Trenčín, jedno z najstarších a najkrajších miest Slovenska, sa pýši bohatou históriou, ktorá sa odráža v jeho kultúrnych pamiatkach. Dominantou mesta je Trenčiansky hrad, ktorého dejiny siahajú do čias Veľkej Moravy. Okrem hradu a iných historických budov, mesto ponúka aj množstvo sakrálnych stavieb, vrátane Evanjelického kostola, ktorý je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta.
Počiatky Reformácie v Trenčíne
Začiatkom 16. storočia sa aj v Trenčíne udomácnili myšlienky Lutherovej reformácie. Rozvoju reformácie priala skutočnosť, že sa na jej stranu pridala rodina Iléšháziovcov, najmä Gašpar Iléšházi. Vtedy bola evanjelická cirkev celé jedno storočie v Trenčíne väčšinová. Evanjelikom v tom čase patril aj farský kostol pod hradom. Trenčín sa stal významným strediskom reformácie pre celé Považie a svedčí o tom aj skutočnosť, že sa v ňom konali významné cirkevné zhromaždenia.
- 5. októbra 1580 sa tu konala I. synoda, ktorá prijala zákony troch seniorátov: Trenčianskeho, Oravského a Liptovského.
- Evanjelická cirkev v Hornom Uhorsku sa od katolíckej vrchnosti osamostatnila až na synode v Žiline v roku 1610.
- V Trenčíne sa 27. januára 1619 konala II. synoda a 17. marca 1642 aj III.
V čase protireformácie Iléšháziovci konvertovali. Farský kostol pod hradom museli evanjelici odovzdať katolíkom a niekoľko rokov sa stretávali v drevenom kostole Pod hríbom. Začiatkom 18. storočia ohrozoval Trenčín nielen hlad a mor, ale vypukol aj požiar, ktorý zničil celé vnútorné mesto a takmer celé predmestie. Zhorel aj evanjelický drevený kostol. Evanjelici sa potom zhromažďovali v stodole jedného z členov cirkevného zboru na Hornom Šianci.
Tolerančný Patent a Výstavba Kostola
Po prijatí Tolerančného patentu si evanjelici postavili v Trenčíne vlastný kostol. Posvätili ho 29. septembra 1794 na sviatok svätého Michala. Kostol je pozdĺžny, halový, so sedlovou strechou a cibuľovou vežou na priečelí. V roku 1889 postavili pri kostole novú faru, ktorá slúžila cirkevnému zboru do roku 1978, kedy ju štát cirkvi vyvlastnil a dal asanovať.
Prestávby a Úpravy Kostola
Podstatnou prestavbou prešiel evanjelický kostol najmä v roku 1935, kedy dostal interiér novú podobu. Bola premiestnená kazateľnica a postavený nový oltár, nad ktorým dominuje kríž z tmavočervenej žuly s korpusom Ježiša Krista z bieleho mramoru od akademického sochára Jozefa Pospíšila. V kostole pribudol aj nový chór. Opravený kostol posvätil 29. septembra 1935 biskup Západného dištriktu Dr. Samuel Štefan Osuský. Vstupné dvere sú dielom trenčianskeho medikováča Artura Michalca. Ďalšia veľká oprava kostola sa konala v rokoch 1985 - 1987, kedy zbúrali starú a pristavili novú sakristiu a na vežu nainštalovali nové hodiny. Posviacku vykonal generálny biskup ThDr.
Evanjelický kostol je prístupný len počas bohoslužieb.
V Trenčíne sa podarilo v ostatných rokoch zrekonštruovať historické centrum a mnohé pamiatky. Medzi tie najzaujímavejšie patrí samozrejme Trenčiansky hrad, Mierové námestie s morovým stĺpom, farské kryté schody, farský kostol, mestská brána z 15. storočia.
Konfesionálna Príslušnosť v Trenčianskom Kraji
Podľa údajov k 1. januáru 2021 v Trenčianskom kraji žije 577 464 obyvateľov, čo predstavuje zhruba 10 % slovenskej populácie. Konfesionálna charakteristika kraja:
- Rímskokatolíci: 58,05 % (335 222)
- Luteráni: 7,15 % (41 278)
- Gréckokatolíci: 0,52 % (2 979)
- Pravoslávni: 0,14 % (817)
- Kalvíni: 0,09 % (539)
- Bez náboženského vyznania: 26,5 % (152 586)
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov, z ktorých Bratislavský (1 kostol), Myjavský (8 kostolov) a Považský (22 kostolov) sú začlenené do Západného dištriktu ECAV na Slovensku na čele s biskupom Jánom Hroboňom, a Turčiansky seniorát (9 kostolov) patrí do Východného dištriktu ECAV na Slovensku, ktorého biskupom je Peter Mihoč.
V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi prvou tretinou 16. a druhou polovicou 17. storočia bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy).
Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám, čo je po Žilinskom kraji (69 obcí) druhý najvyšší počet.
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich z celkového počtu 11 má štatút národnej kultúrnej pamiatky sedem:
- rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia)
- rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie)
- rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (18. storočie)
- rímskokatolícky Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (18. storočie)
- rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (18. storočie)
- Evanjelický kostol (18. storočie)
- rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (20. storočie)
V TSK nestoja kostoly či chrámy, ktoré by boli na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia - prezentovaný je pôdorys zaniknutého kostola. Sedem najstarších stojacich kostolov pochádza z 12. storočia, z nich najstarší je pravdepodobne rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku, miestnej časti Klátovej Novej Vsi.
Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).
Tabuľka: Počet a Podiel Kostolov Podľa Denominácie v Trenčianskom Kraji
| Denominácia | Počet | Podiel |
|---|---|---|
| Rímskokatolícke kostoly | 264 | 86,27 % |
| Evanjelické kostoly | 40 | 13,07 % |
| Gréckokatolícky chrám | 1 | 0,33 % |
| Pravoslávny chrám | 1 | 0,33 % |