V tomto článku sa pozrieme na životy dvoch apoštolov, svätého Filipa a svätého Šimona, ktorí zohrali významnú úlohu v šírení kresťanstva. Preskúmame ich pôvod, skutky, smrť a odkaz, ktorý zanechali v kresťanskej tradícii.
Svätý Filip, apoštol
Sviatok svätého Filipa sa slávi 3. mája. Apoštol Filip sa narodil v Betsaide v Galilei. Podobne ako Ondrej a Peter bol rodákom z galilejského mesta Betsaida. Zrejme bol učeníkom Jána Krstiteľa. V evanjeliách sa spomína niekoľkokrát v zozname apoštolov (Mt, Mk, Lk a aj v Sk). Okrem toho sa spomína ešte na niekoľkých miestach, napr. v Jánovom evanjeliu, kde sa ho istí Gréci pýtali na Ježiša. Bol povolaný samotným Ježišom a doviedol k nemu aj Natanaela.
Jn 1,44: „Zase nasledujúceho dňa chcel Ježiš vyjsť do Galilee a našiel Filipa a povedal mu: Poď za mnou!“
Napriek tomu, že medzi apoštolmi mal pomerne významné postavenie, evanjeliá ho spomínajú pomerne málo. Bol prítomný pri zázračnom rozmnožení chleba. Na zhromaždení obrovského davu ľudí sa Ježiš spýtal Filipa, kde by mohli zohnať pre nich jedlo. Filip odvetil, že na nasýtenie takého množstva ľudí by nestačili ani osemmesačné zásoby chleba.
Keď sa s Ježišom chceli stretnúť Gréci, oslovili najprv Filipa. Filip sa v evanjeliu tiež spomína pri poslednej večeri, kedy požiadal Ježiša, aby im ukázal Otca.
Kresťanský spisovateľ Klement Alexandrijský uvádza, že Filip bol ženatý a mal deti; jedna z jeho dcér bola vraj vydatá. Podľa neskoršej cirkevnej tradície Filip po Ježišovom zmŕtvychvstaní kázal a konal zázraky. Veľa cestoval; prešiel Galileu, Grécko, Sýriu a Frýgiu.
Cirkevná tradícia tvrdí, že Filip hlásal evanjelium v Skýtii (región v strednej Eurázii), Sýrii a Frýgii (Turecko). Táto tradícia však do značnej miery pochádza zo Skutkov Filipa, pochybného textu zo štvrtého storočia, ktorý spája pravdivé správy s legendami, vrátane príbehu o drakovi.
V Lukášovi a Matúšovi sa nemenovaný učeník pýta Ježiša, či môže pochovať svojho otca predtým, ako ho bude nasledovať. Ježiš odpovedá (zdanlivo tvrdo): „Nechajte mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych, ale vy choďte a hlásajte Božie kráľovstvo“ (Lukáš 9, 60). Klement Alexandrijský, ktorý žil v druhom a treťom storočí, tvrdil, že týmto nemenovaným učeníkom bol Filip: „Ak citujú Pánove slová Filipovi: „Nech mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych, ale ty ma nasleduj.
Je ťažké povedať, ako Filip zomrel, najmä preto, že si ho na začiatku pomýlili s Filipom Evanjelistom a existujú protichodné správy. Jeden záznam hovorí, že zomrel prirodzenou smrťou. Ďalší hovorí, že bol sťatý. Alebo ukameňovaný na smrť. Alebo ukrižovaný hore nohami. Zdá sa, že väčšina z najstarších tradícií poukazuje na to, že bol umučený v Hierapolise. Polykrates z Efezu v liste pápežovi Viktorovi povedal: „Hovorím o Filipovi, jednom z dvanástich apoštolov, ktorý je uložený v Hierapolise.“
Caius Presbyter (kresťanský spisovateľ v treťom storočí) napísal: „A potom boli v Hierapolise v Ázii štyri prorokyne, dcéry Filipa.
Svätý Babylas, biskup, mučeník - 24. 1.
Socha sv. Socha sv. Babylas bol asi od roku 238 biskupom mesta Antiochia (dnes Antakya, južné Turecko). Nemáme o ňom veľa správ. Biskup Leontius, ktorý bol biskupom Antiochie o sto rokov neskôr, uvádza z jeho života udalosť, keď Babylas zabránil cisárovi Filipovi I. Arabovi s manželkou vstúpiť do chrámu. Filip totiž zabil svojho predchodcu Gordiána III. Babylas ho žiadal, aby najskôr robil pokánie za tento čin. Biskup Babylas zomrel ako mučeník okolo r. 250 počas prenasledovania za cisára Trajána Décia. Historik Euzébius tvrdí, že to bolo vo väzení počas čakania na popravu. Sv. Ján Chryzostom zase hovorí, že ho sťali. V niektorých spisoch sa uvádza, že spolu so sv. Babylasom boli umučené aj tri deti: Barbadus (12 r.), Apolónius (9 r.) a Urban (7 r.). Babylas bol pochovaný blízko pohanského chrámu boha Apolla. Roku 352 nechal cisár Konštantín Gallus na mieste pohanského chrámu postaviť kresťanský, kam potom preniesli aj pozostatky sv. Babylasa. Gallov brat Julián Odpadlík, ktorý sa stal cisárom po ňom, nechal pozostatky z chrámu odniesť a miesto „očistiť“ - znova zasvätiť pohanskému bohu Apollovi. Chrám v roku 362 vyhorel. Relikvie sv. Babylasa sa ocitali na rôznych miestach. Sv. Ján Chryzostom
Zomrel v frýgskom meste Hierapolise, kde ho podľa tradície ukrižovali dolu hlavou (po bičovaní a kameňovaní). Tu ho aj pochovali. Jeho pozostatky neskôr preniesli do Ríma a uložili v Bazilike Dvanástich svätých apoštolov. Tu sú spolu s ostatkami ďalšieho z apoštolov, Jakuba Menšieho, uložené dodnes.
Svätý Filip sa často objavuje ako námet umeleckých diel (obrazov i sôch). Býva zobrazovaný s krížom, na ktorom podľa starokresťanskej tradície trpel, s pecňami chleba ako spomienkou na nasýtenie päťtisícového zástupu alebo s hadom, ktorého vyhnal z Martovho chrámu v Hierapolise. Ako populárnemu svätcovi je mu zasvätených množstvo sakrálnych stavieb, pričom často ide o dvojité zasvätenie so sv. Jakubom - na Slovensku napr. Kostol svätých Filipa a Jakuba v bratislavskej Rači, Kostol svätých Filipa a Jakuba v Kozárovciach, v Liptovskej Teplej a ďalších obciach. V anglickom Birminghame stojí baroková katedrála zasvätená sv. Filipovi.
Filipovo meno má dve časti. Tá prvá je sloveso φιλεω (fileó), ktoré znamená milovať alebo ako podstatné meno milovaný alebo priateľ. Toto slovo opisuje súlad medzi dvoma osobami; taký súlad, pre ktorý sa rozhodnete a na ktorom budete pracovať. Nie je to láska o pocitoch, ale o rozhodnutiach, o zhode. Druhá časť Filipovho mena je zo slova ιππος (hippos) - a áno, znamená kôň.
Ľudia v staroveku nemali kultúru domácich zvierat ako my. Keď mali domáce zvieratá, nebolo to preto, lebo sa s nimi chceli kamarátiť. Ako hovorí jeden múdry blog, staroveké spoločnosti boli založené na ľudskom kontakte namiesto náhrad ako je TV, sociálne mádiá a domáci miláčikovia.
V tej dobe neexistovalo ani rekreačné jazdenie na koňoch. Doprava sa vykonávala pomocou tiav alebo somárov a voly zvyčajne ťahali pluh. Nektoré zvieratá boli veľmi dobré v jednej konkrétnej úlohe a stali sa jej synonymom. Napríklad ťavy boli doslova známe ako jednotka obchodu na veľké vzdialenosti; starosvetský ekvivalent moderného kamiónu alebo nákladného vlaku. Kôň bol tiež známy ako jednotka mobilnej armády; alebo starosvetský ekvivalent moderného tanku alebo džípu.
Preto napríklad žalmista mohol písať o ľuďoch, čo vkladajú dôveru do vozov a do koní a myslieť na vojenskú silu. Dôverovať čomukoľvek viac ako Bohu je problém.
A preto je aj v Deuteronomiu, 5.knihe Mojžišovej tento zákaz: Nesmie mať mnoho koní. Nesmie vodiť ľud späť do Egypta, aby si obstaral viac koní, lebo Hospodin vám povedal: ‚Nikdy sa už nevracajte touto cestou! Nejde o to, žeby bol chov koní zlý, kdeže! Izraelskému kráľovi bolo zakázané rozširovať vlastnú armádu na úkor dôvery voči Bohu. A presne v tom je háčik pri mene Filip. To meno znamená presný opak - teda niekoho, kto sa spolieha na svoju silu, na svoje vojenské znalosti a schopnosti viac, ako na čokoľvek iné.
A myslím, že to sa deje nielen pri Filipoch. Spoliehame sa na to, čo vieme, čo dokáže naša hlava alebo naše ruky, dôverujeme svojim svalom, svojmu jazyku, svojej hlave.
Takže? Všetkým Filipom zo srdca prajem, aby sa odvážili spoľahnúť na Boha viac ako na čokoľvek iné. Aby vedeli dať priestor niečomu neznámemu, aby nechali plánovať Jeho.
V prvom rade: to, že bol Filip v Samárii, bolo veľmi, ale naozaj veľmi významné.
Filipovo meno v zoznamoch učeníkov v evanjeliách: Matúš 10,3 . Marek 3,1 .
Ešte niečo k Filipovi ako k teoretickému učeníkovi Jána Krstiteľa a tomu, že prešiel k Ježišovi. bolo to správne? opustiť jedného učiteľa a ísť k inému? áno. lebo sám Ján hovoril, že podstatný je “ten, ktorý príde po mne”. Filip, ak teda bol naozaj jeho učeníkom, rozumel. a z dejín cirkvi vieme, že stále existovala skupina “kresťanov”, ktorí nasledovali Jána a brali ho ako Mesiáša. buď sa s tým - pri kázaní o Kristovi - vyrovnali, alebo v tom zostali - tušíme totiž o existencii nejakej Jánovskej sekty v časoch vznikajúcej cirkvi… to by bolo na dlho.
Svätý Šimon, apoštol
Svätý Šimon (1. storočie) patrí k novozákonným postavám, o ktorých nie je veľa poznatkov. Grécka forma hebrejského mena Simeon znamená „počúvanie“. Jeho prímenie Kanaánsky môže mať dva významy. Podľa svätého Hieronyma toto slovo označuje niekoho, kto pochádza z krajiny Kanaán. Podľa iného výkladu sa prímenie Kanaánsky spája so Šimonovou prítomnosťou pri prvom Ježišovom zázraku na svadbe v Káne Galilejskej.
Šimonove zmienky v Biblii
Pomerne zriedka (iba štyrikrát) o ňom nachádzame zmienku v Biblii; vždy pritom sa jeho meno uvádza pri vymenúvaní Kristových učeníkov. Trikrát ho v zoznamoch nachádzame v synoptických evanjeliách a raz v Skutkoch apoštolov.
- Lk 6,13: Keď sa rozodnilo, zavolal si svojich učeníkov, vybral z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi.
- Sk 1,12: Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu, ktorý sa volá Olivový a je blízko Jeruzalema, vzdialený toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu.
Významný obrat v Šimonovom živote nastal po Ježišovom ukrižovaní. V cirkevnej histórii sa jeho meno uvádza vedno s menom iného Kristovho apoštola - Júdu Tadeáša. Pôvod tohto spojenia pramení z ich spoločného verejného účinkovania.
Podobne ako niekoľko ďalších apoštolov sa Šimon vytráca z histórie po židovských Turícach.
Smrť a uctievanie
Jestvujú rôzne neisté tradície o jeho ďalšom kázaní a mučeníckej smrti. Jeden východný prameň udáva Edessu ako miesto jeho úmrtia. Západná tradícia, rímsky misál a martyrológium hovoria, že najprv kázal v Egypte a potom sa v Mezopotámii pripojil k svätému Júdovi a spolu odišli do Perzie. Tu trpeli ako mučeníci v Sufiane (alebo v Siani). Táto tradícia sa datuje zo 6. storočia, ale uctievanie má oveľa hlbšie korene.
V umení nachádzame apoštola Šimona zobrazovaného s atribútmi, predstavujúcimi nástroje jeho umučenia. I keď podľa niektorých legiend zahynul údajne počas protirímskeho povstania zelótov v roku 66, všeobecne prevláda názor, že zomrel mučeníckou smrťou. Preto k jeho atribútom patrí krátky meč, ktorým bol podľa Zlatej legendy dosekaný na smrť pohanskými kňazmi alebo píla, ktorou bol podľa legiend prepílený ako kus polena.
Na Východe je jeho sviatkom 1. júl, deň, keď sa traduje jeho smrť. Na Západe sa uctieva spoločne so svätým Júdom 28. októbra. Patrocínium svätého Šimona nesie množstvo sakrálnych stavieb po celom kresťanskom svete, pričom väčšinou ide o dvojité zasvätenie spolu so svätým Júdom. Veľmi pekný je napr. barokový Kostol svätých Šimona a Júdu v pražskom Starom Meste. Na Slovensku je tejto dvojici svätcov zasvätených viacero chrámov.
Prehľad apoštolov Filipa a Šimona
| Apoštol | Pôvod | Povolanie | Smrť | Atribúty |
|---|---|---|---|---|
| Svätý Filip | Betsaida, Galilea | Samotným Ježišom | Ukrižovanie v Hierapolise | Kríž, chlieb, had |
| Svätý Šimon | Galilea (pravdepodobne) | Jeden z dvanástich apoštolov | Mučenícka smrť (meč alebo píla) | Meč, píla |
tags: #krestansky #vyznam #menafilip