História organov je úzko spätá s liturgiou a hudobným vývojom západnej civilizácie. Tento článok sa zameriava na históriu organov v Evanjelickom kostole Svätého Ducha a na širší kontext vývoja organovej hudby a organárstva na Slovensku.
Počiatky organov
Organ, ako ho poznáme dnes, má svoje korene v staroveku. Vtedy to bol vodný organ, ktorého funkciu nepoznáme dobre. Postupne sa prebudovali na mechmi stlačený vzduch, potrebný pri funkcii píšťale. Nie je známe, kedy sa organ dostal do liturgie západnej Cirkvi, ale v VI. st. existujú o tom prvé doklady.
Slovanská liturgia, prinesená sv. Cyrilom a Metodom, nepoužívala organu, ako vyžaduje starobylá zvyklosť východnej liturgie. Po vyhnaní Metodových žiakov bola zavedená latinská liturgia.
Organy v stredoveku
V stredoveku, keď sa Uhorsko vtelilo do zväzku Uhorska, bolo len okrajovým územím. Dosť osád malo si postaviť kostol. K rozvoju prispeli baníci a hutníkov, a to pri mestách. Neskoršie, v 12. - 13. st. Mestské kostoly mali už od dávna organy. V dedinských kostoloch organov v stredoveku nebolo. Preto sa zachovali len organy z 18. st. a staršie nie.
Dokiaľ nebolo dedinských škôl, nebolo ani organistu. Náboženské vojny 17. st. boli prekážkou konsolidovaného života. Keď sa finančné prostriedky zvyšovali, mohli sa obracať aj na kultúrne ciele a stavbu veľkých organov. Napr. po katastrofálnom požiari mesta. Organ bol zodpovedný nástroj. V tom čase málo, bohoslužba sa využívala aj na potešenie uší veriacich a spevácke zbory.
Embryológia: Vývin krvných a lymfatických ciev. Krvný obeh plodu pred narodením a zmeny po narodení
Vývoj organov na Slovensku
Vývoj organov na Slovensku možno rozdeliť na tri obdobia. Prvé obdobie je éra pozitívov, od konca 17. do polovice 18. st. Pozitívy nemali pedálu. V niektorých mestách ich užívali pri procesiách. Aj keď spev, ich hlas v speve nezanikol. Obyčajne mali dva klinové mechy, bez zásobného mechu a ťahali sa ručne remeňmi. Zhotovoval ich majster doma vo svojej dielni.
Používal sa zásuvkový systém, kde sa vzduch privádzal posuvnou lištou. Ináč sa nedalo hrať pre stále zaznievanie jedného hlasu. Pozitívy boli do 2 - 3 travéz s kovovými píšťalami, ozdobený rezbovým dekórom, často zláteným. Tlak bol nízky, 50-60 stupňov vodného stĺpca, preto mali príjemný hlas. Niektoré kostoly ich slúžia aj teraz.
V druhom období boli organy rozmernejšie, s viacerými registrami, píšťaly väčších menzúr, s kuželkovými ventilmi a vyšším tlakom. V tomto systéme býval hrací stôl na korpuse organa. Neskôr sa začal umiestniť mimo korpus a organista mal dobrý pohľad na oltár. Tieto organy slúžia poväčšine doteraz. Majster ich zhotovil. V tom čase sa začali stavať organy už aj s pneumatickou traktúrou.
Doba po druhej svetovej vojne priniesla veľké možnosti pre vývoj organov. Začali sa stavať organy s mnohými registrami. Najnovšie sa vracia výroba ku zásuvkovému systému organov. Zvuk organu má byť plný, nie „nafúknutý“.
Organisti
Mestá, ktoré mali zriadené fondy na vydržiavanie choregentov, udržiavali si dobrých hudobníkov. Učiteľ ľudovej školy bol len amatérov z ľudu, remeselníci, gazdovia a pod. Gazdovali, lebo ich príjmy boli nedostatočné na výživu rodiny. Dlho trvalo, kým sa odbornej školy na prípravu učiteľov nebolo. Len okolo polovice 19. st. začali zakladať učiteľské preparandie. bola založená v B. Bystrici a v Kláštore pod Znievom. Vyučovanie organovej hry bolo zavedené aj do plánu. Táto prax, trvajúca od nepamäti, prestala. Organisti hrali naďalej vo väčšine organmi. Tieto vždy vyžadovali údržbu, ladenie a opravy. Taktiež sa začali stavať aj nové nástroje.
Organári
V minulosti, za Uhorska, bol rajón pre organárov omnoho širší. Bolo veľa majstrov, ktorí sa touto umeleckou činnosťou zaoberali. Okrem organov opravovali aj iné hudobné nástroje. Malé organy vyrábali doma na objednávky. Do toho sa zahrnula celá rodiny, stravovanie a potrebný materiál. Uvádzam ich podľa storočí. Je to len zlomok majstrov. Dr. ich má zapísaných mnoho, od 16. st. až doteraz. V 20. st. sa vyvinula továrenská výroba. Snaha bola o výrobu asi štyroch typov organov. Každý kostol má určitý priestor, a preto táto snaha zanikla.
Významní organári na Slovensku:
- XVII. storočie: Neznámi majstri.
- XVIII. storočie: Ján Pažický, Martin Podkonický.
- XIX. storočie: František Kolbay, Samuel Vágner, Ján Kiszely, Michal Kiszely.
- XX. storočie: Mnoho organárov, ktorých mená nie sú uvedené.
Medzi významných organárov patrili napríklad Martin Podkonický v Sl. Ľupči a B. Bystrici, František Kolbay v Sp. Novej Vsi, Samuel Vágner v Slov. Pravne, Ján Kiszely v Slov. Ľupči a Michal Kiszely v B. Bystrici. V XX. st. bolo veľa organárov, ich mená neuvádzam.
Organy v Evanjelickom kostole Svätého Ducha
V Evanjelickom kostole Svätého Ducha sa nachádzali rôzne organy, ktoré prešli viacerými prestavbami a obmenami. Terajší organ má modernú skriňu s píšťalovým prospektom. Manuál má 54 hlasov, pedál dve oktávy. Traktúra je pneumatika.
Do r. 1940 bol tu pozitív, ktorý zhotovil r. 1738 Martin Zorkovský v Kremnici. R. 1940 postavil nový organ Ladislav Hauser z Radvane. Bol to jeho posledný organ. Má 54 hlasov v manuáli. Traktúra je mechanická a registrová a pedálová pneumatická.
V minulosti mal kostol dva organy. Jeden mal mohutný hlas, že mu nebolo páru v Uhorsku. Ten zhorel pri katastrofálnom požiari r. 1761. Potom bolo treba zhotoviť novú klenbu. V roku 1960 zrušili mechanický organ so 7 registrami. T. r. kúpili zánovný organ z kostola vo Frýdlante na Morave. Je mechanický, s hracím stolom.
História Kostola Svätého Ducha v Ľubici
Ľubica existovala ako slovenská obec už pred príchodom nemeckých kolonistov. Uprostred obce mala svoj kostol zasvätený Duchu Svätému. Možno predpokladať, že kostol jestvoval už v 12. storočí. Aj po tom, čo si noví usadlíci postavili svoj kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, istý čas aj Kostol Svätého Ducha fungoval ako farský. Vzťahy medzi nimi sa akiste vyriešili až v 14. storočí, podobne ako v Kežmarku, pretože jedno mesto či obec nemôže mať dva farské kostoly. Pri ňom sa postavil mestský špitál - útulok pre chudobných a telesne postihnutých a kostol sa stal kostolom špitálskym. Podobný osud mal aj Kostol Svätého Ducha v Levoči, ktorý sa tiež premenil z pôvodného starého kostola Slovákov na špitálsky kostol.
Na čelnej stene oltárneho stola je nádherné rokokové antipendium z pozlátenej a maľovanej kože. Na oltári je tiež zaujímavá baroková skupina Ukrižovania. Cenná je baroková dvojmiestna patronátna lavica z polovice 18. storočia. Je čiastočne vyrezávaná a pomaľovaná. Jej čelná časť má rastlinný ornament.
Veľmi zaujímavý je aj obraz Krista pred sudcami, ktorý dal namaľovať vtedajší gróf Provincie XVI spišských miest Tobiáš Jóny v roku 1694. Kristus sedí pred súdnou stolicou Pilátovou. Pilátovi radí pri ňom sediaci pisár. Dole je nápis s Pilátovým rozsudkom. V pozadí uprostred však sedia Annáš a Kajfáš a okolo celého obrazu jednotliví členovia veľrady. Pri každom je jeho meno a slová, ktoré vraj počas procesu povedali.
Veľmi zaujímavá je aj kazateľnica. Pôvodne bola vo farskom kostole a vznikla ešte v 17. storočí, keď kostol bol evanjelický. Odtiaľ bola sem premiestnená v roku 1767. Je to jednoduchšia neskororenesančná práca. Zdá sa, že nie je ani celá, že jej chýba spodná časť, pretože malý kostol neposkytoval toľko priestoru ako farský. Na spodnej časti sú namaľovaní štyria evanjelisti.
V zadnej časti rečništia je tabuľa s výrokmi cirkevných otcov sv. Augustína (Blažený je, kto počúva slovo Božie, blaženejší, kto mu rozumie a najblaženejší, kto sa podľa neho riadi), Gregora (Ušiam Stvoriteľa sa najviac páči modlitba, ktorá sa prihovára za nepriateľov) a Ambróza (Ten, kto hlása pravdu bez zaliečania a kto zavrhuje činy zlého života, sa nedožije vďaky u ľudu).
Chór, na ktorom je malý organ, je drevený, nový. V roku 2011 zasiahla malý kostol ničivá povodeň, ktorá až do roku 2015 pozastavila slávenie omší.
Kostol Ducha Svätého prešiel celkovou rekonštrukciou omietok a interiérovej podlahy, ktorá pri tejto príležitosti bola znížená na úroveň predchádzajúcich období (tzv. baroková výška podlahy). Pôvodne na severnej stene kostola zavesené bočné oltáre sa umiestnili na samostatné podstavce. Tieto oltáre fara dostala z Budapešti v roku 1937 miesto odvezených dvoch oltárov: Sv. Anny Samotretej a sv. Michala Archanjela.
Názvy registrov sú zreštaurované podľa popisov v Štiavnických Baniach tak, ako ich zapísal majster Podkonický.
tags: #evanielicky #kostol #svateho #ducha #organ