Evanjelický chrám Svätej Trojice, nachádzajúci sa v historickom centre Prešova pri Konkatedrále sv. Mikuláša, je významnou pamiatkou mesta. Tento chrám je jednou z mála protestantských stavieb postavených v období reformácie.
Pohľad na Chrám svätej Trojice v Prešove.
Založenie a Výstavba
Evanjelici i kalvíni používali dovtedy väčšinou staršie gotické, predtým katolícke chrámy a iba výnimočne si budovali nové. V Prešove nastala takáto situácia v prvej polovici 17. storočia, keď natoľko vzrástol počet maďarských mešťanov, že im prestal postačovať kostolík na Slovenskej ulici, slúžiaci dovtedy ako maďarský evanjelický chrám. Nový maďarský kostol rozhodla mestská rada postaviť na námestí vedľa nemeckého, na mieste už zaniknutého stredovekého kostola sv. Ladislava.
Základný kameň bol slávnostne položený 25. júla 1642. Pri tejto príležitosti predniesol kázeň vtedajší slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ a historik Jakub Jakobeus. Stavba chrámu trvala päť rokov a ukončená bola slávnostným vysvätením 16. júna 1647.
Pamiatkou na ňu je kamenná tabuľa s latinským nápisom, umiestnená nad hlavným portálom. Kostol bol riešený ako typické renesančné jednolodie s trojbokým zakončením, speváckymi tribúnami na poschodí po oboch stranách lode a organovou emporou na severnej strane.
Dejiny a Peripetie
Ďalšie osudy chrámu spolu so susedným kolégiom sú potom vlastne kronikou dejín reformácie a protireformácie v meste. Po prvý raz skonfiškovali úrady kostol r. 1670, po potlačení Vešeléniho sprisahania. O tri roky, po krátkom obsadení mesta kurucmi, dostali chrám jezuiti, ktorí sa vtedy usadili v rovnako zhabanej budove kolégia.
Vlastnili ho 89 rokov. Počas tohto obdobia došlo k niektorým stavebným úpravám. Najvýznamnejšou z nich bolo prepojenie severnej empory klenutou zastrešenou chodbou, spájajúcou chrám s južným traktom budovy kolégia. Po rozpustení Spoločnosti Ježišovej pápežom Klementom XIV. r. 1773 sa dostal kostol do majetku komory a r. Evanjelikom sa ho podarilo získať za 6000 zlatých iba s pomocou cisára a kráľa Jozefa II.
Interiér Chrámu Svätej Trojice.
Od roku 1783 sa stal chrám opäť majetkom evanjelickej a. v. cirkvi. Od začiatku až do roku 1945 ho spoločne používali oba zbory, slovenský a nemecký (neskôr maďarsko - nemecký) a oba sa podieľali na jeho udržiavania opravách.
Naposledy vyhorel r. 1913. Požiar vtedy úplne zničil oltárny obraz a silne poškodil organ i oltár. Posledná dôkladná obnova kostola prebehla v r.
Architektúra a Stavebný Vývoj
Pôvodne gotický kostol postavený v roku 1413. Barokovo bol prestavaný v roku 1757, reštaurovaný v roku 1900 a opravovaný v rokoch 1939 - 1940, a v roku 1949.
Kostol je trojloďová pseudobazilikálna stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, v lodiach má krížové rebrové klenby, dosadajúce hladko na polygonálne piliere, ktorými sú bočné lode oddelené od strednej. Klenby bočných lodí dosadajú na obvodové múry pomocou ihlancových konzol doplnených štítmi. Presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou, stojacou na rímsach vtiahnutých pilastrov.
Vonkajšia architektúra má oporné piliere na lodi a barokizovanú vežu na čelnej fasáde. Nad vstupným portálom je gotická pamätná tabuľa s minuskulovým nápisom z roku 1413 vzťahujúcim sa na výstavbu kostola. Druhá nápisová tabuľa je v zamurovanej časti okna na veži.
Rokoková kazateľnica bola nezvyčajného tvaru, z polovice 18. storočia s bohatou rokajovou výzdobou a skupinou anjelikov s krížom na zvukovej strieške. Zachovala sa iba strieška. Ostatné zariadenie interiéru je novšie.
Interiér a Výzdoba
Z vnútorného zariadenia pôvodného chrámu sa zachovali niektoré renesančné lavice z konca 17. st. a stally (neskorobarokové stolice z poslednej tretiny 18. st.). Stally sa nachádzajú v sanktuáriu po bokoch oltára. Sú to drevené neskorobarokové lavice z poslednej tretiny 18. st.
Kazateľnica pochádza z r. 1876. Na vonkajšej strane zábradlia súčasnej kazateľnice sú reliéfy evanjelistov. Vo vnútri kostola hneď vedľa kazateľnice je pamätná doska so symbolmi mreží, okov, reťaze, vtáka a signatúrou Ž 124, V7. Ide o pamätnú tabuľu evanjelického farára Mateja Bahila (Bahyl, 1706-1761), ktorý bol v rokoch 1734-1746 farárom v Prešove.
Oltár
Dominantou kostola je oltár postavený v klasicistickom slohu v r. 1865. Uprostred je obraz s biblickým námetom Ježiš so Samaritánkou. Pôvodný obraz namaľoval dvorný maliar britskej kráľovnej Viktórie Karol Brocký.
Plán na jeho výstavbu vyhotovili stavitelia Béla Gerster a Frey. Z dreva ho postavil peštiansky staviteľ Ján Maršalko. Na oltári je dominantný obraz s biblickým námetom Ježiš so Samaritánkou (Jn 4, 1-30). Namaľoval ho Karol Brocký (1807-1855), dvorný maliar britskej kráľovnej Viktórie.
Nad obrazom je v kruhovom medailóne stvárnený Baránok ležiaci na čiernej knihe, z ktorej vyžarujú zlaté lúče. Baránok symbolizuje nevinnosť Ježiša Krista a kniha s lúčmi zas jeho učenie - evanjelium.
Oltár v Chráme svätej Trojice s obrazom Ježiša so Samaritánkou.
Organ
Organ z r. 1642 patrí medzi najkrajšie barokové pamiatky Prešova a bol postavený v rokoch 1642-1647. Posledná veľká rekonštrukcia organu s jeho vyladením sa vykonala v r. 1997 za účinkovania farára ev.
Na vrchole organu je plastika židovského kráľa Dávida (1012-972 pr. Kr.), hrajúceho na harfe. Po bokoch organovej skrine sú štyri plastiky anjelov. Dvaja anjeli stojaci pri horných píšťalách držia v rukách trúbky a palmové listy. Ďalší dvaja, nachádzajúci sa nižšie, znázorňujú hru na huslliach.
Výzdoba Chrámu Sv. Trojice je pomerne strohá, čo zodpovedá duchu protestantizmu. Sakristia je umiestnená vľavo od oltára. Zaujmú najmä vzácne renesančné dvere zo 16. st.
Svätá Terézia Potvrdila: Čo duša cíti keď navštívite jej hrob — MÁLOKTO TO VIE!
Krypta
Pod ľavým schodiskom je bočná krypta s pozostatkami štyroch obetí Prešovského krvavého súdu z r. 1687. V chrámovej krypte sú pozostatky 17 jezuitských mníchov a superiora, ktorých tam pochovali v priebehu 18. st.
Hudobná Kultúra v Chráme
| Obdobie | Významné udalosti a osobnosti |
|---|---|
| 17. storočie | Prevažne protestantská kultúra, inventár hudobnín dokladá známosť S. Capricorna, Prešovský graduál (1635-1642). |
| 18. storočie | Pôsobenie organistov ako Jacobus Zelencsik, Paulo Fejervary, Georgio Torner a ďalší. |
Hudobná kultúra miest sa už od stredoveku pestovala na pôde kostolov, kláštorov, škôl, v neskorších obdobiach aj divadiel, hudobných spolkov či hudobných škôl.
Pre 17. storočie je charakteristická prevažne protestantská kultúra. Mecenášmi hudobného života ostali naďalej mestá, cirkev a šľachta, a to ešte vo väčšej intenzite.
Najcennejšou a vlastne jedinou hudobnou pamiatkou tohto obdobia je Prešovský graduál (Graduale Ecclesiae Hungaricae Epperiensis, 1635-1642), napísaný kantorom D. Bánskym pre maďarskú komunitu, nachádza sa v archívnych depozitoch Budapešti.
V čase postavenia organa v roku 1634 bol prešovským organistom Johann Heinrich, v roku 1643 bol v slovenskom kostole v Prešove organistom Samuel Benedicti, v roku 1950 získal Prešov vynikajúceho a skúseného organistu Juraja Plotza, ktorý sa stal na ďalšie desaťročie jedným z najaktívnejších mestských hudobníkov.
Z hľadiska potenciálnej hudobnej tvorby uvedieme mená niektorých organistov a trubačov v krátkom historickom priereze ale logickým výberom. V 18. a prvej polovici 19. storočia pôsobili ako organisti títo hudobníci: Jacobus Zelencsik, Paulo Fejervary, Georgio Torner, Andrea Volanek, Josepho J. Lenger, Josepho Pantke, Joannes Szilvay, Christop...
tags: #evanielicky #farar #presov #foto