežom. Keď bol Konštantín poverený cisárom viesť misiu k stredodunajským Slovanom, utiahol sa do ticha, meditoval, modlil sa aj so spoločníkmi, ktorých si vybral. Ako hlavnú úlohu si stanovil zostaviť písmo pre slovanský jazyk. Toto písmo pozostávalo z 38 znakov. Konštantín ho vytvoril pre potreby slovanskej reči s písmenami neznámymi v gréčtine a latinčine.
Čo sa týka jazyka jeho prekladov z gréčtiny, Konštantín Filozof vychádzal iste z jazyka Slovanov rodného Solúna, hoci sú určité indície, že mohol použiť aj slovanské katechetické pomôcky, čo existovali už predtým v maloázijskej Pamfýlii, kde boli byzantskí Slovania najskôr pokrstení. Tieto preklady totiž robil v Konštantínopole a nie v Solúne.
Podľa Života Konštantína zostavil Filozof nové písmo za veľmi krátky čas. Preto je pravdepodobné, že na evanjelizácii Slovanov sa podieľal predtým a mal už pripravené určité texty. Nemožno zamietnuť ani názor, že sa pri prekladoch zohľadnil aj jazyk našich predkov, lebo sprievod s Rastislavovým posolstvom po kladnej odpovedi cisára čakal na byzantskú misiu pri cisárskom dvore, teda kňazi, čo boli v súčasťou našej delegácie, mohli sa naučiť nové písmo a korigovať pripravené preklady.
Prvou knihou, ktorú Konštantín v Carihrade preložil z gréčtiny do cirkevnej slovenčiny ešte pred odchodom na Moravu, bol Evanjeliár (Aprakos). Boli to liturgické čítania, potrebné na slúženie bohoslužby v nedeľu a na sviatky.
Keď boli solúnski bratia aj so svojimi učeníkmi pripravení na cestu, išli sa predstaviť cisárovi, ktorý Konštantínovi odovzdal poverenie, dary a list pre Rastislava. V ňom Michal III. vyzdvihol veľký význam Konštantínovej misie, a najmä slovanského písma i slovanských bohoslužobných prekladov ako nástroja na šírenie kresťanstva v Rastislavovej ríši a u Slovanov. Misiu, pozostávajúcu z učencov, ale iste aj z obchodníkov, remeselníkov a umelcov, viedol Konštantín.
Na Moravu prišli niekedy v roku 863. Aby vynikol význam tejto cisárskej delegácie, niesli so sebou relikvie sv. Klementa, tretieho pápeža po apoštolovi Petrovi. To bola aj ich legitimácia na území rímskej cirkvi a vo sfére franskej moci. Niesli so sebou i byzantské právne texty a normy, ktoré neskôr sv.
O ich príchode do Rastislavovej ríše sa v Živote Konštantínovom lakonicky poznamenáva: „Keď (Konštantín) došiel na Moravu, s veľkou úctou ho prijal Rastislav…“ V Rímskej legende je o príchode byzantskej misie zapísané: „Keď s pomocou Božou prišli do tých krajov, dozvediac sa o ich príchode veľmi sa zaradovali, hlavne keď počuli, že nesú so sebou ostatky sv. Klementa a evanjelium, preložené do ich reči spomenutým Filozofom.
Hoci svätí bratia boli priatelia (možno aj príbuzní) s konštantínopolským patriarchom Fóciom, v cirkevno-politických záležitostiach sa obracali na Rím, nie na Konštantínopol. Nevieme, či to bola súčasť ich poverenia alebo iba ich rozhodnutie in situ, ale neostalo to bez následkov s rizikom prerušenia kontaktov s byzantskými cirkevnými centrami. Carihradský patriarchát po viacerých roztržkách s Rímom ťažko znášal, že Cyril a Metod úzko spolupracovali s rímskym patriarchom - pápežom.
Súčasník Konštantína Filozofa, pápežský bibliotekár Anastázius v Rímskej legende zaznamenal exaktne dôvody a okolnosti prvej cesty sv. bratov Cyrila a Metoda do Ríma: „Keď sa o tom všetkom (o ich účinkovaní a o výsledku ich práce na Morave) dopočul preslávny pápež Mikuláš, veľmi sa zaradoval nad tým, čo mu povedali o tom. Prikázal, ba aj apoštolským listom ich pozval, aby prišli k nemu. Keď bratia dostali ono posolstvo, veľmi sa zaradovali. Vďaky vzdávali Bohu, že ich uznali za takých, ktorí si zasluhujú, aby ich povolala Apoštolská stolica. Hneď sa teda vybrali na cestu. Vzali so sebou aj zopár svojich žiakov, o ktorých sa domnievali, že sú hodní prijať biskupskú hodnosť.
Historik Ján Hnilica v zhode s viacerými slavistami a historikmi zastáva názor, že byzantská delegácia už pri odchode z Konštantínopola k Rastislavovi plánovala cestu do Ríma, lebo ostatky sv.
Metod ako arcibiskup
Vrcholom Metodovho života bolo jeho vymenovanie za arcibiskupa a ustanovenie samostatnej cirkevnej provincie. Po Cyrilovej smrti (14. februára 869) prešla celá zodpovednosť za byzantskú misiu na Morave na jeho plecia. Cyril na smrteľnej posteli preniesol cisárske poverenie na brata Metoda.
Zlomom v jeho živote, ale aj celej misie bolo posolstvo panónskeho kniežaťa Koceľa (syna kniežaťa Pribinu), ktorý prosil pápeža, aby mu poslal učiteľa (biskupa) Metoda. Ako odpoveď na Koceľovu žiadosť Hadrián II. vydal v polovici roku 869 bulu Sláva na výsostiach Bohu a adresoval ju Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi. Opakovane ňou slávnostne potvrdil cirkevno-slovenské preklady liturgie.
Pápež vymenoval Metoda za svojho legáta pre slovanské územia a poveril ho odovzdať bulu slovenským kniežatám a rokovať s nimi o usporiadaní samostatnej cirkevnej provincie. V Blatnohrade prijal Metoda na ceste z Ríma knieža Koceľ. Uvedomil si nedostatočnosť takéhoto riešenia, preto sa rozhodol poslať ho znova do Ríma so žiadosťou, aby ho pápež vysvätil za arcibiskupa.
Pápež Hadrián II. videl v Koceľovej žiadosti dobrú príležitosť upevniť vzťahy mladej cirkvi v Panónii a na slovenskej Morave a vyhovel jeho žiadosti. Obnovil zaniknuté sriemske arcibiskupstvo, ktoré kedysi zahŕňalo územie niekdajšej Panónie, pripojil k nemu aj kraje rozprestierajúce sa severne od Dunaja a pridelil ich Metodovi. Pod Metodovu právomoc teda patrili stredoeurópske slovanské národy v Podunajsku. Koncom roku 869 sa Metod ujal cirkevnej správy v Panónii u Koceľa.
Metodovo pôsobenie ako misijného arcibiskupa nebolo bez konfliktov, lebo povolenie slovanských prekladov liturgie neznamenalo, že latinská liturgia stratila svoju dominanciu. Vo všetkých historických prameňoch je uvádzaná na prvom mieste. Latinské duchovenstvo sa odlišovalo aj kultúrno-civilizačne a zdá sa, že i cirkevno-dogmaticky. Na základe tejto správy pápež Ján VIII. zvláštnym listom z júna alebo júla 879 povolal arcibiskupa Metoda do Ríma, aby sa zodpovedal z obvinení.
Metod poslúchol a začiatkom roku 880 sa vydal na cestu. Pápež na zvolanej synode, ktorej sám predsedal, veľmi starostlivo preskúmal účinkovanie a učenie panónskeho arcibiskupa. Potvrdila sa Metodova pravovernosť. Dokazuje to pápežská bula Industriae tuae, adresovaná Svätoplukovi v júni 880.
Pre Svätopluka a jeho veľmožov sa môžu, podľa ich vlastného želania, slúžiť sv. Arcibiskup Metod dosiahol v Ríme najúžasnejšiu vec našich starých dejín - ustanovenie samostatnej cirkevnej provincie. Pápežská bula z júna 880, adresovaná kráľovi Svätoplukovi, obsahuje okrem významných výsad najvýznamnejšie privilégium. V bule sa uvádza, že Svätoplukovo posolstvo, vedené Metodom a veľmožom Zemežízňom, požiadalo pápeža, aby prijal kráľa Svätopluka a celú jeho dŕžavu pod priamu ochranu Svätej stolice. Pápež Ján VIII. tejto Svätoplukovej žiadosti vyhovel.
Významný medievalista a odborník na cyrilo-metodskú problematiku Richard Marsina sa domnieva, že iniciátorom tohto diplomatického kroku mohol byť Svätoplukov dvorný kňaz a vyslanec Ján z Benátok.
Cyril a Metod prinášajú vieru na Veľkú Moravu
Aký je cyrilo-metodský odkaz súčasným Slovákom?
V prvom rade je to vedomie, že sme sa ako prvý slovanský národ pokúsili vytvoriť autonómnu svojskú kultúru, ktorá potom priniesla mnohonásobné ovocie u južných a východných Slovanov. Tento kultúrny impulz sa nám zafixoval do národného podvedomia a pomohol nám prežiť na kolbišti mocenských záujmov v strede Európy. Hoci sme prijali kresťanstvo pred cyrilo-metodskou misiou, za jeho intenzívne prežívanie vďačíme solúnskym bratom.
Historické dedičstvo cyrilo-metodskej misie nesmieme však zužovať iba na náboženskú oblasť. Jej prostredníctvom sa záber tejto misie a z nej plynúcej tradície vejárovite rozvinul do všetkých oblastí kultúry, vedy, národnej ideológie a politiky. Držme tieto skvosty čisté. Nedovoľme urážať toto naše kultúrno-civilizačné dedičstvo. Usilujme sa ovládať a osvojovať si poznatky kritickej historiografie z tejto oblasti, aby sme neskĺzli do ríše bájok a mýtov, ktoré plodia len hádky a nedorozumenia. Vznešená cyrilo-metodská myšlienka si to nezaslúži.
Časová os života a pôsobenia svätých Cyrila a Metoda
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| cca 815 | Narodenie Metoda v Solúne |
| cca 827 | Narodenie Cyrila v Solúne |
| 860 | Misia bratov na území dnešnej Ukrajiny ku Chazarom |
| 863 | Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu |
| 867 | Cesta do Ríma za pápežom Hadriánom II. |
| 869 | Smrť Cyrila v Ríme |
| 869 | Metod vymenovaný za arcibiskupa Panónie |
| 870 | Uväznenie Metoda vo Švábsku |
| 880 | Pápež Ján VIII. vydáva bulu Industriae Tuae, potvrdzujúcu Metoda ako arcibiskupa |
| 885 | Smrť Metoda na Veľkej Morave |