Kráľovské mesto Kežmarok patrí k najkrajším mestám Slovenska. Od nepamäti patril k významným mestám Spiša, čo sa odzrkadlilo najmä v historických pamiatkach mesta. V minulosti na základe svojho významu mesto získalo od panovníkov rôzne výsady a privilégiá. Mestské práva mu boli udelené už v 13. storočí, slobodným kráľovským mestom sa stal Kežmarok až koncom 14. storočia.
Počas storočí boli v priestore mesta vybudované rôzne architektonické pamiatky. Mestskú pamiatkovú rezerváciu v Kežmarku tvoria rôzne pamiatky. Medzi ne patrí aj škola pri evanjelickom kostole, ktorá zohrala významnú úlohu v histórii mesta a vzdelávania na Spiši.
Pri návšteve Kežmarku by ste rozhodne nemali vynechať jeho historické centrum s Kežmarským hradom, radnicou, neskorogotickou Bazilikou sv. Kríža, Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali r. Na základe množstva historických pamiatok, ale i jeho výbornej polohe, sa stal Kežmarok jedným z centier cestovného ruchu na Spiši.
Evanjelické lýceum v Kežmarku
Evanjelické lýceum v Kežmarku
S príchodom reformácie do Kežmarku sa charakter pôvodnej školy zmenil v roku 1531 na protestantské gymnázium. V rokoch 1787 - 1852 pri osemtriednom gymnáziu vznikli akademické triedy. Tým sa škola zmenila na lýceum. Evanjelické lýceum v Kežmarku patrilo k 4 lýceám na Slovensku. V roku 1852 sa napokon lyceálne triedy zrušili a škola bola opäť gymnáziom.
Kežmarské lýceum vďaka vynikajúcim pedagógom a náboženskej a národnostnej tolerancii navštevovali študenti z celej strednej Európy. Študovali tu najznámejší literáti, maliari, vedci, lekári, politici či vojenskí hodnostári (P. O. Hviezdoslav, Jan a Samo Chalupka, Janko Jesenský, Martin Kukučín, Karol Kuzmány, Martin Rázus, Pavol Jozef Šafárik, Ladislav Medňanský, Jur Hronec, Aurel Stodola, Vojtech Alexander, Daniel Fisher, Pavol Kray a ďalší).
V súčasnosti sa v priestoroch lýcea nachádza jedna z najväčších školských historických knižníc v strednej Európe, knižný fond pozostáva zo 150-tisíc kníh. Pri evanjelickom lýceu neskôr vyrástlo nové lýceum, dnes má názov Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava na pamiatku známeho básnika, ktorý študoval na evanjelickom lýceu v rokoch 1865-1870.
Významné dátumy v histórii školy:
- 1383 - 1392 - prvé zmienky o existencii kežmarskej mestskej školy.
- 1531 - počas reformácie dostala škola počas jedného roka charakter protestantského gymnázia. Prvá budova gymnázia stála pri Bazilike sv. Kríža.
- 1787 - 1852 popri osemtriednom gymnáziu boli aj akademické triedy s katedrou teológie filozofie a práva, škola sa tým stala lýceom.
- 1943/44 - posledný školský rok existencie Nemeckého ev. a. v.
Lýceálna knižnica
Nakoľko sa počas celej doby existencie rozrastala školská knižnica, táto zostala v budove fungovať dodnes. Je jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe. V nej sa nachádza 150 tisíc zväzkov kníh, 53 prvotlačí vytlačených od vynájdenia kníhtlače v roku 1500. V Evanjelickom lýceu - Lýceálnej knižnici je najväčšia zbierka tlače 16. storočia na Slovensku, z tohto storočia je až 2600 kníh.
Nový evanjelický kostol
Nový evanjelický kostol je postavený v eklektickom štýle s nevšednými orientálnymi prvkami s vzhľadom podobným synagóge a netradičným červeno-zeleným sfarbením. Vznikol v druhej polovici 19. storočia, keď sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového chrámu, nakoľko drevený už nespĺňal bezpečnostné podmienky. Nový kostol bol vysvätený až 2. decembra 1894. Ku kostolu bolo roku 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho.
Nový evanjelický kostol v Kežmarku
História kostola
V druhej polovici 19. storočia delegácia cirkvi navštívila r. 1870 pôvodom dánskeho stavebného inžiniera Teofila von Hansena, v tej dobe hlavného krajinského architekta a profesora architektúry na Akadémii vied vo Viedni, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty a tie - ako hovorí tradícia - boli pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou. Nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Jedinečnosť projektu Kežmarčanov zaujala - zrejme boli presvedčení, že podobná stavba sa v strednej Európe nenájde. sa položil základný kameň. Práce pokračovali veľmi rýchlo už roku 1880 bol kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila na neuveriteľných jedenásť rokov, a preto bol kostol ukončený a vysvätený až 2. decembra 1894.
Práce na stavbe kostola riadil kežmarský staviteľ Viktor Lazary. z neznámych príčin predĺžila o cca 10 m a jedno okno - celkovo je dlhá 80 m a široká 20 m. Stavba kostola skutočne upútala každého svojím vzhľadom podobným synagóge, avšak i mešite, no tak isto aj netradičným červeno - zeleným sfarbením. Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia. V lodi je strop delený klenbovými pásmi. Strop zdobia arabesky, vysoké okná, šesťcípe dávidovské hviezdy. Vo všetkom vládne presná symetria - dve kazateľnice, dva rady lavíc - na ľavej strane sedeli muži, na pravej ženy. Do kostola na prízemie a organový chór sa zmestí vyše 900 sediacich osôb. Na chóre, ktorý spočíva na neorománskych stĺpoch z čierneho tureckého mramoru, je organ - výrobok firmy Rieger z r. 1894. Je dvojmanuálový a má 30 registrov.
Mauzóleum Imricha Thökölyho
Ku kostolu bolo roku 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 - 1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Vstup do mauzólea pripomína výsek z kežmarského hradu renesančnými atikami, v ktorom sa Thököly narodil. Nad dverami je erb rodiny Thököly, po stranách postavy povstaleckých - kuruckých bojovníkov. Oproti mauzóleu je na podobu vchodu do mauzólea zhotovený drevený nástenný pomník Kežmarčanom - evanjelikom, ktorí padli počas I. svetovej vojny.
Ku kostolu je schodišťom pripojená vysoká veža na spôsob kampanily, v ktorej sú umiestnené tri zvony, zhotovené zlievárenskou spoločnosťou v nemeckej Bochumi roku 1893 na náklady evanjelickej a. v. cirkevnej obce v Kežmarku. Zvony boli dovezené do Kežmarku 24.novembra 1893. Generálna oprava kostola sa uskutočnila v rokoch 1969 - 1972, interiér bol opravený v r. 1989 - 1991.
Novy Evanjelický kostol Kežmarok
Hudobná škola v Kežmarku
Hudobná škola v Kežmarku (1931) patrí v rámci východoslovenského regiónu k trom najstarším hudobným školám. O vznik hudobnej školy sa zaslúžil predovšetkým gymnaziálny profesor Dr. Alfons Nitsch, ktorý bol počas svojho pôsobenia v Kežmarku (1922-1938) jednou z vedúcich osobností nemeckého hudobného života. V súlade s platnými štátnymi predpismi mal školu viesť riaditeľ a spravovaním školských záležitostí bolo poverené 24 členné kuratórium. V kuratóriu boli zastúpení členovia okresného vzdelávacieho výboru a predstavitelia tých spoločností a spolkov, ktoré školu akýmkoľvek spôsobom podporovali. Hudobná škola bola podriadená správe ministerstva školstva a národnej osvety (ďalej len MŠANO) v Bratislave a dohliadal na ňu hudobný inšpektor (v tom čase Mikuláš Schneider-Trnavský).
Po dohode medzi hudobnou školou a evanjelickým cirkevným zborom sa vyučovalo v Evanjelickej dievčenskej meštianskej škole (Ev. Náklady boli z väčšej časti pokryté zo školného (dovtedy bolo prihlásených 100 žiakov a očakávalo sa, že tento počet môže narásť na 120). K priaznivej finančnej situácii hudobnej školy do značnej miery prispel Spišský nemecký spevácky spolok (Zipser deutschen Sängerbund), ktorý škole už v júni 1931 jednohlasne schválil bezúročnú pôžičku na objednávku nevyhnutných klavírov v hodnote 4 600 korún.
Od hudobnej školy sa očakávalo, že bude prínosom nielen pre Kežmarok, ale aj pre celý Spiš (Wie wertvoll diese Schule für die Zips sein wird, kann sich erst in der Zukunft zeigen). Jej úlohou bolo zabezpečiť mládeži dôkladné a jednotné hudobné vzdelanie, a súčasne umožniť svojim absolventom uplatniť sa v hudobných inštitúciách.
Hudobná škola vznikla v období, keď v Kežmarku pulzoval bohatý hudobný život. Okrem rôznych domácich speváckych zborov a orchestrov sa na ňom podieľali aj hosťujúci umelci a operetné súbory. Prvý učiteľský zbor hudobnej školy tvorili tri učiteľky hry na klavíri - riaditeľka Matilda Alexandrová, Vilma Szenczyová, Nelly Szelényiová a dvaja učitelia hry na sláčikových nástrojoch - Karol Brandl (husle, violončelo) a Anton Nechwatal (husle), ktorý vyučoval aj hru na gitare.
Čo sa týka národnostného zloženia, dve tretiny z celkového počtu záujemcov predstavovali nemeckí žiaci, skromnejšie zastúpené boli deti maďarskej a slovenskej národnosti. Do hudobného života sa hudobná škola zapojila 10. marca 1932, keď usporiadala prvý verejný žiacky koncert.
Po vzniku prvej Slovenskej republiky (1939) z Kežmarku postupne odišli traja významní predstavitelia nemeckého hudobného života - v r. 1938 bol Dr. A. Nitsch preložený do Brna, Dr. F. Repp odišiel do Viedne, kde sa neskôr habilitoval, a v r. 1939 do Bratislavy odišiel E. Hobinka, ktorý o rok neskôr prijal post riaditeľa na tamojšej Nemeckej učiteľskej akadémii.
Záver
Škola pri evanjelickom kostole v Kežmarku zohrala nezastupiteľnú úlohu v histórii mesta a celého Spiša. Jej význam pre vzdelávanie, kultúru a náboženský život je nespochybniteľný. Aj dnes sú budovy kostola a lýcea dôležitými pamiatkami, ktoré pripomínajú bohatú históriu tohto regiónu.